Vladimír Putin na Valdajskom fóre predostrel víziu nového svetového poriadku založeného na multipolarite a vzájomnom rešpekte a priateľstve medzi všetkými národmi!
VIDEO: Exkluzívny preklad prejavu Vladimíra Putina na Valdajskom fóre, kde predostrel víziu nového svetového poriadku založeného na multipolarite a vzájomnom rešpekte a priateľstve medzi všetkými národmi! České a slovenské médiá nepriniesli o hlavných myšlienkach prejavu ani slovo, iba pľuvanie na Putina, pretože sa to nehodí do krámu elitám Kolektívneho Západu! Eurázia má nakročené k dominancii v novom svetovom poriadku v dôsledku vlastníctva najväčších svetových zásob nerastných aj biologických zdrojov!
Týždenný výpadok dostupnosti nášho servera je iba drsnou reflexiou súčasného stavu nezávislých alternatívnych médií. Nestoja za nami miliardári, oligarchovia, ani ten Kremeľ, ale len obyčajní ľudia, ktorým prekážajú despócie súčasnej európskej neoliberálnej demokracie. Celý tento týždeň ste boli odkázaní len na ostatné médiá a určite vám chýbali konceptuálne analýzy s presahmi.
Našťastie tento týždeň nebol prázdny na udalosti, pretože v Rusku sa konalo legendárne Valdajské fórum 2022 a Vladimír Putin mal vo štvrtok zásadný prejav o multipolárnej vízii nového svetového poriadku. Jeho prejav je takou konceptuálnou náložou, že som musel video dlhé cez 40 minút preložiť a pridať titulky, aby ste mohli túto konceptuálnu bombu načerpať a naštudovať. Čo vás okamžite dostane, to je Putinov konceptuálny náhľad na Západ, ktorý nepovažuje za nepriateľský, pretože Západ sa vraj delí na dva typy, na ten tradičný a kresťanský a na ten neokoloniálny a hegemonistický.
Video TU: 
Rovnako prekvapí aj to, že ruský prezident nehovorí o novom centre moci niekde inde, ale o multipolárnom svete spolupracujúcich národov, ktoré k sebe budú pristupovať s rešpektom a v priateľstve. Rovnako sa dotkol témy anti-Ruska na Západe, teda univerzálneho nástroja na šírenie rusofóbie. Keď si vypočujete celý prejav, nikde a ani na okamih nepočujete nenávisť a ani vyhrážky smerom na Západ.
Úroveň prejavov Vladimíra Putina je na míle vzdialená západným politikom, a preto Vladimír Putin sa stáva Vodcom tejto planéty, hlavným lídrom slobodného sveta a tradičnej rodiny. V prejave pripomenul, že Rusko sa nemieni miešať do LGBT agendy a nasúvanie teórií o desiatkach pohlaviach na Západe, ale zdôraznil, že nikto zo Západu nemá právo tieto veci presadzovať v Rusku a nútiť ruskému obyvateľstvu. Pokiaľ nemáte čas na video vyššie, tak tu nižšie je prepis.
Prejav Vladimíra Putina na Valdajskom fóre 2022
Vladimír Vladimírovič, dobrý deň!
Každý rok sa na vás tešíme, ale tento rok sme boli snáď ešte netrpezlivejší ako obvykle, pretože tém na diskusiu bolo toľko.
Vladimír Putin: Áno, myslím, že áno.
Lukjanov: Naše fórum bolo v podstate venované svetovému poriadku: ako sa mení a hlavne, kto je všeobecne vo svete teraz pri moci – kto vládne a či mu môžeme v zásade vládnuť. Ale my o tom diskutujeme ako pozorovatelia, zatiaľ čo vy ste autority, takže sa s nami prosím podeľte o svoje názory.
Vladimír Putin: Ďakujem veľmi pekne.
Vážení účastníci plenárneho zasadnutia! Dámy a páni! Priatelia!
Zbežne som si prezrel diskusie, ktoré tu prebiehali v predchádzajúcich dňoch – veľmi zaujímavé a poučné. Dúfam, že ste neľutovali, že ste prišli do Ruska a že spolu hovoríte.
Rád vás všetkých vidím.
Vo Valdajskom klube sme mnohokrát hovorili o zmenách, o vážnych a veľkých zmenách, ktoré sa odohrali a odohrávajú vo svete, o rizikách spojených s degradáciou globálnych inštitúcií, s eróziou princípov kolektívnej bezpečnosti, s nahradením medzinárodného práva takzvanými pravidlami – chcel som povedať pravidlami, ktoré vymyslel kto, ale to asi nie je presné – nie je jasné, kto ich vymyslel, na čom sú tieto pravidlá založené, čo je v nich obsiahnuté.
Zjavne existuje iba snaha zaviesť jediné pravidlo, aby mocní – teraz hovoríme o moci, hovorím o globálnej moci – mohli žiť bez akýchkoľvek pravidiel a mohli si robiť, čo chcú, a aby im prechádzalo, čo chcú. To sú vlastne pravidlá, ktoré nám neustále hovoria, ako hovoria ľudia, teda neustále o nich hovoria.
Hodnota Valdajských rokovaní spočíva v tom, že bol vykonaný rad hodnotení a prognóz. Ako správne boli, ukazuje sám život, život, najprísnejší a najobjektívnejší skúmateľ. Ukazuje to, aké presné boli naše predbežné diskusie v predchádzajúcich rokoch.
