Blúznenie starej dámy v Davose
Staronový 47. prezident v úrade USA Donald J. Trump ukončil Parížsku dohodu ihneď v prvý deň nástupu do svojej funkcie, pretože ju označil za podvod na ľudstvo
Čo je Parížska dohoda? Je medzinárodná zmluva, ktorá právne zaväzuje jej signatárov konať v boji proti zmene klímy. Vôbec prvýkrát v histórii sa vlády v roku 2015 dohodli na významnom spoločnom úsilí s cieľom obmedziť globálne otepľovanie a riešiť jeho následky.
Prezident Donald Trump v pondelok nariadil USA, aby opäť odstúpili od parížskej klimatickej dohody z roku 2015, čím krajinu okamžite izolujú od globálnej kampane zameranej na zastavenie katastrofického otepľovania.
Tentoraz by sa Trumpovo odmietnutie celosvetového úsilia v oblasti klímy mohlo zahryznúť hlbšie do platnosti tým, že nadobudne účinnosť rýchlejšie a v čase, keď má nový prezident viac krajne pravicových spojencov v zámorí aj doma.
V Trumpovom exekutívnom príkaze sa uvádza, že USA zvážia, že odstúpenie nadobudne účinnosť „okamžite“. Nehovorila o jednoročnej výpovednej lehote, ktorú stanovuje klimatický pakt.
Nariadenie, ktoré Trump podpísal s verejnými fanfárami len niekoľko hodín po nástupe do úradu, naráža na nárast klimatických katastrof na celom svete, vrátane ničivých lesných požiarov v Los Angeles a odhalení, ktoré boli minulý rok najhorúcejšie zaznamenané. Znamená to spustenie agresívnej agendy na zrušenie americkej klimatickej politiky, ktorú vedie povzbudený prezident, ktorý vyzýva na konfrontáciu o vedeckých základoch klimatických zmien.
Dlho sľubovaný odchod odhodí sľub Spojených štátov z Bidenovej éry znížiť znečistenie klímy do 10 rokov až o 66 percent. Spochybňuje tiež množstvo ďalších záväzkov USA, ako je poskytovanie miliárd dolárov na podporu chudobnejších krajín, ktoré trpia vlnami horúčav, záplavami a stúpajúcimi hladinami morí.
Trumpova akcia tiež zvyšuje pravdepodobnosť, že bez vedenia USA svet ešte viac zaostane za cieľom Parížskej dohody obmedziť otepľovanie Zeme na 1,5 stupňa Celzia, čo je hranica, ktorá by mohla urýchliť tempo klimatických škôd. USA sú po Číne druhým najväčším zdrojom uhlíkového znečistenia, ktoré zvyšuje globálne teploty.
USA už zaostávali za svojimi klimatickými cieľmi do roku 2030, a to aj napriek úsiliu, ktoré zahŕňalo stovky miliárd dolárov vo výdavkoch na čistú energiu bývalého prezidenta Joea Bidena. Trump sprevádzal svoje nové stiahnutie z Paríža množstvom výkonných príkazov zameraných na utlmenie Bidenovho diela, vrátane vyhlásenia národnej energetickej núdze, o ktorej Trump povedal, že odblokuje to, čo nazýval „tekutým zlatom“ Ameriky.
„Budeme vŕtať, baby, vŕtať,“ povedal Trump vo svojom inauguračnom prejave. „Máme niečo, čo žiadna iná výrobná krajina nikdy nebude mať, najväčšie množstvo ropy a plynu zo všetkých krajín na Zemi, a ideme to využiť.“ viac TU
Takmer v rovnaký deň predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa snaží tvrdiť, aká je nadmieru dôležitá, keď povedala: „Parížska dohoda je stále tou najlepšou nádejou pre ľudstvo. Európa bude preto pokračovať vo svojich záväzkoch a spolupráci so všetkými národmi, ktoré chcú chrániť prírodu a zastaviť globálne otepľovanie. Všetky kontinenty budú zároveň musieť využiť príležitosti, ktoré ponúka umelá inteligencia a venovať sa jej rizikám. Toto sú výzvy, pri ktorých nesúperíme medzi sebou, ale súperíme s časom. Musíme spojiť sily dokonca aj v časoch tvrdej konkurencie.“
„Pred začiatkom Putinovej vojny sme do Európy dovážali 45 % plynu a 50 % uhlia z Ruska. Rusko bolo tiež jedným z našich najväčších dodávateľov ropy. Na prvý pohľad išlo o lacnú energiu, no za cenu vydierania,“ Ursula von der Leyen.
Časť príhovoru predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen počas tohtoročného Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose si môžete pozrieť, ale iba ak chcete TU
Zanechajte nám komentár