Pavol Gašper, kandidát na prešovského župana: Ľudia v našom kraji si zaslúžia slušný život

Dáme ľuďom budúcnosť a nádej. Týmito slovami začal náš rozhovor Pavol Gašper. Muž, ktorý vie, čo chce a ide za tým. Muž, ktorý nevidí problémy, ale riešenia, ktorý má víziu, plán, a za ktorého hovoria činy namiesto rečí a sľubov. Muž, ktorý chce pre obyvateľov Prešovského kraja viac. Viac práce, viac istôt, viac slušnosti, viac blahobytu, viac krás okolo nás. A preto urobil rozhodnutie, ktorým chce zmeniť súčasný stav nášho kraja – rozhodnutie kandidovať na župana. A vo veciach má viac ako jasno.

Prešovský samosprávny kraj má približne 800 tisíc obyvateľov, čím sa radí medzi najväčšie a najľudnatejšie kraje na Slovensku. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na župana Prešovského kraja a s akým posolstvom?

Prešovský kraj mám nesmierne rád, mám k nemu osobný vzťah. Mám víziu pre jeho rozvoj a väčší blahobyt a istoty pre všetkých jeho obyvateľov. Ako predseda kraja by som ich veľmi rád pomohol presadiť, pretože mi záleží na jeho budúcnosti a prosperite a záleží mi na ľuďoch. Majú nesmiernu hodnotu a zaslúžia si slušný život.

Chcem, aby sa veci a problémy v našom kraji pomenovali a vyriešili. Aby tu ľudia mohli a chceli dobre žiť, aby dostali prácu a za ňu spravodlivú odmenu. Aby mohli mať deti a vnúčatá a žiť v krásnej krajine. Pretože keď to dokážu dosiahnuť na západe, tak aj v našej krajine dáme ľuďom budúcnosť a nádej.

Okrem toho, doterajšie pôsobenie politických strán nielen vo vedení nášho kraja ukázalo, o čo im ide. A ľudia, ani prosperita kraja to nie sú. Z pozície predsedu Prešovského samosprávneho kraja hodlám zvrátiť zaostávajúci trend kraja a priviesť ho na cestu prosperity.

Čo je to vaše, čo ponúkate ľuďom, prečo by mali voliť práve vás?

Som nezávislý kandidát, nie som zaviazaný žiadnej strane ani žiadnemu sponzorovi. Pre realizáciu mojej vízie mám spracovaný reálny program. Ten je jednoducho uskutočniteľný. Program je podporovaný skupinou kandidátov na poslancov po celom kraji, starostami i aktivistami. Verím, že mnohí z nich budú zvolení.

Okrem reálne splniteľného programu a svojej nezávislosti ponúkam občanom svoje skúsenosti, manažérske schopnosti a reálne výsledky z môjho pôsobenia v komunálnej politike. A najmä záujem o nich, pretože človek je najvyššou hodnotou.

Do volieb ostávajú menej ako dva mesiace. Po nich môže byť všetko inak. Do čoho by ste sa pustili najskôr v prípade, že by ste ich vyhrali? Aké by boli vaše prvé kroky vo funkcii župana?

Ako prvé by som urobil základný prehľad a poriadok v organizácii kraja. Čiže, najskôr právny audit, aby sme mali jednoznačný prehľad o všetkých súdnych sporoch, ktoré Vyšší územný celok (VÚC)  vedie, alebo ktoré sú vedené voči nemu a tiež prehľad zmluvných záväzkov a prehľad v oblasti zodpovednosti zamestnancov okresného úradu. Ďalej by to bol prehľad v ekonomike s vyčíslením a vymenovaním všetkých pohľadávok s hľadaním možností úspor a spísanie zoznamu všetkých firiem, ktoré získali zákazky od Krajského úradu, či organizácii ním založených alebo vedených, čo umožní stransparentnenie vzťahov.

Tiež by som čo najskôr začal rokovania s poslancami Prešovského samosprávneho kraja (PSK) o ich prioritách, predstavách, programoch. Hľadal by som prieniky ich záujmov a možností zosúladenia ich volebných programov s mojim. Určite by som sa tiež pokúsil navodiť atmosféru spolupráce tak, aby nebolo potrebné zakladanie žiadnych klubov. Skôr by som hľadal možnosť dohody a zhody poslancov. V neposlednom rade v rámci tohto prehľadu v organizácii kraja by som sa pokúsil riešiť rozpočet na rok 2018 aj za predpokladu, že v čase nástupu nového vedenia úradu a poslaneckého zboru už bude schválený. Nakoľko však podľa výhľadu, ktorý je na ďalší rok spracovaný, je plánovaný schodok vo výške viac ako 6,5 milióna eur, čo je pomerne veľa, by som sa pokúsil nájsť možnosti úspor a tým zníženia schodku na minimum.

