Neurózy, depresie, ale aj závislosti…

Psychických chorôb aj počet psychiatricky vyšetrených pacientov stúpa. Neurózy, depresie, ale aj závislosti úzko súvisia s civilizačnými ochoreniami, za ktoré môže vo väčšine prípadov stres. O tom, prečo sa nehanbiť za návštevu psychiatra, čo všetko na našu psychiku vplýva a aké sú trendy v zahraničí sme sa porozprávali s psychiatrom Dušanom Skokanom, ktorý ambuluje v Matejovciach (www.psychiaterpoprad.sk).   

Na Slovensku je psychiatria veľmi stigmatizovaná a ľudia s problémami, ktoré súčasná psychológia či psychiatria dokážu úspešne liečiť, pomoc nevyhľadajú z obavy voči reakciám okolia. „Veľkú rolu to hrá najmä pri prvom vyšetrení. Ľudia sú nedôverčiví a pýtajú sa, kto všetko sa dozvie o tom, že v tejto ordinácii boli. Bežne, človek, ktorý sa tým nezaoberá, má veľmi obmedzené množstvo informácií o  psychických poruchách. Najčastejšie sú spájané s retardáciami, duševne zaostalými pacientmi alebo nekontrolovateľnými psychotickými stavmi „bláznov“ s halucináciami či prejavmi agresivity. Preto sa bežný človek podvedome bráni zaradiť medzi psychiatrických pacientov. No už napríklad málokto vie, že aj veľmi rozšírená depresia je psychická porucha, ktorá sa dnes dá dobre riešiť,“ vysvetľuje odborník, ktorý pôsobil aj na Prednej hore či na psychiatrickom oddelení v Levoči.

Psychické poruchy = predsudky

V západných spoločnostiach vie verejnosť o psychických poruchách i o možnostiach a limitoch ich liečby oveľa viac. „Na Slovensku bojujeme s hlboko zakorenenými predsudkami, preto už v školách treba vysvetľovať deťom, že psychiatria je len ďalšia medicínska disciplína. Aby  sa s ňou stretali aj inak, ako len keď rodičia na niekoho nadávajú, že je psychopat alebo by sa mal ísť liečiť, lebo pije. Aby sa im dostali odbornejšie informácie. So súčasnou generáciou to však bude veľmi ťažké. Ani rodinní príslušníci často nedokážu prekonať svoje predsudky voči chorým členom rodiny. A nejde pritom len o laikov. Aj z často až šokujúcich  názorov somatických lekárov na psychiatriu vyplýva, že o nej často veľa nevedia.“ Štruktúra mozgu je súčasnými technologickými prostriedkami prebádaná veľmi podrobne. Nové objavy sa dnes týkajú hlavne prepojenia a funkcie týchto štruktúr. Populárne tvrdenie, že mozog používame len na 6% nie je medicínsky odôvodnené a v odbornej literatúre nemá žiadnu oporu.

Podľa D. Skokana je psychiatrických lôžok na Slovensku dosť, no v západných krajinách je tendencia počet tých akútnych i dlhodobých skôr znižovať. Psychiatrická starostlivosť sa prostredníctvom projektov sociálnej psychiatrie presúva do komunít, menej sa hospitalizuje a viac začleňuje do spoločnosti. Rastie počet chránených bývaní s pacientmi rôzneho zamerania, kde žijú za stálej kontroly a asistencie sociálnych pracovníkov. „V praxi to vyzerá tak, že v rodinnom dome alebo byte žije trvalo a relatívne samostatne niekoľko ľudí napríklad so schizofréniou, denne ich navštevuje sociálny pracovník a lekár za nimi dochádza do domáceho prostredia. Na Slovensku sú skúsenosti s takýmto typom komunitnej psychiatrie veľmi skromné. Asi najpodobnejšie sú u nás resocializačné zariadenia využívané hlavne pri liečbe závislostí.“

Psychicky chorí pacienti odbornú pomoc neraz nevyhľadávajú

Odhaliť psychické ochorenie nie je jednoduché. Porúch je veľké množstvo, navyše je u viacerých z nich prechod od normy k patológii plynulý, a preto môže byť rozhodovanie čo a akým spôsobom liečiť veľmi komplikované. „Je isté, že množstvo ľudí i s ťažkou psychickou patológiou odbornú pomoc nevyhľadá. Niektoré poruchy sú navyše vyslovene  charakteristické tým, že si človek ich chorobnosť neuvedomuje. Bolo by napríklad naivné povedať schizofrenikovi, aby prišiel, keď bude mať znova halucinácie alebo pocit, že ho niekto prenasleduje. Preňho je to realita, žije v nej a neuvedomuje si, že je chorý. Ak začne mať pocity ohrozenia alebo halucinačné zážitky nepovažuje ich za chorobné, a často hľadá ich neexistujúce vonkajšie príčiny. Aj u najlepšie spolupracujúcich pacientov ktorí užívajú lieky a chodia na pravidelné kontroly, je len zlomok takých, o ktorých by sa dalo povedať že majú na svoje ochorenie náhľad. Sú to skôr výnimky.“ V drvivej väčšine prípadov vidia podľa psychiatra zhoršenie stavu alebo že sa niečo nezvyčajné deje, skôr pacientovi blízki podľa vonkajších prejavov. Postoje rodinných príslušníkov, tlak rodiny a spolupráca s ňou je tak jedným s najpodstatnejších faktorov pri liečbe schizofrénie.