Bohužiaľ sa udalosti stále vyvíjajú podľa negatívneho scenára, o ktorom sme už neraz hovorili na našich predchádzajúcich stretnutiach. Tieto udalosti navyše prerástli v rozsiahlu systémovú krízu, a to nielen vo vojensko-politickej, ale aj v hospodárskej a humanitárnej oblasti.
Takzvaný Západ – podmienene, samozrejme, že tam nie je jednota, je jasné, že je to veľmi zložitý konglomerát, avšak povedzme, že v posledných rokoch a najmä v posledných mesiacoch tento Západ podnikol niekoľko krokov na zhoršenie. V podstate vždy hrajú na zhoršení, ani tu nie je nič nové. Patrí medzi ne podnecovanie vojny na Ukrajine, provokácia okolo Taiwanu a destabilizácia svetových trhov s potravinami a energiou. To druhé sa samozrejme nestalo zámerne, o tom niet pochýb, ale v dôsledku mnohých systémových chýb práve tých západných autorít, ktoré som už spomenul. A ako teraz vidíme, pridalo sa k tomu aj zničenie celoeurópskych plynovodov. Je to tá najnehoráznejšia vec, ale napriek tomu sme svedkami týchto smutných udalostí.
Veľmi nad svetom je presne to, na čo takzvaný Západ stavil svoju hru. Ale táto hra je rozhodne nebezpečná, krvavá a povedal by som, že aj špinavá. Popiera suverenitu krajín a národov, ich identitu a jedinečnosť a neprikladá žiadnu hodnotu záujmom iných štátov. Prinajmenšom pokiaľ to nie je výslovne uvedené ako popretie, ale v praxi sa tak deje. Nikto, okrem tých, ktorí formulujú práve tie pravidlá, o ktorých som sa zmienil, nemá právo rozvíjať svoju vlastnú identitu: všetci ostatní musia byť „učesaní“ práve na základe týchto pravidiel.
V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť návrhy Ruska západným partnerom týkajúce sa budovania dôvery a systému kolektívnej bezpečnosti. Vlani v decembri boli opäť jednoducho odhodené.
V dnešnom svete je však ťažké zostať v pokoji. Kto seje vietor, zožne, ako sa hovorí, víchricu. Kríza sa stala skutočne globálnou, týka sa všetkých. Neexistuje tu žiadna ilúzia.
Ľudstvo teraz stojí v podstate pred dvoma možnosťami: buď bude pokračovať v hromadení problémov, ktoré nás všetkých nevyhnutne zničia, alebo sa pokúsia spoločne nájsť riešenia, síce nedokonalé, ale účinné, ktoré môžu urobiť náš svet stabilnejším a bezpečnejším.
Viete, vždy som veril a verím v silu zdravého rozumu. Preto som presvedčený, že skôr či neskôr budú musieť ako nové centrá multipolárneho svetového poriadku, tak Západ začať hovoriť o spoločnej budúcnosti ako rovný s rovným, a čím skôr, tým lepšie. V tejto súvislosti by som rád upozornil na niekoľko veľmi dôležitých bodov pre nás všetkých.
Dnešné udalosti zatienili otázky životného prostredia – tým by som napodiv rád začal. Zmena klímy už nie je na prvom mieste programu. Tieto zásadné problémy však nezmizli, nikam nezmiznú, iba sa zväčšujú.
Jedným z najnebezpečnejších dôsledkov ekologickej nerovnováhy je zníženie biodiverzity v prírode. A teraz sa dostávam k hlavnej téme, kvôli ktorej sme sa všetci zišli: je iná rozmanitosť – kultúrna, sociálna, politická, civilizačná – menej dôležitá?
Súčasne sa zjednodušenie, vymazanie všetkých a akýchkoľvek rozdielov stalo takmer podstatou moderného Západu. Čo stojí za týmto zjednodušením? Predovšetkým je to zánik tvorivého potenciálu samotného Západu a snaha obmedzovať, blokovať slobodný rozvoj iných civilizácií.
Samozrejme je tu aj priamy obchodný záujem: vnucovaním svojich hodnôt, spotrebiteľských stereotypov, unifikáciou sa naši protivníci – budem ich tak úhľadne nazývať – snažia rozšíriť trhy pre svoje výrobky. Na konci skladby je všetko veľmi primitívne. Nie je náhodou, že Západ tvrdí, že jeho kultúra a svetonázor musia byť univerzálne. Ak to nepovedia priamo – aj keď to tiež často hovoria –, ale pokiaľ to nepovedia priamo, správajú sa a trvajú na tom, že ich politika vlastne z podstaty veci trvá na tom, aby práve tieto hodnoty boli bezpodmienečne prijímané všetkými ostatnými účastníkmi medzinárodnej komunikácie.
Tu je citát zo slávneho prejavu Alexandra Solženicyna na Harvarde. Už v roku 1978 poznamenal, že Západ sa vyznačuje „pretrvávajúcou slepotou nadradenosti“ – to všetko trvá dodnes -, ktorá „podporuje predstavu, že všetky rozsiahle oblasti našej planéty by sa mali rozvíjať a byť ovládané súčasnými západnými systémami …“. 1978. Nič sa nezmenilo.
Za posledné takmer polstoročie sa toto zaslepenie, o ktorom hovoril Solženicyn – otvorene rasistickej a neokoloniálnej povahy – stalo jednoducho škaredým, najmä od vzniku tzv. unipolárneho sveta. Čo na to chcem povedať? Dôvera vo vlastnú neomylnosť je veľmi nebezpečný stav: od nej je len krôčik k túžbe samotných „neomylných“ jednoducho zničiť tých, ktorí sa im nepáčia. Ako sa hovorí „zrušiť“ – zamyslime sa aspoň nad významom tohto slova.
