OBČAN MAL, COVID VZAL

6. mája 2021

Harabin tvrdí, že vyšetrovatelia ho nútia k niečomu, čo neukladá zákon. Obrátil sa preto listom na Žilinku

Bývalý minister spravodlivosti SR následne vymenúva v liste generálnemu prokurátorovi kompletnú právnu analýzu na vysvetlenie svojho postoja.

Štefana Harabina sa vyšetrovatelia už nejaký čas pokúšajú vypočuť. A keď sa im už konečne podarilo doručiť mu predvolanie, oznámil im, že nemá žiadnu právnu povinnosť sa výsluchu zúčastniť. „Predvolanie na výsluch je v rozpore s platným právnym stavom,“ odkázal.

Harabin je predvolaný na výsluch

Vyšetrovateľ mjr. Mgr. Michal Grajciar predvolal Štefana Harabina na výsluch. Neuviedol však, v akej trestnej veci má bývalý minister vypovedať. Neuviedol ani to, či ho predvoláva ako svedka alebo ako poškodeného. Bývalý minister spravodlivosti o tom informuje na Facebooku.

Harabin nachádza aj ďalšie nedostatky: „Zároveň mi nariadil k výsluchu priniesť: AG alebo PCR test nie starší ako 14 dní alebo potvrdenie o zaočkovaní druhou dávkou vakcíny, ak prešlo 14 dní alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia Covid nie staršie ako 90 dní.

Predvolanie je v rozpore s platným právnym stavom

„U Michala Grajciara v pozícii vyšetrovateľa odboru inšpekčnej služby Západ ÚI ÚIS nemožno prezumovať neznalosť práva, lebo by ináč nemohol byť na tomto poste, preto bez najmenších pochybnosti iný záver ako ten, že koná v priamom úmysle nezákonne, neprichádza do úvahy.

Predvolanie na výsluch v rozpore s platným právnym stavom nezakladá u mňa zákonnú povinnosť zúčastniť sa ho. Ex in iuria ius non oritur. Na nepráve nemôže byť právo, z bezprávia, z protiprávneho konania nevzniká právo. Nechávam už iba na vaše zváženie, či ide u mjr. Mgr. Michala Grajciara o trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a nátlaku,“ uviedol bývalý predseda najvyššieho súdu.

„Platný právny stav na území Slovenskej republiky mi ako zdravej osobe zákonom neukladá právnu povinnosť nosiť rúško, respektíve respirátor, podrobovať sa AG alebo PCR testom alebo očkovaniu, neobmedzuje ma v slobode pohybu a pobytu ani v práve pokojne sa zhromažďovať. Uznesenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v tejto spojitosti vydávané sú právne nulitné,“ pripomína opäť Štefan Harabin.

Právo je na strane ľudí

Následne vymenúva v liste generálnemu prokurátorovi kompletnú právnu analýzu na vysvetlenie svojho postoja. Je možné si ju pozrieť TU. Na strane Harabina (aj občanov) stojí Ústava SR, zákony a medzinárodné dohovory a zmluvy, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. „Základom riadenia ľudskej spoločnosti prostredníctvom práva nie je svojvôľa,“ informuje následne Harabin.

„Nerešpektovanie zverenej právomoci a svojvôľa je zvláštnosťou fungovania Slovenskej republiky pod vládou vedenou Matovičom, respektíve Hegerom v boji proti koronavírusu,“ dodal bývalý minister spravodlivosti. A aby sa ani v budúcnosti nemohli orgány a politici vyhovárať, že nepoznali, aká je právna úprava na Slovensku, pripojil aj právnu analýzu renomovaného ústavného právnika, bývalého sudcu Ústavného sudcu Slovenskej republiky Doc. Drgonca.

