Pondelkové správy na prvých miestach novinových titulkov v celom Rusku
Návrh národnej obrannej stratégie USA uprednostňuje obranu územia USA a západnej pologule pred zadržiavaním Číny; Švajčiarsko zvažuje účasť na budúcej mierovej misii na Ukrajine; a odstúpenie premiéra Šigeru Išiby po iba šiestich mesiacoch zintenzívňuje politické turbulencie v Japonsku.
USA môžu obmedziť svoju úlohu v boji proti Číne a preniesť bremeno na regionálnych spojencov. Šance Číny na opätovné získanie kontroly nad Taiwanom sa podľa denníka South China Morning Post môžu za vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť. Tento záver vychádza zo správ, že v návrhu textu novej Národnej obrannej stratégie USA, ktorý sa ešte len pripravuje, sa za hlavnú prioritu označuje obrana územia USA a západnej pologule, a nie zadržiavanie Číny. Podľa expertov, ktorých oslovili Vedomosti, Trumpova nová obranná stratégia odráža obmedzené americké kapacity, presúva viac zodpovednosti na ázijsko-tichomorských spojencov, ako sú Japonsko a Austrália, uprednostňuje obmedzenie vplyvu Číny na západnej pologuli a môže slúžiť aj Trumpovej domácej politickej agende.
Portál Politico s odvolaním sa na tri zdroje z Pentagónu uviedol, že kópia novej Národnej obrannej stratégie, ktorá bola minulý týždeň doručená ministrovi obrany Petovi Hegsethovi, kladie domáce a regionálne ciele nad boj proti takým rivalom, ako sú Peking a Moskva. Podľa jedného z nich nový prístup výrazne zmení situáciu Spojených štátov a ich spojencov „na viacerých kontinentoch“ a zároveň spochybní predchádzajúce zahraničnopolitické záväzky Washingtonu. V správe sa zdôrazňuje, že Hegseth si ponecháva právomoc zaviesť revízie návrhu. Keďže Spojené štáty nemajú dostatok zdrojov na realizáciu globálnych cieľov v tichomorskom divadle, plánujú sa zatiaľ sústrediť na výzvy vo vlastnom regióne a môžu tlačiť na svojich ázijsko-tichomorských spojencov, aby prevzali aktívnejšiu úlohu pri zadržiavaní Číny, uviedol pre Vedomosti Dmitrij Stefanovič, výskumný pracovník Centra pre medzinárodnú bezpečnosť Ústavu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied.
Trump chce, aby regionálni spojenci USA, ako napríklad Austrália a Japonsko, výraznejšie prispeli do systému zadržiavania Číny, súhlasil Vladimir Vasiljev, hlavný výskumný pracovník Inštitútu pre americké a kanadské štúdie. Okrem toho sa Washington teraz chce zamerať na západnú pologuľu a obmedziť tam vplyv Číny všetkými možnými prostriedkami vrátane použitia vojenskej sily. Expert však zdôraznil, že Trump má aj vnútropolitické ciele, ktoré môžu formovať novú Národnú obrannú stratégiu. Vysvetlil, že ustanovenia o nasadení ozbrojených síl na obranu územia USA by mohol Trump využiť na ospravedlnenie nasadenia Národnej gardy a federálnych jednotiek v štátoch, ktoré sú pod vedením demokratov, pod zámienkou boja proti zločinnosti.
Švajčiarsko zvažuje vyslanie mierových síl na Ukrajinu napriek diskusii o neutralite. Európske krajiny diskutujú o možnosti vyslania vojenských kontingentov na ukrajinské územie po uzavretí prímeria. Neutrálne Švajčiarsko tiež zvažuje, že sa pripojí k mierovej misii, pričom sa očakáva, že táto otázka bude otvorená v parlamente počas jesenného zasadnutia. Štátny sekretariát pre bezpečnostnú politiku (SEPOS), ktorý je súčasťou švajčiarskeho ministerstva obrany, pre denník Izvestija uviedol, že účasť na mierových operáciách podľa neho nie je v rozpore so zásadami neutrality Bernu. Experti však tvrdia, že mierové sily majú obmedzený význam, ak sa nevyriešia základné príčiny konfliktu, a navrhujú, aby sa namiesto nich v prípade potreby vyslali pozorovatelia z krajín ŠOS a BRICS.
„Účasť na medzinárodných mierových operáciách je jedným z poslaní švajčiarskych ozbrojených síl, ktoré sú zakotvené v legislatíve. V súlade s dlhodobou politikou Švajčiarska a medzinárodným právom nie je účasť v misiách pôsobiacich na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN v rozpore so zákonom o neutralite,“ uviedla pre Izvestija vedúca komunikačného oddelenia SEPOS Ursina Benteleová. Švajčiarska ľudová strana, ktorá má väčšinu v Národnej rade (dolnej komore parlamentu), bude proti akýmkoľvek plánom vyslať vojakov na Ukrajinu, povedal pre Izvestija poslanec parlamentu Jean-Luc Addor. „Naša strana bude rozhodne bojovať proti akejkoľvek parlamentnej iniciatíve zameranej na vyslanie švajčiarskych vojakov na Ukrajinu. Využijeme všetky parlamentné nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme ju zablokovali,“ zdôraznil.