Ani v čase vrcholiacej studenej vojny, kedy vrcholila konfrontácia systémov, ideológií a vojenského súperenia, nikoho nenapadlo popierať samotnú existenciu kultúry, umenia a vedy svojich protivníkov. To nikoho ani nenapadlo! Áno, boli zavedené určité obmedzenia v oblasti školstva, vedy, kultúry a bohužiaľ aj v športových vzťahoch. Ako sovietski, tak aj americkí predstavitelia v tej dobe chápali, že v humanitárnej oblasti je potrebné postupovať citlivo, študovať a rešpektovať protivníka a niečo si od neho požičať, aby bol zachovaný základ pre zdravé a plodné vzťahy aspoň do budúcnosti.
Čo sa deje teraz? Nacisti svojho času dospeli k páleniu kníh a teraz sa západní „propagátori liberalizmu a pokroku“ znížili k zakazovaniu Dostojevského a Čajkovského. Takzvaná abolica kultúry, ale v skutočnosti – už sme o tom mnohokrát hovorili – skutočná abolica kultúry okráda všetko živé a tvorivé a neumožňuje rozvoj slobodného myslenia v žiadnej oblasti: ani v ekonomike, ani v politike, ani v kultúre.
Samotná liberálna ideológia sa dnes zmenila na nepoznanie. Ak klasický liberalizmus pôvodne chápal slobodu každého človeka ako slobodu hovoriť, čo chceš, a robiť, čo chceš, potom už v 20. storočí začali liberáli hovoriť, že tzv. otvorená spoločnosť má nepriateľov – ukazuje sa, že otvorená spoločnosť má nepriateľov – a sloboda týchto nepriateľov môže a mala by byť obmedzená alebo dokonca zrušená. Teraz to došlo až do bodu absurdity, kedy je akýkoľvek alternatívny názor vyhlásený za podvratnú propagandu a ohrozenie demokracie.
Čokoľvek príde z Ruska, sú len „machinácie Kremľa“. Ale pozrite sa na seba! Sme naozaj takí všemocní? Akákoľvek kritika našich súperov – akákoľvek! – je vnímaná ako „kremeľské sprisahanie“, „ruka Kremľa“. To je nezmysel. Kam si klesol? Stačí použiť mozog, vyjadriť niečo zaujímavejšie, prezentovať svoj názor koncepčnejším spôsobom. Nemôžete všetko zvádzať na intrigy Kremľa.
Fjodor Michajlovič Dostojevskij to všetko prorocky predpovedal už v 19. storočí. Jedna z postáv jeho románu „Posadnutie“ – nihilista Šigalijev, opísal svoju pomyselnú svetlú budúcnosť takto: „Opúšťam bezbrehú slobodu a končím bezbrehou despóciou“ – k tomu mimochodom dospeli naši západní odporcovia. Druhá postava románu, Peter Verhovenský, mu dáva za pravdu, keď tvrdí, že zrady, udavačstvo a špionáže je všade potrebné, že spoločnosť nepotrebuje talenty a vyššie schopnosti: „Ciceronovi vyrezali jazyk, Koperníkovi vydlúbili oči, Shakespeara ukameňovali.“ V románe sa objavuje aj ďalšia postava, Peter Verhovenský. K tomu sa blížia naši západní protivníci. Čo iné to je ako moderná západná kultúra zrušenie?
Boli to skvelí myslitelia a ja som vďačný, budem úprimný, svojim asistentom, ktorí tieto citáty našli.
Čo na to môžeme povedať? Dejiny určite všetko postavia na svoje miesto a nezrušia najväčšie diela všeobecne uznávaných géniov svetovej kultúry, ale tých, ktorí sa dnes z nejakého dôvodu rozhodli, že majú právo s touto svetovou kultúrou nakladať podľa svojho uváženia. Ješitnosť takýchto postáv je, ako sa hovorí, mimo misy, lenže za pár rokov si na ich mená nikto ani nespomenie. A Dostojevskij bude žiť ďalej, rovnako ako Čajkovskij a Puškin – bez ohľadu na to, ako veľmi by si to kto prial.
Západný model globalizácie, vo svojej podstate neokoloniálny, bol tiež postavený na unifikácii, na finančnom a technologickom monopole, na stieraní všetkých a akýchkoľvek rozdielov. Úloha bola jasná – posilniť bezpodmienečnú nadvládu Západu vo svetovej ekonomike a politike a za týmto účelom mu dať do služieb prírodné a finančné zdroje, intelektuálne, ľudské a ekonomické kapacity celej planéty, a to v omáčke tzv. novej globálnej vzájomnej závislosti.
Rád by som tu pripomenul ešte jedného ruského filozofa – Alexandra Alexandroviča Zinovjeva, ktorého sté výročie narodenia oslávime 29. októbra. Pred viac ako 20 rokmi povedal, že pre prežitie západnej civilizácie na úrovni, ktorú dosiahla, „je nutná celá planéta ako prostredie existencie, sú potrebné všetky zdroje ľudstva“. Tak to tvrdí, tak to je.
A v tomto systéme si Západ spočiatku vytvoril obrovský náskok, pretože vyvinul jeho princípy a mechanizmy – ako dnes práve tie princípy, o ktorých sa neustále hovorí a ktoré sú nepochopiteľnou „čiernou dierou“: čo to je – nikto nevie. Ale akonáhle z globalizácie začali ťažiť nie západné krajiny, ale iné štáty, a predovšetkým samozrejme hovoríme o veľkých ázijských štátoch, Západ okamžite zmenil alebo vôbec zrušil mnohé pravidlá. A takzvané posvätné zásady voľného obchodu, ekonomickej otvorenosti, rovnej súťaže, dokonca aj právo na vlastníctvo boli náhle úplne zabudnuté. Akonáhle sa pre nich niečo stalo výhodným, okamžite za pochodu menili pravidlá hry.