„Uplatňujem si iba základné práva a slobody“

Generálneho prokurátora Štefan Harabin informuje: „Evidentne uplatňujem iba základné práva a slobody, o ktorých ste vo svojom rozhodnutí z 18. marca 2021, sp. zn. 1GÚp 39/20/1000-2 expressis verbis monokraticky konštatovali, že vydávanie vyhlášok ako všeobecné záväzných právnych predpisov vyhlasovaných iba vo Vestníku vlády, Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (iba rozpočtovou organizáciou ministerstva), ktorými sa zásadne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd bez akéhokoľvek legislatívneho procesu je v právnom štáte neprijateľné.“

Upozornenie na záver

„Úplne na záver zdôrazňujem, že Slovenská republika ako členský štát Rady Európy (na rozdiel od viacerých členských krajín Rady Európy, napríklad Francúzska i Turecka) cez príslušné štátne orgány ani len nezačala osobitným podaním proces konania o suspendáciu účinnosti Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd počas vyhlásenia núdzového stavu na území Slovenskej republiky.

To znamená, že Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd má u nás absolútnu prednosť v otázke aplikácie základných ľudských práv a slobôd občanov pred vnútroštátnym poriadkom vrátane Trestného zákona a ústavy aj počas núdzového stavu.

Ak by ste náhodou mali pochybnosti v tejto otázke, nič vám nebráni v tomto smere obrátiť sa na príslušné orgány Slovenskej republiky, či je na území Slovenskej republiky pozastavená účinnosť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd od okamihu vyhlásenia núdzového stavu.

Predvolanie na výsluch v rozpore s platným právnym stavom nezakladá u mňa zákonnú povinnosť zúčastniť sa ho. Ex in iuria ius non oritur. Na nepráve nemôže byť právo, z bezprávia, z protiprávneho konania nevzniká právo.

Nechávam už iba na vaše zváženie, či ide u mjr. Mgr. Michala Grajciara o trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a nátlaku,“ uzavrel list generálnemu prokurátorovi Štefan Harabin.

Neuviedol pritom ustanovenie Trestného poriadku, podľa ktorého mám takúto zákonnú povinnosť,“ sťažuje sa bývalý kandidát na prezidenta.

„Navyše k predvolaniu na výsluch nepripojil v tejto spojitosti potvrdenia týkajúce jeho zdravotného stavu a zdravotného stavu všetkých osôb Úradu inšpekčnej služby, s ktorými by som pri výsluchu prišiel do styku,“ nepáči sa Harabinovi postup vyšetrovateľa.

preraté: infovojna.sk

Štefan Harabin v utorok

Dole pripojený text som včera doporučene zaslal poštou Marošovi Žilinkovi a Adriánovi Szabóovi, lebo vyšetrovateľ mjr. Mgr. Michal Grajciar ma núti k tomu, čo mi neukladá zákon.

VIDEO: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.: OBČAN MAL, COVID VZAL

Prajeme príjemné mrazenie po uvedomení si to, čo sa s našim materiálnym právnym štátom za minulý rok stalo.

LIST:

Generálny prokurátor JUDr. Maroš Žilinka Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1 a Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Adrián Szabó , Pribinova 2, 812 72 Bratislava

Vyšetrovateľ mjr. Mgr. Michal Grajciar ma predvolal pod ČVS: UIS-184/OISZ-2021, na výsluch v termíne 6. máj 2021 o 9:00 hod. na odbor inšpekčnej služby Západ ÚI ÚIS, pričom mi neuviedol v akej trestnej veci mám vypovedať, ani to, či ma predvoláva ako svedka alebo ako poškodeného. Zároveň mi nariadil k výsluchu priniesť: AG alebo PCR test nie starší ako 14 dní alebo potvrdenie o zaočkovaní druhou dávkou vakcíny ak prešlo 14 dní, alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia Covid nie staršie ako 90 dní. Neuviedol pritom ustanovenie Trestného poriadku, podľa ktorého mám takúto zákonnú povinnosť. Navyše k predvolaniu na výsluch nepripojil v tejto spojitosti potvrdenia týkajúce jeho zdravotného stavu a zdravotného stavu všetkých osôb Úradu inšpekčnej služby, s ktorými by som pri výsluchu prišiel do styku.

U Michala Grajciara v pozícii vyšetrovateľa odboru inšpekčnej služby Západ ÚI ÚIS nemožno prezumovať neznalosť práva, lebo by ináč nemohol byť na tomto poste, preto bez najmenších pochybnosti iný záver ako ten, že koná v priamom úmysle nezákonne, neprichádza do úvahy. Predvolanie na výsluch v rozpore s platným právnym stavom nezakladá u mňa zákonnú povinnosť zúčastniť sa ho. Ex in iuria ius non oritur.