Kedy by prišla na rad realizácia vášho volebného programu?

Hneď v ďalšom kroku. No a do tretice by som sa pustil do riešenia personálneho obsadenia krajského úradu, nakoľko tu vidím rezervy v prezamestnanosti. Na úrade je, podľa môjho názoru, množstvo zbytočných funkcií, ktorých zrušenie by znamenalo vytvorenie ďalších úspor.

Ktoré témy považujete za prioritné v nasledujúcom volebnom období?

Moje hlavné priority, ktoré tvoria gro môjho volebného programu, sú PRÁCA pre čo najväčší počet ľudí, podstatne zlepšené prostredie a prosperita pre Prešovský kraj po rokoch stagnácie až úpadku.

V rámci bodu programu – práca – máte, okrem iného, víziu pomôcť mestám a obciam zriadiť mestské a obecné podniky. Ukázať im ako na to, aby mohli zamestnať nezamestnaných zo svojich miest a obcí. Išlo by asi primárne o Rómov. Ako sa staviate k rómskej otázke?

Úprimne sa musím priznať, že v minulosti som Rómov nemal príliš v láske. V posledných rokoch som však mal možnosť zoznámiť sa s nimi bližšie. Chodím za nimi do osád, ale aj medzi pracujúcich a bohatších Rómov a som schopný pochopiť ich pohľad na spoločnosť. A viem, že aj medzi nimi je mnoho takých, ktorí chcú pracovať, avšak majú iný pohľad na prácu, na jej intenzitu, na odmenu za ňu, ako má biela majorita. Čiže ak ich chceme dostať na inú kultúrnu úroveň, musíme akceptovať ich odlišnosť a poskytnúť im prácu, ktorú sú schopní a ochotní robiť. Oni totiž sú schopní a ochotní pracovať aj tvrdšie, aj za menej peňazí, ale s pevne stanovenými pravidlami a so spravodlivým prístupom. A toto viem cez môj volebný program realizovať.

S rómskou otázkou veľmi súvisí aj téma rasizmu a extrémizmu. Ten sa u nás prejavuje čím ďalej tým silnejšie. Ako vnímate extrémizmus?

Extrémizmus určite existuje a netreba si pred ním zakrývať oči, pretože, ako sa zdá, silnie. Vyskytuje sa ako v bohatých, tak i v chudobných krajinách, ale v zásade najmä tam, kde sú veľké sociálne rozdiely, kde sa ľudia dostávajú do ťažkých životných situácií a nevedia ich riešiť a politici sa vyhýbajú prebratiu zodpovednosti za správu krajiny a riešeniu napríklad otázky chudoby alebo sociálnej a kultúrnej odlišnosti.

Povedal by som, že náš kraj je možno až príkladom toho, aké dobré podmienky tu extrémizmus má na to, aby sa tu udržal. Máme tu totiž veľké sociálne rozdiely dotýkajúce sa veľkých skupín ľudí, veľkú nezamestnanosť a najmä fakt, že mladí v našom kraji nevidia budúcnosť, perspektívu. A tak odtiaľto utekajú a starší ľudia sa dostávajú do bezvýchodiskovej situácie, lebo zostávajú bez detí, bez rodín a obávajú sa toho, či sa o nich bude mať kto postarať. K tomu treba pridať fakt, že politici sa riešeniu rómskej problematiky zďaleka vyhýbajú. A všetky tieto veci vedú k nárastu extrémizmu u nás.

Som presvedčený, že keď dáme ľuďom prácu, dáme im východisko a víziu, tak budú vedieť v pokoji žiť, pracovať a radovať sa z každodenného života, zo života svojich rodičov, detí, vnúčat. A širokospektrálne, keď sa nám podarí riešiť otázku chudoby, špeciálne Rómov a spojíme to s ich vzdelávaním, tak tým môžeme dosiahnuť veľmi dobré výsledky v oblasti znižovania extrémizmu.

