Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil s prejavom na plenárnom zasadnutí 23. výročného zasadnutia Diskusného klubu Valdaj. Počas svojho 46-minútového prejavu sa dotkol viacerých naliehavých otázok vrátane udržiavania globálneho mieru, rozvoja technológií a umelej inteligencie, reformy OSN, situácie na Ukrajine a budúcnosti Ruska. 

Ruský prezident Vladimir Putin vystúpi 1. októbra na pôde Medzinárodného diskusného klubu Valdaj. Podujatia sa zúčastňuje 120 účastníkov zo 40 krajín. Témou je „Zodpovednosť za budúcnosť: Hranice možného alebo neobmedzené možnosti?“.

Vladimir Putin vystúpil na plenárnom zasadnutí 23. výročného zasadnutia Diskusného klubu Valdaj. Jeho prejav trval 46 minút.

Prezident zdôraznil potrebu zvážiť zachovanie globálneho mieru „práve teraz“ a vyhnúť sa katastrofickým scenárom, ktoré by mohli ľudstvo priviesť na pokraj vyhynutia.
Vyjadril tiež obavy z rozvoja technológií a umelej inteligencie a poukázal na riziko vzniku „digitálneho totalitarizmu“.

Počas svojho prejavu sa prezident dotkol reformy OSN a poznamenal, že organizácia je riadená menej kolegiálne a demokraticky, ako sa očakávalo.
Pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine, prezident uviedol: „Pravdou o Ukrajine je, že to nebolo Rusko, kto začal vojnu, ale skôr iní ​​začali bojovať proti Rusku.“

Vojnu sme nezačali, ale zbraň môže vystreliť

Hlavným cieľom Ruska je nový svetový poriadok

_{Putinov prejav na Valdai trval 46 minút. Foto: Roman Naumov © URA.RU}

Na začiatku svojho prejavu hlava Ruskej federácie uviedla, že svet prechádza masívnymi zmenami, ktoré súčasne ovplyvňujú medzinárodné vzťahy, bezpečnosť, ekonomiku, technológie a ďalšie oblasti.

Podľa Putina ľudstvo ešte úplne nepochopilo rozsah prebiehajúcich zmien. Na tomto pozadí pretrváva medzinárodné napätie a pravdepodobnosť ďalších konfliktov. Prezident vyhlásil, že Východ a Západ, Sever a Juh musia vypracovať spoločné princípy pre nový svetový poriadok a formovanie multipolárnejšieho systému označil za nevyhnutný proces. Najdôležitejšie momenty z netrpezlivo očakávaného Putinového prejavu nájdete v tejto správe.

Putin ohlásil zmenu v globálnom systéme

^{Svet sa mení vo všetkých smeroch a nie všetky krajiny sú na to úplne pripravené, poznamenal Putin. Foto: Vladimir Zhabrikov © URA.RU}

Jednou z prvých tém jeho prejavu bola štruktúra moderného medzinárodného systému. Putin vyhlásil, že mechanizmy vytvorené štátmi v predchádzajúcich historických obdobiach už nie sú úplne postačujúce pre súčasné podmienky.

Prezident sa zameral najmä na medzinárodné organizácie. Zhodnotil, že v mnohých prípadoch v súčasnosti fungujú inak, ako bolo zamýšľané pri ich vzniku, a môžu slúžiť záujmom jednotlivých štátov. Hovoril najmä o Organizácii Spojených národov (OSN), kde sa podľa neho čoraz viac prejavujú nerovnováhy.

Rusko, vyhlásil Putin, sa zasadzuje za reformu štruktúry OSN tak, aby odrážala multilaterálnu povahu moderného sveta a zohľadňovala záujmy ázijských a afrických krajín. Hlava štátu tiež poznamenala, že inštitúcie vytvorené po druhej svetovej vojne si vyžadujú prispôsobenie sa novým realitám.

Putin spojil potrebu týchto zmien nielen s politikou. Podľa neho sa klíma, medicína, vojenské záležitosti, bioetika, digitalizácia a umelá inteligencia menia súčasne. Všetky tieto procesy sa vyvíjajú paralelne a majú rôzny vplyv na štáty.

