Pomáhajú zvieratám v núdzi

Aj tento rok prostredníctvom Československého kas­tračného programu prichá­dza aktívna pomoc zviera­tám v núdzi. „Tam, kde štát nepomáha, pomáhame my, dobrovoľníci,“ povedala Len­ka Zolnierčíková z OZ Cesta za domovom. Od štvrtku do nedele sa v Hranovnici a Spiš­skom Štiavniku uskutočnila 11. kastračná akcia zvierat v rómskych osadách. „Podstatou akcie je odchyt psov a mačiek a ich prevoz k veteri­nárom, kde sa vykastrujú a zo­tavujú do druhého dňa. Potom ich vypustíme späť do osady. Šteniatkam, psom a mačkám, ktoré sú vážne choré a nemôžu sa vrátiť, hľadáme už vopred dočasné opatery na Slovensku a neskôr aj v Čechách. Zabrá­nime tak neželanému množe­niu, napádaniu ľudí a hlavne pomôžeme obciam, ktoré majú neustále problémy s veľkým počtom túlavých psov,“ vysvetlila Lenka Zolnierčiková.

Kastračný program funguje od roku 2012 a odvtedy ruka­mi dobrovoľníkov prešlo viac ako 800 kastrovaných a 550 odobratých zvierat, ktoré dostali šancu na lepší život. Mesiac pred akciou si situáciu zmapovali a počítali s desiat­kami zvierat na kastráciu, či odobratie.

Život zvierat v osadách je neznesiteľný. Príšerné pod­mienky v akých zvieratá žijú, si človek nedokáže predstaviť a ani sa nedajú dosť dobre opísať. Špina, odpadky, ne­dostatok jedla a vody sú iba vrchol ľadovca. Zvieratá trpia rôznymi chorobami a dôsled­kom zlého zaobchádzania sú zmrzačené, či zomierajú bez kúska zľutovania.

„Ľudia nechcú toľko zvierat, uvedomujú si, že zvieratá šíria rôzne choroby. Veľa zvierat ne­majú preto, že by ich chceli, ale preto, že ich tu niekto vyhodí. Sú radi, že ich tu nebude tak veľa,“ povedala Diana Truch­líková, predsedníčka Združe­nia za práva zvierat.

Členovia Československého kastračného programu a dob­rovoľníci po príchode do osa­dy ľuďom vysvetlia, prečo pri­šli a čo bude nasledovať. Ich cieľom je psíkov, ktorí majú majiteľov, ošetriť, vykastrovať a následne im ich vrátiť. Tých, ktorí majiteľov nemajú, alebo sú v zúboženom stave a potulujú sa, odoberú a späť sa už nevrátia. V lokalitách osád sú miestni zvyknutí, že príde niekto z odchytovej služby, vezme psy a už ich nikdy nevráti späť. Aj to je dôvod, prečo ich skrývajú. „Na druhý deň im psíkov vra­ciame ošetrených späť a tým si získavame dôveru. Keď im ich vrátime, tak potom nemajú problém dať nám ďalších. Na­ozaj tu nie je problém s komu­nikáciou,“ zdôraznila Truchlí­ková. V prípade obce Spišský Štiavnik ich oslovila obec, aby prišli a pomohli riešiť situáciu s premnoženými psíkmi. Bež­nou praxou je, že pri osadách psíkov vyhodia ich majitelia. Okoloidúce auto zastaví, dve­re sa otvoria, nechcené zviera vyhodia, dvere sa rýchlo za­tvoria a auto odíde. Na ceste ostane bezbranné opustené zviera, márne čakajúce na svojho majiteľa. Hlavne také­to psy bez majiteľov sa stávajú hrozbou nielen pre osadníkov. V susednej obci Hranovnica prišli na to, že majú rovna­ký problém ako v Spišskom Štiavniku a túto obec oslovili dobrovoľníci. Ústretový krok privítala.

„Toto nie je problém iba podtatranských osád, je to celoslovenský fenomén, len sa o tom nehovorí a nie je ho vidieť. Občas to funguje tak, že nás osloví priamo obec alebo obyvatelia a niekedy sami náj­deme zanedbaný stav. Máme spätnú väzbu hlavne tam, kde sú útulky, tie to pociťujú okam­žite. V priebehu roka majú menší prísun psíkov. Samozrej­me, že ľudia neprestanú zvie­ratá vyhadzovať z áut, ale je to menej a nie sú to šteňatá, ktoré sa tam rodia, pretože so šteňa­tami majú najväčšie problémy kvôli chorobám,“ vysvetlila Diana Truchlíková.

Samotná kastrácia fenky trvá 15 až 20 minút, u psa je to kratšie. Akcia sa uskutočňuje v spolupráci so Združením za práva zvierat, Slovenskou alianciou ochrancov zvierat a občianskym združením Cesta za domovom z Popra­du, ktoré na tento alarmujúci stav upozornilo a niekoľko zvierat z osady už odobralo. 15-člennému tímu dobrovoľ­níkov pomáhajú veterinári z Nitry, Lučenca či Bratislavy. „Máme tu rôznych pa­cientov, ktorých ale dokážeme zvládnuť. Agresia je väčšinou spojená so strachom. Sú to tie najmenšie problémy. Zo zdravotného hľadiska je to už horšie,“ smutne konštatoval Roman Kučera, dobrovoľný veterinárny lekár.

Veterinárni lekári sa stre­távajú s ošetrením rôznych chorôb, pri ktorých pomôžu lieky, ale pri inom ublížení, ktoré napácha človek, je to už horšie. „V krku zarastené reťaze, špagáty, potrhané uši, vytečené oči, odtrhnuté a polá­mané chvosty. Videli sme deti, ktoré psov topili, bili, kopali. Sú to katastrofálne veci. Šte­niatka sa odčervujú, odblšujú, dávajú sa im prípravky proti parvoviróze, aby sa zamedzilo šíreniu infekčných chorôb. Tiež sa kastrujú, aby sa nemnožili,“ uzavrel Roman Kučera z Bra­tislavy. Z Popradu sa zapojili traja dobrovoľníci z Občian­ského združenia Cesta za domovom. V dvoch osadách počas 4 dní vykastrovali 140 psov. (pks)