Aj túto oblasť teda rieši program, s ktorým idete do volieb. Okrem toho v rámci jedného z bodov programu rezonuje aj otázka školstva a vzdelávania, ktorá stále patrí medzi prioritné témy a zaujíma obrovské množstvo voličov…

Pod krajskú samosprávu spadajú len stredné školy, základné a materské sú vecou obcí a miest. Čo sa teda týka stredného školstva, tu jednoznačne vidím veľké rezervy v štruktúre vyučovacích odborov. Preto by som určite urobil prehľad umiestnenia absolventov stredných škôl v praxi. Koľko sa zamestnalo, koľko vo svojom odbore, koľko išlo študovať na vysoké školy, koľko skončilo na úrade práce. No a na druhú stranu by som postavil potreby praxe. Vidím tu obrovský priestor pre komunikáciu medzi školami a firmami tak, aby sa vyučovacie odbory priblížili potrebám praxe a aby si podniky vedeli už od stredných škôl vyberať svojich zamestnancov, pretože reálny stav v našej ekonomike potvrdzuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Okrem toho vrámci stredného školstva by som povinne zaviedol nové predmety, ako je Finančná gramotnosť, Podnikanie, Zodpovedné hospodárenie v podniku a v rodine. Chcem tým dosiahnuť, aby absolvent mal úplne jasno v tom, čo je to živnostenský úrad, daňový úrad, sociálna poisťovňa, ako to funguje, ako sa môže zamestnať, ako si vytvoriť firmu a prípadne i zamestnávať iných. Chcem aby študenti mali základy účtovníctva, vedomosti o povinných odvodoch, daňovej a sociálnej povinnosti a že na to majú určité zdroje a nemôžu všetko minúť. Chcem dosiahnuť, aby absolvent strednej školy bol schopný založiť si jednoduchú firmičku a zároveň, aby vedel hospodáriť aj vo vlastnej domácnosti a rodine.

Váš volebný program okrem iného obsahuje aj témy ako doprava, lepšie podmienky pre dôchodcov, obnova a rozvoj prostredia, produkcia vlastných zdravých potravín, či zapojenie občanov do diania v kraji. A voľby sa blížia. Aké je vaše záverečné posolstvo, čo by ste chceli odkázať tým osemstotisíc obyvateľom Prešovského kraja?

Hrubý domáci produkt (HDP) Prešovského samosprávneho kraja za obdobie rokov 2004 až 2016, čiže od vstupu do EÚ, poklesol v porovnaní s priemerným slovenským hrubým domácim produktom na kraj približne o 5 %, teda zhruba z 87 na 82 %.
Za ten istý čas HDP Bratislavy v porovnaní s priemerom Slovenska stúpol o 120 %! Bratislava tak dnes patrí do prvej desiatky, resp. k štyrom najbohatším a najproduktívnejším regiónom EÚ.

Naopak, v našom kraji veľmi prudko rastú ekonomické rozdiely a z toho potom vznikajú rôzne ekonomické pnutia, vysťahovalectvo z kraja, extrémizmus, beznádejnosť  mladých i starých. Do tejto situácie nás  dostali všetky vládnuce politické strany bez výnimky. Toto ľudia ale vidia a svoj postoj k politickým stranám dali jasne najavo aj pri posledných komunálnych voľbách, kedy v drvivej väčšine zvíťazili politicky nezávislí poslanci. Ľudia jednoducho politickým stranám neveria a ja som presvedčený, že  sa to teraz prvýkrát prejaví aj pri účasti voličov na voľbách do vyšších územných celkov.

Účasť voličov  v krajských voľbách býva vo všeobecnosti približne 17 %, z čoho vyplýva, že väčšinu poslancov v našom kraji zvolilo približne osem až deväť percent občanov a tí rozhodli o tom, že náš kraj má taký vývoj, aký má. A preto je na nás všetkých, aby sme si prestali zakrývať oči a išli voliť. Nech si každý vyberie kandidáta na predsedu kraja, či poslanca podľa svojho výberu a uváženia. Ja ale odporúčam nevoliť podľa politickej príslušnosti, ale podľa toho, ako daného kandidáta poznajú, príp. nech si zistia čo najviac informácií a pýtajú sa. V prvom rade ale, nech volia ľudí, ktorých považujú za čestných, svedomitých, pracovitých a spravodlivých. A potom, nech voľby dopadnú akokoľvek, keď prídeme voliť s týmto prístupom, stav sa musí určite zlepšiť. Nenechávajme rozhodovanie o nás a našom kraji na tých osem až deväť percent ľudí.

 Monika Géciová