Prezident uviedol, že Rusko si vytyčuje vlastnú cestu do budúcnosti a zároveň zostáva otvorené spolupráci s inými krajinami. Verí, že zodpovednosťou veľkých mocností je rozvíjať nové mechanizmy interakcie, ktoré zohľadňujú prebiehajúce zmeny.

Ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie znížili HDP krajiny o 1 %

Putin sa tiež vyjadril k ekonomickej situácii v Rusku a dôsledkom útokov Ukrajiny na ruské ropné rafinérie. Uviedol, že krajina v dôsledku týchto útokov stratila iba 1 % svojho HDP.  V súčasnosti sú dodávky motorovej nafty dostatočné na pokrytie domácich potrieb, zdôraznil.

O konflikte na Ukrajine: „Neboli sme to my, ktorí to chceli a začali vojnu“

Putin venoval samostatnú časť svojho prejavu ukrajinskému konfliktu. Prihovoril sa účastníkom stretnutia a zopakoval kľúčovú myšlienku, ktorá stála za pôvodnými dôvodmi začiatku druhej svetovej vojny: Rusko v zásade nechcelo bojovať. 

„Pravdou je, že sme nechceli začať vojnu; oni začali vojnu s nami,“ vyhlásil Putin. Prezident vymenoval faktory, ktoré konflikt vyvolali: povzbudzovanie rusofóbie na Ukrajine, plány na rozmiestnenie vojenských základní a podpora radikálnych síl v Kyjeve. Putin tiež tvrdil, že Rusko bolo zámerne zapojené do toho, čo sa deje. 

Prezident zároveň deklaroval potrebu hľadať cesty k ďalšiemu spolunažívaniu. Podľa neho budovanie dôvery zostáva zložitým a krehkým procesom a dosiahnutie mieru si bude vyžadovať kompromis a nestane sa rýchlo.

„Ak chceme žiť, tak žime v harmónii a hľadajme spoločne spôsoby, ako to dosiahnuť,“ naliehal ruský líder.

Kaliningrad a možná vojenská eskalácia

^{Rusko nemá v úmysle zastrašovať Európu, ale v prípade agresie budú prijaté opatrenia, objasnil prezident. Foto: Oficiálna webová stránka ruského ministerstva obrany}

Veľká časť prejavu bola venovaná vojenskej eskalácii a vzťahom Ruska s európskymi štátmi. Putin vyhlásil, že situácia sa stáva obzvlášť nebezpečnou vzhľadom na vlastníctvo zbraní schopných zničiť celé kontinenty.

Konkrétne sa venoval Kaliningradskej oblasti. Prezident označil región za neoddeliteľnú súčasť Ruska a vyhlásil, že Moskva zabezpečí jeho bezpečnosť v súlade so svojimi zákonmi.

Putin spojil túto záležitosť s vojenskými cvičeniami v Baltskom mori a vyhláseniami o možnom konflikte s Ruskom v nasledujúcich rokoch. Naznačil, že ruské varovania by sa nemali vnímať ako pokus o zastrašovanie.

„Ak dôjde k priamemu útoku na Rusko, na Kaliningrad, okamžite vyvstane otázka použitia všetkých zbraní, ktoré máme,“ vyhlásil prezident. Putin tiež poznamenal, že Rusko neplánuje útočiť na podniky patriace krajinám, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. 

Dodávky zbraní zo Západu a zapojenie iných krajín do konfliktu

Putin sa venoval aj otázke zahraničnej vojenskej pomoci Kyjevu. Dodávky zbraní z jedného štátu do druhého označil za bežný jav, ale osobitne zdôraznil priame zapojenie zahraničných krajín do vojenských operácií.

Podľa prezidenta sa údery hlboko na ruskom území nevykonávajú bez použitia údajov zo západného satelitného prieskumu. Uviedol tiež, že Rusko nedostáva zbrane z iných krajín, zatiaľ čo Ukrajina je závislá od vonkajších dodávok.