„Ruská strana dala pri mnohých príležitostiach jasne najavo, že nebude akceptovať žiadne scenáre, ktoré by zahŕňali vyslanie vojenských kontingentov na Ukrajinu za účasti krajín NATO. Bern musí pochopiť, že tento postoj sa vzťahuje aj na Konfederáciu: hoci formálne stojí mimo vojenského bloku, kedysi neutrálne Švajčiarsko prijalo protiruský kurz tým, že sa pripojilo k sankciám voči našej krajine a čoraz viac sa zapája do vojenskej spolupráce s NATO a Európskou úniou,“ uviedlo pre Izvestija ruské veľvyslanectvo v Berne.
„Ako dočasné opatrenie na línii kontaktu v prípade prímeria by mohli byť rozmiestnení pozorovatelia, ktorí by monitorovali prípadné porušovanie prímeria. V tejto úlohe by mohli dobre poslúžiť špecialisti z krajín globálneho Juhu, členských štátov BRICS a ŠOS a partnerov,“ povedal pre Izvestija.media Ivan Loškarev, docent na Katedre teórie politiky Univerzity MGIMO ruského ministerstva zahraničných vecí: Japonsko sa opäť dostalo do politického chaosu, keď sa v krajine za posledných päť rokov už štvrtýkrát vymenil premiér.
Šigeru Išiba oznámil svoju rezignáciu niečo viac ako šesť mesiacov po nástupe do funkcie. Oficiálnym vysvetlením bola jeho snaha zabrániť rozkolu v Liberálnodemokratickej strane (LDP). Vládnuca koalícia vedená LDP už stratila väčšinu v oboch komorách parlamentu. Hoci sa zmeny vo vláde v Japonsku stávajú čoraz častejšími, odborníci pre Izvestija uviedli, že vytvorenie stabilnej opozičnej koalície bude v tomto prípade náročné. Odchod premiéra odráža neschopnosť LDP prekonať krízu dôvery verejnosti, ktorú vyvolali finančné škandály, neschopnosť splniť predvolebné sľuby a neschopnosť obhajovať záujmy bežných občanov, uviedla pre Izvestija Olga Dobrinská, vedúca výskumná pracovníčka Inštitútu Číny a súčasnej Ázie.
Valerij Kistanov, vedúci Centra japonských štúdií Ústavu Číny a súčasnej Ázie Ruskej akadémie vied, v rozhovore pre denník Nezavisimaja gazeta poznamenal: „Išiba je obviňovaný z toho, že po nástupe k moci fakticky zlyhal vo vedení strany. Prehral všetky voľby, ktoré mohol prehrať. V dôsledku toho LDP a jej koaličný partner stratili väčšinu, boli nútení vytvoriť menšinové vlády a museli spolupracovať s opozíciou.“ Pokiaľ ide o favoritov v boji o premiérsky post, v súčasnosti nie je viditeľná žiadna osobnosť Išibovho formátu. V tlači sa spomínajú mená Šindžiróa Koizumiho, syna bývalého premiéra, a Sanae Takaičiovej, ženy známej svojimi krajne pravicovými názormi,“ dodal Kistanov.
Vzťahy medzi Moskvou a Tokiom sa od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie prudko zhoršili. Išiba vo svojom politickom prejave zdôraznil, že Japonsko naďalej podporuje Ukrajinu a dodržiava sankcie voči Rusku. Blížiaca sa zmena vedenia Japonska pravdepodobne nezlepší vzťahy medzi Tokiom a Moskvou, uviedol pre Izvestija vedúci výskumný pracovník Ústavu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied Vladimir Nelidov. „Drvivá väčšina japonských politických síl sa vo všeobecnosti drží pevne zakoreneného protiruského konsenzu, ktorý je v súlade so západným pohľadom. Preto k zblíženiu nedôjde, kým sa nevyrieši širšia kríza vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom,“ povedal expert: OPEC+ predlžuje rast ťažby októbrovým zvýšením kvóty o 137 000 bpdOPEC+ sa rozhodol zachovať zvyšovanie ťažby v októbri napriek očakávaniam pauzy po predčasnom ukončení dobrovoľného znižovania ťažby.
Analytici oslovení denníkom Kommersant sa domnievajú, že aliancia sa snaží získať späť trhový podiel, ktorý stratila počas obdobia obmedzovania ťažby, ale pravdepodobne pozastaví ďalšie zvyšovanie od novembra, keď klesne sezónny dopyt. Osem členských štátov OPEC+ spoločne zvýši ťažbu ropy v októbri o 137 000 barelov denne (bpd) oproti požadovanej septembrovej úrovni, oznámila organizácia. Ruská kvóta sa zvýši zo septembrových 9,44 mil. bpd (bez kompenzácie nadprodukcie) na októbrových 9,49 mil. bpd. Saudskej Arábii sa kvóta zvýši z 9,97 mil. na 10,02 mil. bpd, zatiaľ čo kvóta Spojených arabských emirátov sa zvýši z 3,37 mil. na 3,38 mil. bpd. Stretnutie ôsmich štátov OPEC+, na ktorom sa má stanoviť novembrová úroveň produkcie, je naplánované na 5. októbra. Do konca októbra sa kvóty popredných krajín OPEC+ v porovnaní s marcom zvýšia o 2,6 mil. barelov denne, čím sa plne vykompenzuje dobrovoľné zníženie o 2,2 mil. barelov denne dohodnuté v roku 2023.