Alebo ďalší príklad zámeny pojmov a významov. Západní ideológovia a politici už mnoho rokov celému svetu hovoria a opakujú: demokracia nemá alternatívu. Úprimne povedané, hovorili o západnom, takzvanom liberálnom modeli demokracie. Všetky ostatné varianty a formy demokracie odmietli s opovrhnutím a – chcem poznamenať – skrz naskrz arogantne. Tento spôsob sa utváral už dávno, od koloniálnych čias: všetci sú považovaní za ľudí druhej kategórie, zatiaľ čo ostatní sú výluční. Takto to prebiehalo po celé stáročia až do súčasnosti.
Dnes však prevažná väčšina svetového spoločenstva požaduje demokraciu v medzinárodných záležitostiach a nepripúšťa žiadne formy autoritárskeho diktátu jednotlivých krajín alebo skupín štátov. Čo iné je to ako priame uplatňovanie princípov demokracie na úrovni medzinárodných vzťahov?
A aká je pozícia „civilizovaného“ – v úvodzovkách – Západu? Keby ste boli demokrati, zdalo by sa, že by ste takú prirodzenú snahu o slobodu miliárd ľudí uvítali – ale nie! Západ tomu hovorí podkopávanie liberálneho poriadku založeného na pravidlách, zahajuje hospodárske a obchodné vojny, sankcie, bojkoty, farebné revolúcie a najrôznejšie prevraty.
Jeden z nich viedol k tragickým následkom na Ukrajine v roku 2014 – podporili ho, dokonca uviedli, koľko peňazí bolo na prevrat vynaložených. Všeobecne sú jednoducho šialení, za nič sa nehanbia. Zabili iránskeho generála Sulejmániho. So Sulejmanim môžete zaobchádzať, ako chcete, ale je to úradník inej krajiny! Zabili ho na území tretej krajiny a povedali: áno, zabili. O čo ide? Kde žijeme?
Washington zo zvyku stále nazýva súčasný svetový poriadok americkým liberálnym poriadkom, ale v skutočnosti tento povestný „poriadok“ každým dňom rozmnožuje chaos a, dodajme, je stále netolerantnejší aj voči samotným západným krajinám, voči ich snahám o akúkoľvek nezávislosť. Všetko je potlačované až do koreňa a sankcie sú uvaľované na vlastných spojencov – bez ostychu! A tí so všetkým súhlasia so sklopenou hlavou.
Napríklad júlový návrh maďarských poslancov zakotviť v Zmluve o Európskej únii záväzok k európskym kresťanským hodnotám a kultúre bol vnímaný nie ako zásterka, ale ako priama nepriateľská sabotáž. Čo je to? Ako ju chápať? Áno, niekomu sa to môže páčiť, niekomu nie.
V Rusku sa počas tisíc rokov vyvinula jedinečná kultúra vzájomného pôsobenia všetkých svetových náboženstiev. Nie je potrebné nič rušiť: ani kresťanské, ani islamské, ani židovské hodnoty. V našej krajine sú prítomné ďalšie svetové náboženstvá. Mali by sme sa k sebe správať s rešpektom. V niektorých regiónoch našej krajiny, a mám s tým priamu skúsenosť, ľudia chodia oslavovať kresťanské, islamské, budhistické a židovské sviatky spoločne a radi si pri tom gratulujú a radujú sa.
Ale nie tu. Prečo nie? Aspoň by o tom diskutovali. Úžasné!
To všetko je bez preháňania nie systémová, ale doktrinálna kríza neoliberálneho modelu svetového poriadku amerického typu. Nemajú žiadne myšlienky na tvorbu a pozitívny rozvoj, nemajú jednoducho svetu čo ponúknuť, okrem zachovania svojej nadvlády.
Som presvedčený, že skutočná demokracia v multipolárnom svete predpokladá predovšetkým možnosť každého národa, chcem to zdôrazniť, každej spoločnosti, každej civilizácie zvoliť si vlastnú cestu, vlastný spoločenský a politický systém. Ak majú toto právo USA a Európska únia, potom ho určite majú aj ázijské krajiny, islamské štáty, monarchia Perzského zálivu a štáty ostatných kontinentov. Samozrejme, že naša krajina, Rusko, má na to aj právo a nikto nemôže našim ľuďom diktovať, akú spoločnosť máme budovať a na akých princípoch.
Priamou hrozbou pre politický, ekonomický a ideologický monopol Západu je, že sa vo svete môžu objaviť alternatívne spoločenské modely – účinnejšie, to chcem zdôrazniť, účinnejšie v dnešnom svete, jasnejšie, príťažlivejšie ako to, čo máme my. Ale také modely sa budú vyvíjať – je to nevyhnutné. Mimochodom, americkí politológovia, odborníci, o tom priamo píšu. Pravda, úrady im zatiaľ príliš nepočúvajú, aj keď sa nemôžu ubrániť tomu, aby tieto myšlienky nezazneli na stránkach politologických časopisov av diskusiách.
Rozvoj musí prebiehať v dialógu civilizácií, založenom na duchovných a morálnych hodnotách. Áno, rôzne civilizácie chápu človeka, jeho prirodzenosť, rôzne – často sa líšia len navonok, ale všetky uznávajú najvyššiu dôstojnosť a duchovnú podstatu človeka. A nesmierne dôležitý je spoločný, spoločný základ, na ktorom môžeme a musíme stavať našu budúcnosť.
