Unikátne poľovnícke trofeje v Kežmarku

Minulý týždeň sa v budove Vojenských lesov a majetkov konala výstava poľovníckych trofejí. Obvodná poľovnícka komora (OPK) v Kežmarku vystavila najhodnotnejšie poľovnícke trofeje k 5. výročiu vzniku OPK a Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Kežmarok. Na výstave boli prezentované trofeje z kežmarského regiónu, ktorý spadá pod správu OPK v Kežmarku. „Na výstave sú vy­stavené najsilnejšie trofe­je nielen za posledných päť rokov, ale i z historického pohľadu. Poľovníci to berú ako pochvalu. Jelenie, srnčie i diviačie trofeje, šelmy ako vlk, líška, jazvec, psík med­vedíkovitý, tie všetky mohli návštevníci u nás v Kežmar­ku vidieť. Výstava mala veľ­ký úspech hlavne u školákov, ale prišli aj poľovníci z iných revírov, dokonca priatelia z Čiech,“ povedal Ing. Vladimír Klein, predseda komisie poľovníctva a životného pro­stredia v Kežmarku.

Obvodná poľovnícka ko­mora Kežmarok združuje 15 poľovníckych združení v katastri okresu Kežmarok a vojenských lesov. Poľovníci z Kežmarku sa starajú o 80 741 ha lesa a na výstave boli prezentované trofeje od roku 1968. Vystavené jelenie paro­žie má podľa poľovníkov vy­sokú hodnotu. Kože a lebky vlkov, ulovených za posled­ných päť rokov, vzbudzovali obdiv. Psík medvedíkovitý ešte pred desiatimi rokmi bol na Slovensku raritou. „Dnes je u nás už rozšírený. Prišiel z východu, z Ukrajiny, kde ho bežne chovali na farmách pre kožušinu. Samozrejme, zviera nepozná hranice a dostal sa až k nám. Rozšíril sa a bežne sa loví,“ hovorí Vladimír Klein.

Okrem iného mohli návštevníci vidieť najsilnejšiu trofej vlka dravého poľovní­ka Adama Džadoňa z roku 1999, ktorá bola ocenená zlatou medailou. Každú ulo­venú trofej bodovo ohodnotí komisia poľovníctva a ži­votného prostredia, ktorá sa nachádza v každom okrese a v Kežmarskom má deväť členov. Členovia musia prejsť kurzom a skúškou. K poľov­níctvu, žiaľ, patrí aj pytliactvo. Je také staré, ako samotné poľovníctvo. „A zrejme nikdy potlačené nebude, aj keď je vďaka kontrolám na ústupe. Každé poľovnícke združenie si svojich členov kontroluje a vieme si ich ustrážiť. Ťažko sa ale kontrolujú cudzí po­ľovníci v revíre. Tí vždy boli a aj budú. V reštauráciách je dopyt po divine, čo poniekto­rých pytliakov núti pytliačiť. Nie je to dnes kvôli hladu, ako to bolo kedysi, dnes sa pyt­liači pre peniaze a o to je to smutnejšie,“ konštatoval Ing. Klein. Poľovníci však všet­kým nepoctivým odkazujú, že vedia, kde a na ktorých miestach sa pytliači. V poľov­ných revíroch na Slovensku funguje spoplatnený odstrel, ktorý sa aj využíva. Peniaze získané z odstrelu sa po zda­není vracajú späť do revíru. Poľovníci za ne nakupujú kr­mivo, udržujú kŕmne zaria­denia, stavajú posedy. Všetko sa musí evidovať a za všetko sa platí.

Na vernisáži poľovníckych trofejí uviedli do života knihu Vladimíra Kleina Poľovnícke zvyky a tradície a poľovnícka zábava pod Tatrami. Výstava bola ozvláštnená výtvarnými prácami detí z družobné­ho Lanškrounu v Čechách. (pks)