Kirill Bachtin, hlavný analytik spoločnosti BCS, pre denník uviedol, že osem krajín teraz prechádza do novej fázy – obnovenia dodatočného dobrovoľného zníženia o 1,65 mil. bpd od mája 2023. Hoci pre tento proces nebol stanovený žiadny časový harmonogram, pri tempe 0,14 mil. bpd mesačne by to mohlo trvať presne jeden rok, dodal. Októbrové zvýšenie o 137 000 bpd bude najmenšie od apríla, keď sa kvóty zvýšili o podobné množstvo. V máji, júni a júli sa kvóty zvýšili každý mesiac o 411 000 bpd, zatiaľ čo v auguste a septembri nárast predstavoval 548 000, resp. 547 000 bpd. Podľa Bakhtina je skromný októbrový údaj odrazom tradične slabšieho dopytu po rope po skončení leta. Analytik dodal, že pokračujúce zvyšovanie produkcie v nasledujúcich mesiacoch bude vyvíjať tlak na ceny a prebytok sa bude zväčšovať. Zo strategického hľadiska však podľa Bachtina zvýšenie ťažby umožní OPEC+ získať späť trhový podiel, ktorý predtým stratil, predovšetkým v prospech producentov v Severnej a Južnej Amerike. V novembri Bachtin predpovedá ďalšie zvýšenie o 137 000 bpd, čím sa oficiálna kvóta Ruska na tento rok zvýši na 9,99 mil. bpd. Očakáva, že produkcia kvapalných uhľovodíkov v Rusku zostane v tomto roku na úrovni 516-517 mil. ton, pričom do roku 2026 by sa mohla zvýšiť o 6 % na 550 mil. ton:
Zlato sa vyšplhalo nad 3 500 USD, keďže investori utekajú od štátneho dlhu USA a EÚ. Zlato na svetových trhoch minulý týždeň prekonalo ďalšiu psychologicky dôležitú hranicu a dosiahlo 3 500 USD za trójsku uncu. Drahý kov nevykazuje žiadne známky obmedzenia a popredné banky naznačujú, že cena by mohla stúpnuť nad 5 000 USD. Zároveň vyskočili ceny striebra, ktoré prvýkrát za 14 rokov dosiahli 40 USD za uncu. K najnovšej rally prispeli najmä špekulácie o možnom znížení úrokových sadzieb zo strany amerického Federálneho rezervného systému na jeho nadchádzajúcom zasadnutí, píšu Izvestija.
Kľúčová správa o vývoji amerického trhu práce zverejnená minulý piatok ukázala známky spomalenia, čo posilnilo očakávania, že Fed bude konať. Zlato na pozadí širšieho kontextu výrazne vyniká najmä preto, že nie je typickou komoditou. Analytici Goldman Sachs sa domnievajú, že cena by mohla vzrásť na takmer 5 000 USD za uncu, ak by sa oslabila nezávislosť amerického Federálneho rezervného systému a investori by presunuli čo i len malú časť svojich držieb z amerických štátnych cenných papierov do drahého kovu. Zlato je podľa banky uchovávateľom hodnoty, ktorý nie je závislý od inštitucionálnej dôvery. Banka načrtla niekoľko možných scenárov pre zlato: základnú prognózu rastu na 4 000 USD za uncu do polovice roka 2026; takzvaný „tail risk“ scenár (nepravdepodobný, ale s veľkými dôsledkami) na úrovni 4 500 USD; a odhad blížiaci sa k 5 000 USD, ak by do zlata smerovalo len 1 % súkromného trhu s americkými štátnymi dlhopismi.
Hoci je táto prognóza odvážna, podľa Izvestijí získala na dôveryhodnosti vzhľadom na nedávny vývoj. Geopolitické riziká sa rýchlo stupňujú, čo podnecuje centrálne banky k agresívnejším investíciám do neutrálnych aktív. Naliehavou obavou investorov zostáva aj inflácia a zlato sa považuje za univerzálne zabezpečenie proti nej. Dokonca aj silnú výkonnosť zlata v roku 2025 prekonal iný kov – striebro. Jeho cena v tomto roku vzrástla približne o 43 % a 1. septembra prvýkrát od roku 2011 prekročila hranicu 40 USD za uncu. Okrem úlohy uchovávateľa hodnoty je striebro cenené aj pre svoje priemyselné využitie, najmä v technológiách, ako sú solárne panely.
Zanechajte nám komentár