Čo chcem zdôrazniť? Tradičné hodnoty nie sú nejakým pevným súborom postulátov, ktorých sa musia všetci držať. Samozrejme, že nie. Od tzv. neoliberálnych hodnôt sa líšia tým, že sú v každom prípade jedinečné, pretože vychádzajú z tradície konkrétnej spoločnosti, jej kultúry a historickej skúsenosti. Tradičné hodnoty preto nemožno nikomu vnucovať – treba ich iba rešpektovať a vážiť si to, čo si každý národ v priebehu storočí zvolil.
Takto chápeme tradičné hodnoty a tento prístup zdieľa a prijíma väčšina ľudstva. Je to logické, pretože tradičné spoločnosti Východu, Latinskej Ameriky, Afriky a Eurázie tvoria základ svetovej civilizácie.
Rešpektovanie zvláštností národov a civilizácií je v záujme všetkých. Je to vlastne aj v záujme takzvaného Západu. Stráca svoju prevahu a na svetovej scéne sa rýchlo stáva menšinou. A samozrejme právo tejto západnej menšiny na vlastnú kultúrnu svojbytnosť, to chcem samozrejme zdôrazniť, by malo byť zaistené, malo by s ním zaobchádzať s rešpektom, ale chcem zdôrazniť, že rovnako ako s právami všetkých ostatných.
Pokiaľ si západné elity myslia, že môžu do povedomia svojich ľudí, svojich spoločností zaviesť podivné, podľa môjho názoru módne tendencie, ako sú desiatky pohlaví a homosexuálne sprievody, budiž. Nech si robia, čo chcú! Rozhodne však nemajú právo požadovať, aby sa rovnakým smerom vydali aj ostatní.
Vidíme, že západné krajiny majú zložité demografické, politické a sociálne procesy. To je však ich interná záležitosť. Rusko sa do týchto záležitostí nevmiešava a ani to nemá v úmysle – na rozdiel od Západu sa nevmiešavame do cudzích záležitostí. Očakávame však, že pragmatizmus zvíťazí a dialóg medzi Ruskom a skutočným, tradičným Západom, ako aj s ďalšími centrami rovnakého rozvoja, bude dôležitým príspevkom k budovaniu multipolárneho svetového poriadku.
Dodávam, že multipolarita je skutočnou a vlastne jedinou šancou, ako môže napríklad Európa obnoviť svoju politickú a ekonomickú subjektivitu. Iste, všetci chápeme, a všetci o tom v Európe hovoríme: právna subjektivita Európy je dnes – ako by som to povedal jemne, aby som nikoho neurazil – veľmi obmedzená.
Svet je zo svojej podstaty rozmanitý a snaha Západu vmiestniť všetkých do jednej šablóny je objektívne odsúdená na zánik, nič z toho nebude.
Arogantná snaha o svetové vodcovstvo, respektíve o diktát alebo o udržanie vodcovstva prostredníctvom diktátu, má v skutočnosti za následok pokles medzinárodnej autority vodcov západného sveta, vrátane Spojených štátov, a rastúcu nedôveru v ich schopnosť vyjednávať všeobecne. Jeden deň hovoria jedno a druhý deň druhé, podpisujú dokumenty a druhý deň ich odmietajú podpísať, robia si, čo chcú. V ničom nie je stabilita. Je úplne nejasné, ako sú dokumenty podpísané, o čom sa hovorilo, v čo môžeme dúfať.
Zatiaľ čo kedysi si len niekoľko krajín dovolilo s Amerikou polemizovať a vyzeralo to takmer ako senzácia, teraz je bežné, že mnoho štátov odmieta neopodstatnené požiadavky Washingtonu, hoci sa stále snaží všetkých podpichovať. Úplne chybná politika, nikam jednoducho. Nechajte ich, je to aj ich voľba.
Som presvedčený, že národy sveta nebudú zatvárať oči pred nátlakovou politikou, ktorá sa zdiskreditovala, a zakaždým, keď sa Západ pokúsi udržať svoju hegemóniu, bude musieť platiť a platiť stále vyššiu cenu. Keby som bol na mieste týchto západných elít, vážne by som o takejto perspektíve uvažoval, rovnako ako o nej uvažujú niektorí politológovia a politici v Spojených štátoch, ako som už uviedol.
V súčasnej atmosfére násilných konfliktov poviem niektoré veci na rovinu. Rusko ako nezávislá, svojbytná civilizácia sa nikdy nepovažovalo a nepovažuje za nepriateľa Západu. Amerikanofóbia, anglofóbia, frankofóbia, germanofóbia sú rovnakými formami rasizmu ako rusofóbia a antisemitizmus, rovnako ako všetky prejavy xenofóbie.
Len si treba jasne uvedomiť, že existujú, ako som už povedal, dva Západy, prinajmenšom dva, možno aj viac, ale prinajmenšom dva: Západ tradičných, predovšetkým kresťanských hodnôt, slobody, vlastenectva, bohatej kultúry a teraz tiež islamských hodnôt – značná časť obyvateľov mnohých západných krajín vyznáva islam. Tento Západ je nám v istom zmysle blízky, v mnohých ohľadoch máme spoločné, dokonca antické korene. Existuje však aj iný Západ – agresívny, kozmopolitný, neokoloniálny, ktorý slúži ako nástroj neoliberálnych elít. Práve s diktátom Západu sa Rusko rozhodne nikdy nezmieri.
