Odhalili pamätnú tabuľu ev. farárovi Ondrejovi Šimekovi

Sobota 29. augusta bola v Batizovciach dňom sviatočným. Po viacročnom úsilí tu slávnostne odhalili pamätnú tabuľu bývalému spoluobčanovi, evanjelickému farárovi Ondrejovi Ši­mekovi. Pretože Ondrej Ši­mek bol i účastníkom Slo-venského národného povstania a po jeho potlačení aj väz­ňom dvoch koncentračných táborov v Osvienčime a Ra­vensbrücku, bezprostredne po odhalení pamätnej tabule si účastníci uctili pamiat­ku padlých položením kytíc a kvetov k pamätníku. Sláv­nostný deň pokračoval kul­túrnym programom doplne­ným o rôzne atrakcie pre deti v parku pred hotelom Guľa a deň skončil zapálením vatry zvrchovanosti.

Evanjelický farár Ondrej Šimek sa narodil 26. apríla 1912 vo Veličnej. Po gymna­ziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne a v Banskej Štiavnici absolvoval teológiu v Bratisla­ve a vzdelanie si po ordinácii v roku 1936 rozšíril v nemec­kom Erlangene. Pôsobil ako kaplán v Liptovskej Porúbke, potom ako vojak prezenčnej služby aj poslucháč školy pre dôstojníkov duchovnej služby v zálohe v Prahe. Po návrate z vojenčiny ako kaplán v Lip­tovskom Mikuláši. Od roku 1941 do roku 1987 pôsobil ako riadny farár v rozsiah­lom cirkevnom zbore v Bati­zovciach, ku ktorému patrili ako fílie podtatranské obce a osady Gerlachov, Lučivná vrátane sanatória, Mengusov­ce, Štôla, Vyšné Hágy, Tatran­ská Polianka a od roku 1946 aj Svit. Ondrej Šimek patril medzi iniciátorov obrodné­ho procesu v cirkvi v rokoch 1968 – 69 a bol navrhnutý do funkcie biskupa jej Východ­ného dištriktu. Viedol obec­nú kroniku, bol tajomníkom DHZ, predsedom miestneho odboru Matice Slovenskej a viac rokov bol i tzv. si­rotským otcom. Bol nielen uznávaným historikom, ale aj členom Slovenskej muzeálnej spoločnosti. V časoch najtvrdšej totality, kedy sa zatvárali kláštory, rušili rehoľné spoločnosti a vytvárala sa tzv. podzemná cirkev, sa zaslúžil i napriek výslovným záka­zom okresu o výstavbu veže tunajšieho evanjelického kos­tola. Publikoval v mnohých cirkevných periodikách. Jeho najznámejším doteraz vyda­ným dielom je Husitizmus a reformácia na Spiši (1971) a kniha Takto to bolo, ktorá vyšla in memoriam. Viaceré práce zanechal v rukopise. S manželkou Máriou, rod. Kellovou z Dolného Kubína vychovali tri dcéry. Zomrel 6. apríla 1996 v Batizovciach.

„V dejinách máme osobnos­ti, na ktoré môžeme byť prá­vom hrdí a nebohý pán farár Ondrej Šimek takouto osob­nosťou určite bol. Je mi veľkou cťou, že som ako starosta obce túto ušľachtilú myšlienku spo­lu s poslancami mohol pod­poriť. Naša obec sa aj takýmto spôsobom nepriamo zapíše do zoznamu slovenských miest a obcí, v ktorých boli ľudia i napriek ohrozeniu vlastného života ochotní pomôcť v ča­soch hroznej vojny,“ povedal starosta obce Gabriel Bod­nár, ktorý ešte mal možnosť poznať pána farára Šimeka osobne.

Predsedníčka ZO SZPB Monika Faixová v svojom vystúpení vyzdvihla farára Šimeka ako zaslúžilého bo­jovníka proti fašizmu a účast­níka SNP a poďakovala všet­kým, ktorí ich návrh prijali a podporili.

