Vzdelanie je dlhodobá investícia do budúcnosti

Hovoríme s: Alenou Madzinovou, vedúcou Školského úradu Veľký Slavkov

Sme na začiatku nového školského roka a opäť so zmenou na poste ministra školstva. V čom vy vidíte najväčšie problémy súčasného slovenského školstva?
Sme rezort, kde sa najčastejšie striedajú ministri. Nie je ničím výnimočným, ak sa v priebehu roka vystriedajú aj dvaja ministri. Problém nášho školstva vidím v tom, že deklarované vzdelávanie, ktoré si naša vláda dala do programového vyhlásenia, sa ani dnes ešte nestalo jej prioritou. Aj rôzne vyhlásenia nášho premiéra, napríklad na výšku platov učiteľov, sú neprajné, pod nátlakom. Preto to negatívne vníma aj široká verejnosť. Vnímam to ako verejné pranierovanie práce učiteľov. Nepridáva to ani na pohode práci v školách a už vôbec nie na budovaní statusu učiteľa. Za ďalší problém považujem to, že naši učitelia často pracujú pod tlakom byrokratickej kontroly. Majú pocit, že musia prebrať všetko učivo, aby im nikto nemohol vyčítať, že si nesplnili svoju povinnosť. To považujem za veľkú brzdu. Chceme, aby naše deti prichádzali k poznatkom samé, aby hľadali riešenia problémov. Bohužiaľ, učiteľ je v takej časovej tiesni, že učivo skôr odprednáša. Takto žiaci nie sú motivovaní k učeniu a učenie nepatrí k ich obľúbených činnostiam.
S akými problémami sa stretávajú napríklad riaditelia škôl?
Naši riaditelia škôl sú manažéri, ktorí riadia malé firmy, kde je rozsiahla personálna, pedagogická a aj prevádzková agenda. K tomu by potrebovali oveľa lepší servis, ktorý momentálne sa snažia poskytnúť odbory školstva alebo školské úrady. Nepracujú v nich napríklad právnici a to je škoda. Pritom riaditelia sa často dostávajú do úzkych napríklad pri rôznych personálnych otázkach alebo pri uzatváraní obchodných zmlúv.

Novootvorená materská škola vo Vernári.

Máme v učiteľských radoch osobnosti z radov mladých ľudí? Je povolanie učiteľa na Slovensku stále neatraktívne?
Práca učiteľa sa pre mladých ľudí nestala atraktívnou, pod čo sa určite podpísalo nízke ohodnotenie práce učiteľa a jeho nízky spoločenský status. Na vysoké pedagogické školy chodia študovať tí, ktorí sa nedostali na právo, medicínu alebo iné študijné odbory. Prichádzajú k nám absolventi vysokých škôl, ktorí sa dlho neohrejú za katedrou – hľadajú si inú prácu alebo odchádzajú do zahraničia. Za posledných 25 rokov sa odmeňovanie našich učiteľov ocitlo na jednom z posledných miest v Európe. Je ťažké vysvetliť verejnosti, že učiteľ by mal mať vyšší plat. Učiteľ je najslabšie ohodnotená profesia s vysokoškolským vzdelaním u nás. Pedagóg tiež potrebuje kvalitný relax, možnosť cestovať, nakupovať si odbornú literatúru, mať na úrovni kultúrne i športové vyžitie. Ak to chce mať, častokrát si hľadá ešte jednu prácu, čo uberá sily učiteľom a triešti sa ich energia pre svoj výkon.
Aby sme neboli len negatívni, čo pozitívne čaká žiakov, študentov a učiteľov v novom školskom roku, ktorý práve začal?
Za prínos považujem zmeny, ktoré nastávajú v spravodlivejšom financovaní našich škôl. Tiež sa vytvára väčší priestor na to, aby do materských škôl mohli prichádzať aj deti zo sociálne slabších rodín. Príspevok sa bude poskytovať aj deťom, ktorých rodičia sú v hmotnej núdzi. Kladne hodnotím zmenu postupu pri poskytovaní finančných prostriedkov na školské kluby detí. Už to nebude na každého žiaka základnej školy, teda aj tam, kde nefungovali školské kluby. Po novom to bude priamo na počet detí z nultého až piateho ročníka. Podobné pravidlá sú nastavené aj na školské stravovanie. Upravil sa prídel peňazí pre základné umelecké školy. Prínosom by mala byť aj nová učebnicová politika. Učebnice sa budú poskytovať na jeden školský rok a žiak, ktorý prestupuje na inú školu nechá učebnice v pôvodnej škole. Je tu aj možnosť výberu finančných prostriedkov za zničené učebnice alebo ich stratu. Pozitívom je aj zrušenie povinnosti zaradiť v siedmom ročníku základnej školy do učiva druhý cudzí jazyk. Využijú to hlavne školy, v ktorých sa vzdelávajú deti zo sociálne slabších rodín. Do škôl prichádzajú s tým, že ich materinský jazyk je rómsky a vlastne jazyk slovenský je pre nich cudzí. Potom sa povinne musia učiť anglický jazyk a v siedmom ročníku sme im museli povinne prikladať ďalší cudzí jazyk.

Otvorenie novej budovy školy vo Vikartovciach.

To boli základné školy. Zmeny sa však týkajú aj stredných škôl. Ako ovplyvnia ich fungovanie?
Doteraz platilo, že stredná škola mohla otvoriť študijný alebo učebný odbor len vtedy, keď ho naplnila aspoň 8 žiakmi. Niektoré odbory a ich absolventov potrebujeme aj v nižších počtoch. Odteraz sa môžu vzdelávať v jednej triede aj žiaci niekoľkých študijných a učebných príbuzných odborov a nemusí byť dodržaná predtým stanovená dolná hranica. Prínosom bude aj upravenie termínov talentových skúšok tak, aby sa termíny neprekrývali. Pribudli aj nové študijné a učebné odbory, napríklad dizajnérstvo, technológia kozmetiky, gastronomické služby, vinohradníctvo, ovocinárstvo a ďalšie. Ide o odbory, ktoré chýbajú na trhu práce.
Akú úlohu zohráva podľa vás vzdelanie v našom systéme?
Vláda, keď vynakladá peniaze na školstvo, tak to prezentuje ako svoj vysoký výdavok. Nepovažuje ho za investíciu, ktorá je zmysluplná a v budúcnosti zhodnotiteľná v podobe vzdelaných ľudí. Stretávam sa aj s tým, že rodičia nahovoria svojim deťom ako nepotrebujú vzdelanie, že prácu im vedia zabezpečiť aj bez školy. Vzdelanie je základom fungovania modernej krajiny. Len vzdelaní ľudia môžu vytvoriť dobre fungujúcu spoločnosť. Mala by si to osvojiť vláda, poslanci, zriaďovatelia škôl, rodičia, celá verejnosť.
Martin Sýkora