Na nepráve nemôže byť právo, z bezprávia, z protiprávneho konania nevzniká právo. Nechávam už iba na Vaše zváženie, či ide u mjr. Mgr. Michala Grajciara o trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a nátlaku. Platný právny stav na území Slovenskej republiky mi, ako zdravej osobe, zákonom neukladá právnu povinnosť nosiť rúško, resp. respirátor, podrobovať sa AG, alebo PCR testom alebo očkovaniu, neobmedzuje má v slobode pohybu a pobytu, ani v práve pokojne sa zhromažďovať. Uznesenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v tejto spojitostí vydávané, sú právne nulitné. Podľa Ústavy Slovenskej republiky: čl. 1 ods. 1 “Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.”.čl. 2 ods. 2 „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“; ods. 3„každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“.

K východiskovým pravidlám právneho štátu s povahou conditio sine qua non, teda nevyhnutnej podmienky patrí, že nie každý orgán verejnej moci môže konať tak, ako si zmyslí, ani tak, ako sa mu žiada, ale môže konať výlučne v medziach zverenej právomoci, a tú musí uplatňovať spôsobom a za podmienok, keď mu Ústava a zákony dovoľujú konať. Podľa zák. č. 400/2015 Z. z:§ 1 ods. 1 „tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“)“; § 4 ods. 3 “vykonávacím právnym predpisom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.”;§ 5 ods. 2 „ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.“. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 411/2020: „Aj napriek normatívnemu prvku, opatrenie s povahou hybridného správneho aktu nie je právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom. Zákon preto neobsahuje vo svojom texte osobitné splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch.“. Bez najmenších pochybností je zrejmé, že uznesenie vlády nie je normatívnym právnym aktom podľa legálnej definície uvedenej v § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. Preto nemôže všeobecne zaväzovať obyvateľov Slovenskej republiky. Ide o procesné rozhodnutie najvyššieho kolektívneho orgánu reprezentujúceho výkonnú moc, a zaväzuje len samotnú vládu Slovenskej republiky, resp. príslušné štátne orgány/úrady, ale nie slobodné fyzické osoby – obyvateľov Slovenskej republiky. Iná by bola situácia, ak by šlo aspoň o nariadenie vlády, ktoré je normatívnym právnym aktom. V tejto spojitosti uznesenia vlády Slovenskej republiky pre jej obyvateľov, ktorými vláda obmedzila resp. zakázala uplatňovanie základných práv a slobôd (napr. aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti) podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., sú nesporne neúčinnou a nevykonateľnou úpravou. Uznesenia vlády Slovenskej republiky nie sú všeobecne záväzné. Ich obsahom sa preto bežný občan môže riadiť dobrovoľne, ale nemusí.

V súvislosti so základnými právami a slobodami: právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, slobodou pohybu a pobytu a právom pokojne sa zhromažďovať uvádzam: V zmysle Ústavy Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5: „medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi“;čl. 154c ods. 1: „medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd“;čl. 12 ods. 4: “nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“.čl. 13:ods. 1 „povinnosti možno ukladať písm. a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, písm. b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo písm. c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“;ods. 2 „medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“;ods. 4 “nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“čl. 16 :ods. 1 “nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ods. 2 “nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“čl. 19:ods. 1 každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. čl. 23 : ods. 1 „sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje“;ods. 3 „slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody“; čl. 28:ods. 1 „právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje“;ods. 2 „podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy“.

V zmysle Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach čl. 7:“nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Najmä sa nebude nikto bez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskym alebo vedeckým pokusom.“čl. 12:1. „každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu“;3. „vyššie spomenuté práva nepodliehajú žiadnym obmedzeniam okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné pre ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo práv a slobôd druhých a ktoré v súlade s ostatnými právami uznanými v tomto pakte“; čl. 21:„uznáva sa právo na pokojné zhromažďovanie. Výkon tohto práva sa nesmie žiadnym spôsobom obmedzovať, s výnimkami, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti alebo verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných“.