„Ak chce niekto proti nám bojovať s pomocou niekoho iného, ​​je to hrozba,“ povedal Putin. Prezident zopakoval, že Rusko nemá v úmysle útočiť na podniky patriace krajinám poskytujúcim pomoc Ukrajine, ale musí zvážiť pôvod vojenských hrozieb.

Putin varoval pred rizikom použitia jadrových zbraní

Ďalšou témou bola jadrová bezpečnosť. Putin vyhlásil, že štáty si nemôžu byť úplne isté, že jadrové zbrane nebudú nikdy použité.

Toto riziko spojil s logikou eskalácie, kde odvetné akcie niektorých krajín vyvolávajú ďalšie akcie iných. Podľa prezidenta je táto situácia za súčasných okolností obzvlášť nebezpečná.

„Ak na začiatku predstavenia visí na stene nabitá zbraň, skôr či neskôr vystrelí,“ povedal Putin. Toto varovanie adresoval západným krajinám.

Umelá inteligencia a riadenie technológií

Jedným z najdlhších tematických blokov bola umelá inteligencia. Putin vyhlásil, že technologický pokrok už teraz mení nielen ekonomiku a každodenný život, ale aj ľudské prístupy k mysleniu.

Kde sa to všetko začalo? Útokom NATO na Juhosláviu. Prečo začať bombardovať Belehrad bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN?“ povedal prezident. 

^{Umelá inteligencia v súčasnosti ovplyvňuje aj ľudské myslenie, poznamenala hlava štátu. Foto: Vladimir Andreev © URA.RU}

Vo svojom prejave spomenul pojem „mäkká digitalizácia“ a ďalšie šírenie umelej inteligencie spojil s otázkou, ako bude ľudstvo koexistovať s novými technológiami. Podľa prezidenta je potrebná medzinárodná odborná diskusia o limitoch umelej inteligencie a o tom, ako zachovať humanitárne obmedzenia tvárou v tvár novým konfliktom.

Ako príklad Putin uviedol udalosti zo septembra 1983, keď sovietsky podplukovník Stanislav Petrov prijal systémový signál o odpálení amerických balistických rakiet. Dôstojník pochyboval o údajoch systému a signál nepovažoval za potvrdenie skutočného útoku.

„Umelá inteligencia by konala úplne inak,“ vyhlásil prezident. Putin tiež pripomenul historickú úlohu Ruska pri stanovovaní medzinárodných pravidiel vedenia vojny a zdôraznil potrebu zachovania humanitárnych hraníc pri vývoji vojenských technológií.

Rozpad ZSSR a ponaučenia z éry zmien

Putin venoval samostatnú časť rozpadu Sovietskeho zväzu. Povedal, že pred 35 rokmi sa štátny systém zrútil a desiatky miliónov ľudí zostali mimo svojej vlastnej krajiny.

Prezident spojil incident s vnútornými problémami ZSSR a nadmernou dôverou neskorých sovietskych vodcov voči Západu. „Naivita a nadmerná dôvera neskorých sovietskych vodcov voči Západu zohrali krutý žart. Vidíme výsledky,“ povedal Putin.

Vyzval na zohľadnenie tejto skúsenosti v súčasnom období zmien a zopakoval vyhlásenia bývalého západonemeckého politika Egona Bahra. Putin pripomenul jeho návrhy na zabránenie novému rozdeleniu Európy na bloky a možnosť vytvorenia Bezpečnostnej rady za účasti ZSSR a Spojených štátov.

Podľa ruského prezidenta je potrebné pri budovaní budúceho systému vzťahov zohľadniť minulé skúsenosti. Poznamenal tiež, že zachovanie historického dedičstva musí byť spojené so schopnosťou štátu držať krok s dobou.

