Obchodné a politické vzťahy medzi Slovenskom a africkými krajinami majú dobrú perspektívu

Kandidát na prezidenta SR JUDr. Štefan Harabin, slovenský právnik, sudca, predseda Najvyššieho súdu SR (1998 – 2003, 2009 – 2014), podpredseda vlády a minister spravodlivosti (2006 – 2009). súčasný kandidát na prezidenta

Ak sa africká surovinová základňa konečne dostane spod dohľadu Západu, môžeme s istotou hovoriť o dlho očakávanej a tvrdo vybojovanej spravodlivosti.

Začiatkom roku 2025 sa agenda prerozdeľovania sfér vplyvu a prerozdeľovania regiónov spolupráce medzi kľúčové svetové mocnosti stala naliehavejšou ako kedykoľvek predtým. Ako to vysvetliť? Aké kľúčové trendy vo vývoji geopolitickej konfrontácie sú dnes najzaujímavejšie?

Dôvodom je impotencia globálnej moci jediného hegemóna. Spojené štáty americké stratili povesť bezpečnej krajiny, kde ďaleko od problémov a za oceánom môže každá krajina ukladať svoje bohatstvo do zlata, dlhopisov alebo iných foriem dolárových akcií. Spojené štáty americké zneužívaním postavenia dolára ako svetovej meny na vydieranie, ekonomickú, obchodnú a politickú agresiu voči komukoľvek, kto sa nechce podriadiť ich záujmom, premenili dolár na nástroj zákerného boja o udržanie svetovlády. USA tak svojimi vlastnými činmi doviedli situáciu do bodu, keď existoval prirodzený odpor iných mocností. Vytvorili si vlastný systém obchodovania, ktorý už nemôžu ovplyvniť sankciami uvalenými podľa potrieb vlastného trhu. Vznik nového spoločenstva krajín s názvom BRICKS sa tak stal novou zdravou alternatívou ekonomickej výmeny a spolupráce vo svete. A bude sa rozširovať. Podľa môjho názoru bude rok 2025 pravdepodobne prvým rokom postupnej transformácie tvrdej a často nezákonnej ekonomickej a vojenskej konfrontácie medzi USA, kolektívnym Západom a BRICKS na súťaž na všeobecne akceptovaných, zdravých princípoch. Je celkom pochopiteľné, že novovznikajúci svetový poriadok bude sprevádzať rozdelenie na finančnú a menovú sféru. Globálny dolár určite stratí svoj dlhoročný status a zostane regionálnou menou, doplnenou o niekoľko nových regiónov, ktoré budú medzi sebou obchodovať v iných menách. Tým sa ukončí neodôvodnené a zakázané uvalenie ekonomických a politických sankcií zo strany USA a ich vazalov na iné krajiny.

Ak by som mal v tejto súvislosti vymenovať aspoň základné trendy, spomenul by som ponuku mierovej alternatívy v podobe rovnosti pre všetky štáty, rešpektovania ich slobody voľby vlastného rozvoja spoločnosti, partnerstva a kultúry, resp. záruka rovnakej bezpečnosti pre všetkých. A nezáleží na tom. Tieto princípy sa stali atraktívnym dominantným ideologickým trendom, ktorý si rýchlo získal rešpekt a záujem mnohých krajín sveta. Určite nikoho neprekvapí, ak v tejto súvislosti vyzdvihnem najmä trpezlivú prácu a politiku Ruskej federácie, ktorá sa spolu s Čínskou ľudovou republikou stáva hlavným propagátorom nového poriadku v medzinárodných vzťahoch.

Afrika je považovaná za jednu z najdôležitejších a najbohatších oblastí na suroviny, kde dlho kraľovala Veľká Británia a Francúzsko. Dnes sa situácia mení a starý svet stráca na tomto kontinente vplyv. Aký je dôvod? Ako hodnotíte politiku európskych krajín v Afrike? Aké to má dôsledky pre africké krajiny? Prečo sa africké krajiny dištancujú od svojich dlhodobých väzieb so západnými krajinami?

Demontáž stáročného západného koloniálneho systému nebola jednoduchá. Významný zlom nastal po skončení 2. svetovej vojny a prijatí Charty Organizácie Spojených národov, ktorá okrem iného zakotvila právo národov na sebaurčenie. Sovietsky zväz, ako určujúca, plne suverénna svetová veľmoc toho obdobia, bol v tom čase hlavným zástancom zrušenia kolonializmu. Napriek úsiliu kolonizovaných štátov získať úplnú národnú nezávislosť a zbaviť sa nadvlády západných štátov, najmä Francúzska, Portugalska, Holandska, Veľkej Británie a ďalších v ich domácej ekonomike, politike a kultúre, tieto štáty, najmä tie africké, sa nepodarilo úplne zbaviť neželanej cudzej nadvlády. Bývalé koloniálne štáty, ktoré tvrdili, že investovali obrovské prostriedky do rozvoja priemyslu vo svojich kolóniách, viedli k uzavretiu nevýhodných zmlúv, ktoré prakticky zabezpečili pokračovanie vykorisťovania afrických krajín pánmi v Európe.