Podľa Charty základných práv Európskej únie čl.1: Ľudská dôstojnosť „ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať“.čl. 4: Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu„ nikoho nemožno mučiť ani podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. čl. 12: Sloboda zhromažďovania a združovania 1. „každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich“;čl. 45: Sloboda pohybu a pobytu1. „Každý občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov“;čl. 52: Rozsah a výklad práv a zásad 1. „Charty základných práv Európskej únie, akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných;2. Práva uznané v tejto charte, ktoré sú predmetom ustanovení zmlúv, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených týmito zmluvami;3. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv;4. V rozsahu, v akom táto charta uznáva základné práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami;5. Ustanovenia tejto charty, ktoré obsahujú zásady, môžu byť vykonávané legislatívnymi a exekutívnymi aktmi prijatými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, a aktmi členských štátov, ak tieto vykonávajú právo Únie, pri výkone svojich príslušných právomocí. Možno sa ich dovolávať pred súdom len na účely výkladu a preskúmavania zákonnosti týchto aktov;6. Vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej miere tak, ako je to vymedzené v tejto charte;7. Súdy Únie a členských štátov náležite prihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.“.čl. 53: Úroveň ochrany „Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje alebo poškodzuje ľudské práva a základné slobody uznané v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti, právom Únie, medzinárodným právom a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo všetky členské štáty, a najmä Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ústavami členských štátov.“.čl. 54: Zákaz zneužívania práv „Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte alebo na ich obmedzenie vo väčšom rozsahu, ako je ustanovený v tejto charte.“. V zmysle Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách čl. 3: Zákaz mučenia „nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.“čl. 11: Sloboda zhromažďovania a združovania1. „Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, vrátane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory, alebo vstupovať do nich;2. Výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných. Tento článok nebráni zavedeniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a úradníkmi štátnej správy.“.

Podľa Protokolu č. 4 zo 16. septembra 1963 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznávajúci niektoré práva a slobody iné než tie, ktoré sú už uvedené v dohovore a v prvom dodatkovom protokole k dohovoru čl. 2 ods. 1, 3 a 4:1. „každý, kto sa legálne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu;3. žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na udržanie verejného poriadku, na predchádzanie zločinnosti, na ochranu zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných;4. práva uvedené v odseku 1 môžu v určitých oblastiach podliehať obmedzeniam, ktoré sú uložené zákonom a sú v demokratickej spoločnosti odôvodnené verejným záujmom“.

Na podklade citovaných ustanovení Ústavy, Paktu OSN, Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nespochybniteľné, že ak medzinárodné zmluvy o ľudských právach (Pakt OSN, Charta EÚ a Dohovor RE) zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd, majú prednosť pred zákonom (čl. 154c ods. 1 Ústavy SR).Pakt OSN, Charta EÚ a aj Dohovor RE, ktorými je Slovenská republika viazaná, garantujú právo pokojne a slobodne sa zhromažďovať, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a slobodne sa pohybovať a určiť si pobyt bez akýchkoľvek obmedzení. Rovnako zo všetkých troch jasne vyplýva, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Pakte OSN, Charte EÚ a Dohovore RE musí byť ustanovené zákonom (čl. 12 bod 3., čl. 21 Paktu OSN), (čl. 52 bod 1. Charty EÚ), (čl. 11 bod 2. Dohovoru EÚ, čl. 2 ods. 3, 4 Protokolu č. 4) a môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje, resp. ustanovuje zákon. Uvedené medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republiky viazaná, bez pripustenia výnimiek, jednoznačne určujú, že akékoľvek obmedzenia výkonu základných práv a slobôd, aj práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti i slobody pohybu, je možné len a jedine formou zákona (za splnenia aj ostatných predpokladaných podmienok) a nie normou nižšej právnej sily. Pakt OSN, Charta EÚ a Dohovor RE, ako medzinárodné zmluvy „nadriadené“ nad naše zákony, ale i samotná Ústava jednoznačne hovoria, že obmedzenia výkonu základných práv a slobôd musia byť vykonané formou zákona. Ústavnoprávne neobstojí názor že štátny orgán, v tomto prípade vláda svojim uznesením, alebo úradník ním vydanou vyhláškou môže zakázať uplatňovanie jedného zo základných práv, či slobôd len na základe zákona, resp. len na základe ústavného zákona. Základné práva a slobody požívajú zvýšenú ochranu a musia byť garantované nielen za štandardných podmienok, ale práve a najmä aj vo výnimočných situáciách, kedy je náchylnosť zo strany štátnych orgánov ich porušovania zvýšená. Vyjadrené platí aj počas vyhláseného núdzového stavu na území Slovenskej republiky. V tomto smere obmedzenia výkonu základných práv a slobôd uzneseniami vlády Slovenskej republiky, resp. vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie sú realizované spôsobom súladným s Ústavou Slovenskej republiky, Paktom OSN, Chartou základných práv Európskej únie a ani Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo nešlo o zákon. Bez najmenších pochybnosti treba uviesť, že nielen uznesením vlády, ale ani vyhláškou akéhokoľvek úradu (ktorý navyše nie je ani ústredným orgánom štátnej správy, ako napríklad aj Úrad verejného zdravotníctva) nemožno obmedzovať/zakazovať uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd garantovaných občanom a obyvateľom nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a majú prednosť pred našimi zákonmi aj pred Ústavou Slovenskej republiky. Ukladanie právnej povinnosti nosiť rúško, resp. obmedzovať právo pokojne sa zhromažďovať iba vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, alebo uznesením vlády Slovenskej republiky je nesporne v právnom štáte neprijateľné a neústavné.