To, čomu som čelil v roku 2000 po svojom zvolení za prezidenta, si budem pamätať navždy – spomeňte si na cenu, ktorú sme zaplatili za zničenie teroristického hniezda na severnom Kaukaze, ktoré Západ vtedy takmer otvorene podporoval. Všetci dospelí tu, väčšina z vás prítomných v tejto sále, rozumie tomu, o čom hovorím. Vieme, že presne to sa v praxi stalo: finančná, politická a informačná podpora. Všetci sme to zažili.
Navyše [Západ] nielen aktívne podporoval teroristov na ruskom území, ale aj túto hrozbu v mnohých ohľadoch podporoval. Vieme to. Avšak potom, čo sa situácia stabilizovala a hlavné teroristické bandy boli porazené, a to aj vďaka statočnosti čečenského ľudu, sme sa rozhodli neotáčať sa späť, nehrať sa na urazených, ísť vpred, nadväzovať vzťahy aj s tými, ktorí v skutočnosti pracovali proti nám, nadväzovať a rozvíjať vzťahy so všetkými, ktorí o to stáli, na základe vzájomnej výhodnosti a vzájomnej úcty.
Domnievali sa, že je to v spoločnom záujme. Rusko vďaka Bohu prežilo všetky vtedajšie ťažkosti, obstálo, dokázalo sa vysporiadať s vnútorným aj vonkajším terorizmom, jeho ekonomika sa zachovala, začalo sa rozvíjať a jeho obranyschopnosť sa začala zlepšovať. Snažili sme sa nadviazať vzťahy s poprednými krajinami Západu as NATO. Posolstvo bolo rovnaké: prestaňme byť nepriateľmi, žime spolu ako priatelia, nadviažme dialóg, budujme dôveru, a tým aj mier. Boli sme úplne úprimní, to chcem zdôrazniť. Jasne sme si uvedomovali zložitosť tohto zbližovania, ale šli sme do toho.
Čo sme dostali ako odpoveď? Stručne povedané, vo všetkých hlavných oblastiach možnej spolupráce sme dostali „nie“. Stále viac sa na nás vyvíja tlak av blízkosti našich hraníc vznikajú ohniská napätia. A aký je účel tohto tlaku? Čo je to? Je to len cvičenie? Samozrejme, že nie. Cieľom je urobiť Rusko zraniteľnejším. Cieľom je urobiť z Ruska nástroj na dosiahnutie vlastných geopolitických cieľov.
V skutočnosti je to univerzálne pravidlo: každý sa snaží byť premenený na nástroj, aby tieto nástroje mohol použiť na svoje vlastné účely. A tí, ktorí sa tomuto tlaku nepodvolia, ktorí nechcú byť takýmto nástrojom – proti nim sú zavedené sankcie, sú proti nim vykonávané najrôznejšie ekonomické obmedzenia a voči nim sú pripravované alebo pokiaľ možno vykonávané štátne prevraty atď. A pokiaľ sa nakoniec nepodarí urobiť vôbec nič, cieľ je rovnaký – zničiť ich, vymazať z politickej mapy. Taký scenár však nikdy nevyšiel a nikdy nevyjde vo vzťahu k Rusku.
Čo viac by som mohol dodať? Rusko nespochybňuje elity Západu – Rusko iba bráni svoje právo na existenciu a slobodný rozvoj. Zároveň sa sami nehodláme stať nejakým novým hegemónom. Rusko nenavrhuje nahradiť unipolaritu bipolaritou, tripolaritou a podobne, dominanciu Západu dominanciou Východu, Severu alebo Juhu. To by nevyhnutne viedlo k novej patovej situácii.
Chcel by som tu citovať slová veľkého ruského filozofa Nikolaja Danilevského, ktorý sa domnieval, že pokrok nespočíva v tom, že ideme stále jedným smerom, ako nás k tomu tlačia niektorí naši odporcovia. V takom prípade by sa pokrok čoskoro zastavil, hovorí Danilevskij, ale v tom, že „ideme po celom poli, ktoré tvorí pole ľudskej historickej činnosti, všetkými smermi“. A dodáva, že žiadna civilizácia sa nemôže chváliť tým, že predstavuje najvyšší stupeň vývoja.
Som presvedčený, že diktatúra môže byť len protikladom slobody rozvoja krajín a národov, degradácie jedinca na lásku k človeku ako stvoriteľovi, primitívneho zjednodušovania a zákazov na rozkvet komplexnosti kultúr a tradícií.
Význam dnešného historického okamihu spočíva práve v tom, že sa pred všetkými civilizáciami, štátmi a ich integračnými zväzmi skutočne otvára možnosť vlastného, demokratického, originálneho spôsobu vývoja. A predovšetkým veríme, že nový svetový poriadok musí byť založený na práve a zákonoch, musí byť slobodný, svojbytný a spravodlivý.
Svetová ekonomika a obchod sa tak musia stať spravodlivejšími a otvorenejšími. Rusko sa domnieva, že proces vytvárania nových medzinárodných finančných platforiem, vrátane platforiem pre medzinárodné zúčtovanie, je nevyhnutný. Tieto platformy by mali byť mimo národnej jurisdikcie, mali by byť bezpečné, odpolitizované, automatizované a nemali by byť závislé od jediného riadiaceho centra. Je to možné, alebo nie? Samozrejme, že je. Bude to vyžadovať veľké úsilie, mnoho krajín spojí svoje sily, ale môže sa to podariť.
Tým sa vylúči možnosť zneužitia novej globálnej finančnej infraštruktúry a umožní sa efektívne, ziskové a bezpečné vykonávanie medzinárodných transakcií bez dolára a ďalších tzv. rezervných mien. Tým skôr, že USA a Západ použitím dolára ako zbrane zdiskreditovali inštitúciu medzinárodných finančných rezerv. Najprv ich znehodnotila inflácia v dolári a eurozóne a potom – šup, šup – ukradli naše devízové rezervy.
Prechod na národné meny bude aktívne naberať na sile – nevyhnutne. Záleží samozrejme na kondícii emitentov týchto mien a stave ich ekonomík, ale budú silnieť a takéto vysporiadania postupne určite prevládnu. To je logika suverénnej hospodárskej a finančnej politiky v multipolárnom svete.
Ďalšia. Nové centrá globálneho rozvoja už dnes disponujú jedinečnými technológiami a vedeckým vývojom v rôznych oblastiach av mnohých oblastiach môžu úspešne konkurovať západným nadnárodným spoločnostiam.
Je zrejmé, že máme spoločný, úplne pragmatický záujem na spravodlivej a otvorenej vedeckej a technologickej výmene. Spoločne budú mať všetci väčší úžitok ako každý zvlášť. Výhody by mala mať väčšina, nie jednotlivé superbohaté korporácie.
Ako je to dnes? Pokiaľ Západ predáva lieky alebo osivo potravinárskych plodín do iných krajín, nariaďuje tým zničiť národnú farmáciu a šľachtenie, v praxi sa všetko obmedzuje na toto; dodávky strojov a zariadení – ničí miestny strojársky priemysel. Keď som bol premiérom, chápal som to: akonáhle otvoríte trh pre určitú skupinu komodít, je koniec, miestny výrobca „šiel ku dnu“ a je takmer nemožné zdvihnúť hlavu. Takto sa budujú vzťahy. Týmto spôsobom sú obsadzované trhy a zdroje a krajiny sú zbavované svojho technologického a vedeckého potenciálu. To nie je pokrok, ale zotročenie, zníženie ekonomiky na primitívnu úroveň.
Technologický rozvoj by nemal globálnu nerovnosť zvyšovať, ale znižovať. Takto Rusko tradične realizuje svoju zahraničnú technologickú politiku. Napríklad výstavbou jadrových elektrární v iných štátoch tam súčasne vytvárame odborné centrá, školíme národný personál, vytvárame priemysel, nestaviame len elektráreň, ale celý priemysel. V podstate dávame ostatným krajinám príležitosť dosiahnuť skutočný prelom vo vedeckom a technologickom rozvoji, znížiť nerovnosť a dostať ich energetický sektor na novú úroveň účinnosti a šetrnosti k životnému prostrediu.
Dovoľte mi, aby som ešte raz zdôraznil: suverenita a rozvoj domorodého obyvateľstva v žiadnom prípade neznamenajú izoláciu a autarkiu, ale aktívnu, vzájomne prospešnú spoluprácu založenú na spravodlivých a rovnocenných princípoch.
Ak liberálna globalizácia je odosobnením, vnucovaním západného modelu celému svetu, integrácia naopak znamená uvoľnenie potenciálu každej civilizácie v prospech celku, v prospech spoločného prospechu. Ak je globalizmus diktátom, ku ktorému nakoniec dochádza, integrácia je spoločným vypracovaním spoločných stratégií, ktoré sú prospešné pre všetkých.
V tomto ohľade považuje Rusko za dôležité aktivizovať mechanizmy vytvárania veľkých priestorov, postavených na interakcii susedných krajín, ktorých ekonomika, sociálny systém, surovinová základňa a infraštruktúra sa vzájomne dopĺňajú. Takto rozsiahle priestory sú v podstate základom pre multipolárny svetový poriadok – ekonomickou základňou. Z ich dialógu sa rodí skutočná jednota ľudstva, ktorá je oveľa zložitejšia, osobitejšia a mnohorozmernejšia ako zjednodušené názory niektorých západných ideológov.
Jednota ľudstva nie je postavená na príkaze „robte to ako ja“, „buďte ako my“. Tvorí sa s ohľadom na názory všetkých a na ich základe, s rešpektom k identite každej spoločnosti a národa. To je princíp, na ktorom sa môže rozvíjať dlhodobá angažovanosť v multipolárnom svete.
V tejto súvislosti by stálo za úvahy, že štruktúra OSN vrátane jej Bezpečnostnej rady by mala viac odrážať rozmanitosť svetových regiónov. Veď na Ázii, Afrike a Latinskej Amerike bude v budúcom svete závisieť oveľa viac, než sa dnes bežne usudzuje, a také zvýšenie ich vplyvu je určite pozitívne.
Dovoľte mi pripomenúť, že západná civilizácia nie je jediná, a to ani v našom spoločnom euroázijskom priestore. Väčšina obyvateľstva je navyše sústredená práve na východe Eurázie, kde vznikli ohniská najstarších civilizácií ľudstva.
Hodnota a význam Eurázie spočíva v tom, že tento kontinent je sebestačným komplexom, ktorý disponuje gigantickými zdrojmi všetkého druhu a obrovským potenciálom. A čím usilovnejšie pracujeme na zvýšení prepojenosti Eurázie, na vytváraní nových spôsobov a foriem spolupráce, tým pôsobivejších úspechov dosahujeme.
Úspešná činnosť Euroázijskej hospodárskej únie, rýchly rast autority a vplyvu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, rozsiahle iniciatívy v rámci projektu Jedno pásmo, jedna cesta, plány na mnohostrannú spoluprácu pri realizácii dopravného koridoru Sever-Juh a ďalšie, mnohé ďalšie projekty v tejto časti sveta sú, som si istý, začiatkom novej éry, novej etapy vo vývoji Eurázie. Integračné projekty tu nie sú v rozpore, ale dopĺňajú sa, samozrejme pokiaľ ich realizujú susedné krajiny vo vlastnom záujme, a nie vonkajšie sily s cieľom rozdeliť euroázijský priestor a vytvoriť z neho zónu blokovej konfrontácie.
Jej západný cíp, Európa, by tiež mohol byť prirodzenou súčasťou Veľkej Eurázie. Mnohým jej vedúcim predstaviteľom však bráni presvedčenie, že Európania sú lepší ako ostatní a že im neprináleží zúčastňovať sa akýchkoľvek podnikov na rovnakej úrovni ako ostatní. Za touto aroganciou si ani nevšimnú, že sa dostali na perifériu, že sa v podstate stali vazalmi – často bez volebného práva.
Vážení kolegovia!
Rozpad Sovietskeho zväzu narušil aj rovnováhu geopolitických síl. Západ sa cítil ako víťaz a vyhlásil unipolárny svetový poriadok, v ktorom má právo na existenciu iba jeho vôľa, jeho kultúra a jeho záujmy.
Toto historické obdobie neobmedzenej nadvlády Západu vo svetových záležitostiach teraz končí, unipolárny svet sa stáva minulosťou. Nachádzame sa v historickom okamihu, keď nás čaká pravdepodobne najnebezpečnejšie, najnepredvídateľnejšie a zároveň najdôležitejšie desaťročie od konca druhej svetovej vojny. Západ nie je schopný sám vládnuť ľudstvu, ale zúfalo sa o to pokúša a väčšina národov sveta si to už nechce nechať páčiť. To je hlavný rozpor novej doby. Podľa slov klasika je situácia trochu revolučná: vyššie triedy nemôžu a nižšie triedy nechcú takto žiť.
Tento stav je plný globálnych konfliktov alebo celého reťazca konfliktov, ktoré ohrozujú ľudstvo, vrátane samotného Západu. Konštruktívne a konštruktívne riešenie tohto rozporu je hlavnou historickou úlohou dneška.
Zmena míľnikov je bolestivý, ale prirodzený a nevyhnutný proces. Budúci svetový poriadok sa nám rysuje pred očami. A v tomto usporiadaní sveta musíme počúvať všetkých, brať do úvahy každý názor, každý národ, spoločnosť, kultúru, každý systém svetonázorov, ideí a náboženských presvedčení bez toho, aby sme niekomu vnucovali jedinú pravdu, a iba na tomto základe, s pochopením našej zodpovednosti za osud – osud národov, planéty, budovať symfóniu ľudskej civilizácie.
Na tomto mieste by som vám rád poďakoval za vašu trpezlivosť pri počúvaní môjho posolstva.
Ďakujem mnohokrát.
Ruský multipolarizmus v konfrontácii s neonacistickou liberálnou demokraciou Západu
Tento zásadný konceptuálny prejav je hlavným stavebným kameňom tzv. Novej ruskej geopolitiky, čo je medzinárodná politická doktrína, ktorá je založená na tom, že Rusko sa nestavia do úlohy vodcu, ale do pozície štátu, ktorý ostatným krajinám pomáha a nežiada za to nič iné, ako rešpekt a vzájomné uznanie bezpečnostných garancií. Nič z toho krajiny Kolektívneho Západu nie sú pripravené poskytnúť.
Západný neoliberalizmus, resp. liberálna demokracia, je založená na premise, že slobodné, teda liberálne myšlienky môžete hlásať slobodne len v tej podobe, ak tlmočia myšlienky západných elít. Ak zaznie iný názor, liberalizmus sa razom mení na čistokrvný nacizmus a Rakúšanovej a Fialovej beštie so ženou po krku všetkým, ktorí by chceli iný názor rozširovať a medializovať. Nie je dovolené predkladať argumenty, pretože liberáli na toto majú desivé heslá, že o pravde sa nediskutuje, a že „lož“ nie je názor! Áno, o tej ich pravde sa nesmie diskutovať. Kto by chcel diskutovať, zničí ho alebo zlikvidujú.
Kedy ste naposledy od vrcholového politika počuli slová ako od Vladimíra Putina? Čím sa oháňajú západní premiéri a prezidenti? No predsa výkriky o zabíjaní Putina, o zvrhnutí ruskej vlády, o vyvolaní povstania v Rusku, o rozdelení Ruska, o jeho rozšklbaní na prvočiniteľa. Zlo má svoje meno. A to meno má dve časti. EÚ a NATO! To prvé sú civilní pohrobci III. Ríša, to druhé sú vojnoví pohrobci III. Ríša.
Ich spoločným menovateľom je nacizmus, nacistické maniere, nacistické pálenie kníh a likvidovanie webov a hlavne bezuzdné a fanatické volanie do vojny, do vojny, do ešte väčšej vojny a ani slovo o mieri, pretože mier je pre nich sprosté a zakázané slovo, ako bolo sprosté pre nacistami v Nemecku za II. sv. vojny. V tomto šialenstve nacistických západných elít pôsobí prejav Vladimíra Putina ako pieseň z iného vesmíru.
Na Slobodnom vysielači CS budeme od 19.30 h hovoriť o zaujímavých témach, ktoré nebudú odvodené z článkov na AEN, pretože od minulého piatku žiadny článok nevyšiel. Aj napriek tomu to ale bude zaujímavé, takže si nás nalaďte.
Záznam programu
Zanechajte nám komentár