16. augusta tohto roku uplynulo 73 rokov, keď evan­jelický farár Ondrej Šimek vykonal krst posledných pia­tich ľudí židovského pôvodu z celkových 21 z blízkeho i širokého okolia. „Prijatie do cirkvi prostredníctvom krstu bolo jednou z možností, ako sa vyhnúť deportáciám a istej smrti v koncentračných tábo­roch. 16. augusta 1942 bola nedeľa. Do Batizoviec doviezol súkromný taxík piatich ľudí zo Spišskej Novej Vsi, mladú trojčlennú rodinu Bauerovcov a manželský pár Fussmanov­cov. Dohodnuté stretnutie bolo pred evanjelickým kostolom, v ktorom bol krst po ústnej skúške a modlitbách aj následne vykonaný. Informáciu o tom, že pán farár Šimek vy­konával krsty bez akéhokoľvek nároku na finančnú či inú od­menu, sa Bauerovci dozvedeli od svojho príbuzného z Važca, ktorý krst prijal ešte skôr. Ten, kto Židom akýmkoľvek spôso­bom pomáhal, bol označený za „bieleho Žida“ a tak vystavoval aj seba veľkému nebezpečenstvu. Napriek všetkým okolnos­tiam pán farár Ondrej Šimek preukázal svoju ľudskosť, pev­nú a živú vieru i odvahu v poh-nutých časoch. Je nám cťou, že medzi sebou môžeme privítať aj pána Dr. Valtera Bauera, ktorý mal vtedy len 12 rokov, no na spomínané udalosti si dodnes veľmi živo pamätá,“ povedala PhDr. Soňa Andrá­šová a súčasne vyzvala sta­rostu obce a MUDr. Valtera Baura, aby odhalili pamätnú tabuľu.

„Som nesmierne vďačný, že sa môžem teraz, po 75 rokoch pokloniť pamiatke Ondreja Šimeka a jeho mamičky, ktorí nás s otvorenou náručou pri­jali v roku 1942, keď zúrili najhoršie časy pre niektorých občanov na Slovensku. Mne tieto časy, ako 12-ročnému, zobrali celú mladosť. Skrýval som sa a pán Šimek s jeho ma­mičkou nás pritúlili a urobili všetko, čo bolo v ich možnos­tiach. Aj takto ukázal svoju ľudskosť a pekné úmysly ostat­ným spoluobčanom,“ povedal Dr. Bauer.

K prítomným sa prihovo­rila i Mária Sýkorová, dcéra Ondreja Šimeka a darova­la knihu svojho otca Takto to bolo starostovi obce i Dr. Bauerovi.

„Keď som čítal knihu Ondreja Šimeka, zaujali ma aj dve vety ako odkaz pre mňa, pre budúcu generáciu, možno aj pre vás, ktorí ste tu. ´Nedali sme si zlomiť morálnu odol­nosť, dvíhali sme klesajúcich na mysli.´ Pre mňa sú veľkým povzbudením a motiváciou pre život. Je to i obrovský od­kaz pre nás dnes, aby sme si morálku, morálnu odolnosť nenechali zlomiť ničím, nech je to čokoľvek. Materializmus alebo nejaké tlaky a aby sme dvíhali klesajúcich na mysli. To je povinnosť každého, nie iba veriaceho človeka, nie iba farárov, ale všetkých ľudí. Tých ktorí sú mocnejší, odolnejší, aby dvíhali tých, ktorí klesa­jú na mysli. Aby sa vzájomne povzbudzovali. Prajem vám, Batizovčania, pretože ste tu mali takého vzácneho človeka, aby ste boli verní aj tomuto odkazu, aby ste si nenecha­li zlomiť morálnu odolnosť a dvíhali klesajúcich na mys­li,“ zakončil evanjelický farár Jozef Vereščák z Popradu­-Veľkej, podpredseda Združenia evanjelických duchov­ných Východného dištriktu.

Medzi prítomnými nechý­bali ani tí, ktorí pomohli zrealizovať túto myšlienku – prof. Peter Švorc z Inšitútu histórie Filozofickej fakul­ty Prešovskej univerzity, Dr. Ružena Kormošová z Gym­názia v Spišskej Novej Vsi, ktorá už niekoľko rokov so svojimi študentmi pracuje na projekte Stratení susedia a zachytáva osudy židovských rodín zo Spiša, Dr. Eva Bäckerová, ktorá sama zažila hrôzy koncentračného tábora Ra­vensbrück a ďalší vzácni hos­tia. (reš)

Pamiatku padlých v SNP si uctili pri pamätníku v obci.