Ústava platí aj za núdzového stavu, podľa ktorej sloboda pohybu a pobytu, právo pokojne sa zhromažďovať i právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, môžu byť obmedzená, nie na základe zákona, ale len zákonom prijatým a schváleným riadnym legislatívnym procesom v parlamente, ktorý má 150 poslancov a nie uznesením vlády Slovenskej republiky a už vôbec nie vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, kde práve pri absencii riadneho legislatívneho procesu sa ľahko sprítomní zjavne svojvôľa u jedného človeka (Mikas), alebo iba u 16 členov (vláda).Základom riadenia ľudskej spoločnosti prostredníctvom práva nie je svojvôľa. Nerešpektovanie zverenej právomoci a svojvôľa je zvláštnosťou fungovania Slovenskej republiky pod vládou vedenou Matovičom, resp. Hegerom v boji s koronavírusom. Aby ani v budúcnosti sa nesprítomnila výhovorka, že ste nepoznali, aká je právna úprava u nás pripájam i právnu analýzu renomovaného ústavného právnika, bývalého sudcu Ústavného sudcu Slovenskej republiky Doc. Drgonca o nulitných aktov a neústavných postupov Matoviča, Hegera a Mikasa.

Celý text audio nahrávky – Občan mal, Covid vzal – si môžete prečítať TU.

VIDEO: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.: OBČAN MAL, COVID VZAL

https://www.infovojna.sk/…/video-doc-judr-jan-drgonec…

Evidentne uplatňujem iba základné práva a slobody, o ktorých ste vo svojom rozhodnutí z 18. marca 2021, sp. zn. 1GÚp 39/20/1000-2, expressis verbis monokratický konštatovali, že vydávanie vyhlášok, ako všeobecné záväzných právnych predpisov vyhlasovaných iba vo Vestníku vlády, Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (iba rozpočtovou organizáciou ministerstva), ktorými sa zásadne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd bez akéhokoľvek legislatívneho procesu je v právnom štáte neprijateľné. Úplne na záver zdôrazňujem, že Slovenská republika, ako členský štát Rady Európy (na rozdiel od viacerých členských krajín Rady Európy, napr. Francúzska i Turecka) cez príslušné štátne orgány, ani len nezačala osobitným podaním proces konania o suspendáciu účinnosti Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd počas vyhlásenia núdzového stavu na území Slovenskej republiky. To znamená, že Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd má u nás absolútnu prednosť v otázke aplikácie základných ľudských práv a slobôd občanov pred vnútroštátnym poriadkom, vrátane Trestného zákona a Ústavy aj počas núdzového stavu. Ak, by ste náhodou mali pochybnosti v tejto otázke, nič Vám nebráni v tomto smere obrátiť sa na príslušné orgány Slovenskej republiky, či je na území Slovenskej republiky pozastavená účinnosť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd od okamihu vyhlásenia núdzového stavu. Predvolanie na výsluch v rozpore s platným právnym stavom nezakladá u mňa zákonnú povinnosť zúčastniť sa ho. Ex in iuria ius non oritur. Na nepráve nemôže byť právo, z bezprávia, z protiprávneho konania nevzniká právo. Nechávam už iba na Vaše zváženie, či ide u mjr. Mgr. Michala Grajciara o trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a nátlaku.

Štefan Harabin

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Názor

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA: KTO JU FINANCOVAL? WALL STREET?

Odpoveď, kto ju začal, je nám známa už viac ako šesťdesiat rokov. Postarala sa o ňu propaganda žonglérov v prekrúcaní ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Vyšetrovanie koronavírusu - relácia o knihe so šokujúcimi odhaleniami

Francúzsky investigatívny novinár Philippe Aimar počas vlastného vyšetrovania pochopil, že tzv. pandémia je ťažká manipulácia a podvod. Autor knihy: Philippe ...
Spravodajstvo

COVID PASS - FINÁLNY ROZBOR

Priatelia, v prvom rade ponúkame dnešnú správu z denníka N, kde je jasne napísané, že pri kontrole bol odhalený človek, ...
Spravodajstvo

Poslanec Taraba čelí kritike za zverejnenú fotografiu prezidentkinej dcéry.

Aktualizácia: Televízia Slovan Celé vysielanie z 20. 10. 2021 s Ing. Mgr. Tomášom Tarabom …horúca téma o slobode slova a ...
Aktualizované 24.10. 21:57
Spravodajstvo

Štefan Harabin – exkluzívne: Diskusia o vypustení paragrafu 363 je účelová a politicky motivovaná

„Generálny prokurátor Žilinka v kauze Petra Brhela postupoval bez najmenších pochybnosti správne, keď aplikoval ustanovenie § 363 ods. 1 Trestného ...
SpravodajstvoZa zrkadlom

Satanistický vládcovia sveta - rodiny čiernej šľachty  2. časť – rodina Pallavicini

Toto je exkluzívne jedinečné dielo informácií o archónoch – rodinách čiernej šľachty. Toto veľkolepé dielo bude mať viac častí. Informácie tu ...
Spravodajstvo

Kotleba: brutálny zákrok policajtov na invalida len tak nenechá, žiada parlament o pozvanie Harabina

Sociálnymi sieťami sa raketovou rýchlosťou šírilo video z klientskeho centra v Prievidzi, kde invalidný dôchodca odmietal opustiť priestory a nasadiť ...
Spravodajstvo

Je úplný nezmysel dnes vyhlasovať, že za Fica bol právny štát.

Nebol. Bolo to za Ficovej vlády, kedy boli zrušené Mečiarove amnestie, ktoré vlastne naplno odštartovali ničenie právnosti. A iba podotýkam, ...
Spravodajstvo

Vyšetrovanie a stíhanie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti

Opäť pripomíname petíciu za stíhanie osôb zodpovedných za Zločiny proti ľudskosti k podaniu na prokuratúru Medzinárodného trestného súdu v Haagu, ...
Spravodajstvo

Harabin o rúcajúcom sa americkom impériu, strachu ruských zradcov slúžiacich americkému panáčikovi, o Putinovi, ktorý prinavrátil Rusku plnú suverenitu a zvrchovanosť a rusko-slovenských vzťahoch

Exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin poskytol rozhovor pre ruský spravodajský portál Regnum. Karine Gevorgyan z ruského ...
Aktualizované 25.10. 22:56
Spravodajstvo

PRÍPRAVA NA BLACKOUT! ČO SA STANE, AK V CELEJ EURÓPE NASTANE VÝPADOK ELEKTRICKÉHO PRÚDU A INFRAŠTRUKTÚRY?

Verejná doprava stojí, vlaky, metro, či v tuneloch alebo po zemi. Doprava, najmä vo väčších mestách sa zastaví, zlyhajú semafory ...
Spravodajstvo

Stretnutie "MÚDRYCH HLÁV"

Minulý týždeň sa uskutočnilo zaujímavé stretnutie slovenských Vlastencov z celého Slovenska v mimoriadne krásnom regióne Slovenského raja v Hrabušiciach. Príjemné ...