Hoci výskyt depresií rýchlo rastie a aj za závislosťami možno hľadať stav civilizácie, vývoj ani charakter populácie nemá vplyv na výskyt schizofrénie. „V každej dobe, v každej kultúre, na celej zemeguli konštantne bolo a aj je zastúpenie schizofrenikov v populácii niekde okolo 1%. Existuje veľa teórií, prečo toto ochorenie vzniká i prečo si stále drží tieto počty a podľa evolučnej psychiatrie musí v sebe skrývať i určité adaptačné výhody. Ľudia so schizofréniou žili a žijú medzi nami od nepamäti, pravdepodobne boli často upaľovaní, vyčleňovaní zo spoločnosti, ale i obdivovaní za schopnosť spájať sa s inými svetmi. Každopádne sa dá predpokladať že i dnes niektorí z nich žijú celoživotne nerozpoznaní, neliečení, odizolovaní s minimom kontaktov so spoločnosťou a realitou, ktorej už prestali rozumieť.“

Psychika a stres

Na našu psychiku tiež vplýva všetko, čo možno zhrnúť pod pojem stres. Stres je adaptácia človeka, vyrovnávanie sa s pôsobiacimi tlakmi. Stresová reakcia má telo pripraviť na útek alebo únik. Príčiny či psychologické faktory môžu byť u každého iné. Aj pozitívne ako svadba či Vianoce. „Stresorov, aj pozitívnych, aj negatívnych, je dnes veľmi veľa, a na rozdiel od minulosti množstvo z nich  pôsobí dlhodobo. Stresová reakcia mala človeku pomáhať odvracať krátkodobé nebezpečenstvá.  Fyziologicky sa prejavuje tým, že sa nám zdvihne tlak, rýchlejšie bije srdce, začneme sa potiť, zreničky sa zúžia, aby oči lepšie videli do diaľky, cievy v brušných a iných orgánoch sa stiahnu, krv, a s ňou kyslík, ide najmä do hlavy, aby sa mozog lepšie okysličil. Všetko pre prípad, že bude treba utekať pred medveďom… Dnešné stresy sú však dlhotrvajúce, je ich nepomerne viac a nie sme na ne pripravení. Z toho vznikajú aj civilizačné psychické poruchy. Stres je nadmerný a prispôsobenia organizmu, ktoré v minulosti pomáhali, dnes už nepomáhajú. Chronicky aktivovaná stresová reakcia, kedy dochádza k hormonálnym zmenám, tak spúšťa mnohé choroby.“

Faktom je, že psychické procesy a to, v akej kondícii psychika je, ovplyvňuje telesné procesy. Všetko je s mozgom prepojené, každý organ súvisí s nervovou sústavou alebo hormónmi, a to všetko riadi mozog. Druhá vec je, do akej miery tieto poznatky zohľadňujú sami lekári. Existuje psychosomatická medicína, ktorá sa zaoberá chorobami najviac ovplyvňovanými psychikou. A to sú napríklad kožné choroby, astma, psoriáza alebo funkčné tráviace potiaže. „Už obvodní lekári by problémy pacienta mohli skúmať viac v súvislosti s psychikou. Majú o ňom najlepší prehľad, mohli by zistiť, akou mierou sa jeho psychický stav môže odzrkadľovať na jeho fyzickom stave. Napríklad v Brne na kožnom oddelení psoriatici dostávajú psychoterapiu, ktorá im pomáha s kožnými problémami.“

MUDr. D. Skokan upozorňuje, že nie všetko sa dá ovplyvniť a mnohé si v sebe nesieme už z detstva. No čo podľa jeho slov ovplyvniť môžeme, je brániť sa voči civilizačným tlakom správnou psychohygienou. Schopnosť oddychovať, neprepínať svoje sily, nepúšťať sa do vecí, ktoré nezvládneme a vedome si riadiť svoje psychické sily. „Kvalitný spánok, vyvážené striedanie práce a oddychu, kedy sa zo svojich výkonov v pravidelných striedajúcich sa cykloch zregenerujeme. A azda to najdôležitejšie je udržiavanie kvalitných medziľudských vzťahov. Veľmi často totiž obetujeme svoje potreby a čas strávený s rodinou či koníčky, na výkony potrebné v práci. A to je chyba.“  P. