Boj s veternými turbínami – na východe SR bola vysoká účasť odporcov akceleračných zón – Zemplín bez turbín
MICHALOVCE – ZEMPLÍN SA SPOJIL

Toto už nebolo stretnutie niekoľkých aktivistov.
V Michalovciach sa stretlo viac ako 36 starostov a primátorov, aby spoločne podpísali memorandum, ktorým odmietajú veterné elektrárne vo svojom regióne.
A potom prišiel ďalší silný moment.
Miestni aktivisti nám Daniel Slobodan Máčovský – Zapravdu.sk odovzdali viac ako 7 000 podpisov, ktoré dokázali vyzbierať za dva dni.
Sedemtisíc ľudí za dva dni!
Podpisy sme prevzali, spoločne pripravili a očíslovali, aby sme ich už nasledujúci deň mohli pridať k ďalším 53 000 podpisom a odniesť ich na príslušné ministerstvá.
Toto je MÁME SILU píše na FBprofile Rudý Sokol
Nie ako prázdne heslo.
Ale ako obraz toho, čo sa stane, keď sa spoja občania, aktivisti, starostovia a primátori jedného kraja.

ZaPravdu.sk prišlo na východ pomôcť. A odchádzame s pocitom, že Zemplín už stojí na vlastných nohách a vie veľmi dobre, čo chce chrániť.




Ďakujeme všetkým, ktorí zbierali podpis za podpisom.
Ďakujeme starostom a primátorom, ktorí sa postavili za svoje obce.
A ďakujeme každému človeku, ktorý k spoločnému dielu pridal svoju ruku.
Zemplín bez turbín
MÁME SILU.
Za Slobodu. Za Národ. Za Pravdu.


Recyklácia lopatiek veterných turbín sa môže stať vážnym problémom
Likvidácia lopatiek veterných turbín by mohla predstavovať rastúci ekonomický a ekologický problém. Odhady naznačujú, že do roku 2050 by mohlo byť po celom svete až 43 miliónov ton tohto odpadu. Zatiaľ čo až 90 percent hmoty turbíny je možné recyklovať, lopatky obsahujúce vrstvy sklolaminátu alebo uhlíkových vlákien a jadro z ľahkého a mäkkého dreva z balzovníka juhoamerického či plastovej peny sú zložité a drahé na spracovanie. Oddelenie materiálov a transport vyžadujú špeciálnu techniku a vysoké náklady, upozornila agentúra Bloomberg.
Nízkouhlíková veterná energia je považovaná za zásadný nástroj pre udržanie globálnych teplôt pod kontrolou a odpad z veterných projektov tvorí len nepatrný zlomok toho, čo každoročne končí na skládkach. Vplyvy obnoviteľnej energie na životné prostredie sú tiež ďaleko zatienené dopadmi výroby z fosílnych palív. Tento odpad však predstavuje zlú publicitu pre odvetvie, ktoré je závislé od toho, aby pôsobilo čisto a ekologicky.
Ukážkou toho, ako vážne problémy môže likvidácia predstavovať, je malé texaské mesto Sweetwater, kde sa už takmer desať rokov tisíce starých lopatiek skladujú na poliach blízko diaľnice. Zanechala ich tam recyklačná spoločnosť Global Fiberglass Solutions a štyria ľudia už boli v súvislosti s tým obvinení z nelegálneho skladovania a krádeže majetku. Lopatky priťahujú hady, stoja v nich voda, ohrozujú deti a zároveň poškodzujú reputáciu mesta.
Zastupitelia mesta firmu opakovane žiadali, aby lopatky odstránila, zatiaľ ale bez úspechu. Mesto získalo aj externé ponuky na ich odstránenie, avšak táto snaha narazila na vysoké náklady – odhady sa pohybujú medzi 13 miliónmi a 54 miliónmi USD (272 miliónov až 1,13 miliardy Sk), čo presahuje rozpočet mesta. Prípad ilustruje, že aj nízkouhlíkové zdroje energie majú lokálne významné environmentálne a ekonomické dopady.
Na skládkach končí väčšina starých lopatiek. Alternatívou v USA je ich drvenie a využitie v cementárňach, čo je drahšie ako skládkovanie a zároveň tým vznikajú emisie. Navyše iba niekoľko cementární dokáže lopatky spracovať, pričom drvenie rýchlo opotrebováva ich zariadenie.
Niektoré firmy premieňajú lopatky na autobusové zastávky alebo lávky pre peších. Je to ale iba okrajové riešenie. Časť starších komponentov sa obnovuje a predáva do zahraničia, napríklad do Talianska či Poľska, kde môžu výškové obmedzenia sťažovať inštaláciu novších a väčších turbín. Ďalší potom hľadajú inovatívne riešenie – lopatky sa navrhujú s materiálmi ľahšie recyklovateľnými, využívajú sa chemické alebo tepelné metódy rozkladu, alebo sa začleňujú do nekonštrukčného betónu. Také procesy však môžu byť energeticky náročné a nákladné, či ich využitie len lokálne.
Regulačné a priemyselné opatrenia sa snažia tieto problémy riešiť. Napríklad európsky zväz WindEurope zaviedol od januára dobrovoľný zákaz ukladania lopatiek na skládky. V Texase nová legislatíva vyžaduje, aby náklady na likvidáciu a recykláciu boli zahrnuté do finančných záruk pri veterných projektoch.
Väčšina moderných veterných turbín je navrhnutá na priemernú životnosť 20 až 25 rokov. Pri zodpovedajúcej údržbe môžu niektoré fungovať až 30 rokov.
Celosvetová inštalovaná kapacita veterných elektrární v roku 2024 predstavovala približne 1136 gigawattov (GW), uvádza správa španielskej asociácie pre veternú energiu AEE. Väčšina tejto kapacity pochádza z pozemných veterných parkov, s menším podielom veterných elektrární na mori. Najviac inštalované kapacity mala Čína. Novšie údaje za celý svet zatiaľ spoločnosť nezverejnila.
Vlani podľa údajov WindEurope predstavovala celková inštalovaná kapacita veterných elektrární v Európe 304 GW, z toho v EÚ 246 GW. Očakáva sa, že v rokoch 2026 až 2030 Európa pridá ďalších 151 GW. To by do roku 2030 zvýšilo celkovú kapacitu Európy na 439 gigawattov.












Zanechajte nám komentár