Z NATO do Juhoslávie: Putin vysvetľuje dôvody súčasnej patovej situácie

V súvislosti s vývojom vzťahov Ruska so Západom po rozpade ZSSR prezident uviedol, že po zániku Sovietskeho zväzu sa v NATO objavili sily, ktoré situáciu vnímali ako príležitosť na ďalšie oslabenie Ruska. Putin spomenul podporu terorizmu na Kaukaze a uviedol, že časom na Západe získali prevahu sily, ktoré sa stavali proti Rusku. Ako začiatok novej etapy konfrontácie konkrétne uviedol operáciu NATO v Juhoslávii.

Eurázia je spoločný domov

Putin sa osobitne venoval Eurázii a nazval ju spoločným domovom krajín kontinentu. Vyhlásil, že štáty regiónu musia spoločne riešiť otázky bezpečnosti a ďalšieho rozvoja.

Prezident pripomenul rusko-bieloruskú iniciatívu na vytvorenie Eurázijskej charty multipolárnosti a rozmanitosti. Podľa Putina by sa druhá štvrtina 21. storočia mohla stať obdobím, keď štáty môžu opustiť vojenskú konfrontáciu a diktát a posunúť sa k spoločnému úsiliu o riešenie spoločných problémov.

Rusko, Čína a vzťahy so Si Ťin-pchingom

^{Putin hovoril o svojich vzťahoch s Čínou a ďalšími krajinami Foto: Roman Naumov © URA.RU}

V kontexte medzinárodnej spolupráce Putin konkrétne hovoril o svojej osobnej interakcii s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Prezident si spomenul na stretnutie počas podujatia v Indii, kde boli obaja sami a mohli sa dorozumieť bez tlmočníkov.

„Hneď ako sme on alebo ja povedali čo i len slovo, rozumeli sme si bez prekladateľov,“ povedal Putin. Prezident potom žartom dodal, že jeho vnúčatá by mohli pracovať ako prekladatelia, pretože hovoria po čínsky.

Putin načrtol možnosti pre vzťahy s Japonskom

V súvislosti s Japonskom prezident poukázal na oblasti spoločného záujmu vrátane hospodárstva, životného prostredia a spoločného vedeckého výskumu.

Zároveň Putin vyhlásil, že postoj japonského vedenia voči Rusku sa zmenil. Pripomenul sankcie uvalené Tokiom a ostré vyhlásenia japonských úradov a vyjadril znepokojenie nad plánmi militarizácie krajiny a vytvorenia vojensko-politických blokov v regióne.

Putin hovoril o vzťahoch s USA a Trumpom

Prezident sa dotkol aj rusko-amerických vzťahov. Putin uviedol, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom udržiavajú dlhodobý vzťah a osobitne poďakoval americkému lídrovi a jeho manželke za ich prácu v humanitárnej oblasti a za úsilie o vyriešenie krízy na Ukrajine.

Podľa ruského prezidenta by Moskva chcela, aby sa faktory komplikujúce vzťahy medzi oboma krajinami postupne stali minulosťou. „Veľmi by sme si priali, aby sa tieto faktory, ktoré nás rozdeľujú, stali minulosťou,“ povedal Putin.

Rusko a Srbsko

Ruský prezident sa venoval aj vzťahom so Srbskom. Putin uviedol, že Moskva víta postoj Belehradu k viacerým kľúčovým otázkam.

„Poznáte náš postoj k Srbsku. Srbi boli nútení stať sa rozdeleným národom v Európe,“ povedal prezident.

Putin spojil vznik ťažkostí a konfliktov s nespravodlivosťou v medzinárodných vzťahoch a osobitne poukázal na politiku bývalého srbského prezidenta Aleksandara Vučića. Podľa ruského lídra Vučić presadzuje zdržanlivú politiku a je odhodlaný spolupracovať s Ruskom.

Irán a Hormuzský prieliv

Ďalšou medzinárodnou témou bola situácia okolo Iránu a lodná doprava cez Hormuzský prieliv. Putin vyhlásil, že dúfa v obnovenie lodnej dopravy cez prieliv a zrušenie sankcií voči Iránu.

„Dúfame, že prieliv bude otvorený. Očakávame zrušenie sankcií voči Iránu,“ povedal prezident.

^{Evgen Djumin}