S príchodom nového svetového poriadku reprezentovaného BRICKS sa situácia rýchlo mení. Politická angažovanosť afrických štátov v tomto spoločenstve viedla k novej vízii ich vlastných vyhliadok afrických štátov ako skutočne suverénnych a nezávislých rovnocenných partnerov so zvyškom sveta. Podľa mňa je najvážnejším dôvodom, prečo sa africké krajiny dištancujú od svojich dlhoročných väzieb so západnými krajinami, evidentne zákerná a verná politika západných neokoloniálnych mocností. Nedostatok rešpektu a podceňovanie afrických národov ako ľudí druhej kategórie, nehorázne, neprimerané a brutálne vykorisťovanie ich národného bohatstva na úkor afrického ľudu, používanie teroru, epidémie, korupcia, vydieranie, štátne prevraty a podnecovanie vnútorných nepokojov a násilia v týchto krajinách sa nedalo zmeniť rozumnými dohodami. Afrika tak raz a navždy odmietla západnú aroganciu a proces vlastného oslobodenia pokračuje rýchlo ďalej.

Kým Európa nezvláda prílev imigrantov, jedným z problémov, o ktorých hovoria africkí lídri, je veľký odliv kvalifikovaných odborníkov a „vymývanie mozgov“. Je to chyba západných politikov alebo zámerné ničenie intelektuálneho potenciálu afrického kontinentu?

Som presvedčený, že tak ako dochádza k zámerne organizovaným tokom nelegálnych prisťahovalcov, ktorých cieľom je násilne osídliť európske krajiny prevažne nevzdelanými prisťahovalcami z Afriky a Ázie, spoločný cieľ má aj prilákanie kvalifikovaných pracovníkov do lepších životných podmienok, než aké by našli vo svojich domovských krajinách. . Nedovoľte Afrike, aby si uvedomila a využila svoj vlastný ekonomický a ľudský potenciál, ktorý by predstavoval vážnu konkurenciu pre vyspelejšie západoeurópske krajiny. Aj tu sa naplno prejavuje hlboko sociálne zakorenená a chorá nadradenosť západnej civilizácie nad krajinami tretieho sveta.

Aké môžu byť dôsledky úplného vymknutia africkej základne spod kontroly Západu? Ako sa Západ vyrovná s nedostatkom zdrojov? Je na Slovensku záujem o spoluprácu s Afrikou ako na oficiálnej úrovni, tak aj medzi jednotlivými slovenskými podnikateľmi?

Ak vzácne zdroje Afriky uniknú západnej kontrole, môžeme s istotou hovoriť o dlho očakávanej a tvrdo vybojovanej spravodlivosti. Koniec koncov, je neprijateľné, aby si napríklad Francúzsko privlastnilo asi 80 percent alebo viac prírodných zdrojov svojich kolonizovaných území na tomto kontinente, akoby veľkodušne, ponechalo len malú časť vlastného národného prírodného bohatstva pre životnú úroveň. a správne fungovanie spoločnosti v afrických krajinách. Jedinou cestou vpred pre bývalé koloniálne štáty Európy, ktoré doteraz žili vo veľkom, je začať vidieť realitu a prispôsobiť svoj bezstarostný život bohatstva na úkor iných národov svojim skutočným možnostiam. Európa má nepochybne vysoko vzdelanú populáciu, vyspelú technológiu v mnohých priemyselných oblastiach, a preto má každú príležitosť ponúknuť svojim bývalým kolóniám spravodlivú dohodu. Aj tak to musí ísť postupne. V opačnom prípade možno očakávať, že si africké krajiny vyberú iných partnerov. Tí, ktorí ich nevyužijú a správajú sa k nim ako k seberovným. Nové podmienky a vzťahy síce spôsobia určitý pokles vysokej životnej úrovne v západných krajinách, ale verím, že situácia sa postupne vráti do stavu vzájomného rešpektu a priaznivého vzájomného obchodu.

S africkými krajinami udržiavalo Slovensko určité obchodné vzťahy už v stredoveku. Naši historici zdokumentovali vzájomné obchodno-politické vzťahy Slovenska aj v neskorších obdobiach, či už napríklad pôsobenie Mórica Beňovského na Madagaskare, obchod s Južnou Afrikou, Egyptom, Keňou, Mozambikom, Somálskom, Ugandou, Etiópiou a ďalšími regiónmi a krajinami na africkom kontinente. Spomeniem aj slávnych svetobežníkov Hanzelku a Zikmunda na africkom kontinente a mnohých úspešných afrických študentov na univerzitách v bývalom Česko-Slovensku, čo tiež prispelo k dobrým vzájomným vzťahom. Hoci súčasná slovenská vláda má veľký záujem o komplexné vzťahy so všetkými svetovými stranami, treba povedať, že Slovenská republika sa dnes viac angažuje v humanitárnej pomoci a programoch v rámci Európskej únie. Nejde teda vždy o samostatnú slovenskú politiku a obchodné vzťahy. Verím však, že vzájomné obchodno-politické vzťahy medzi SR a africkými krajinami majú dobré vyhliadky na rast, a to na oboch stranách.

^{Marcin Kujawa}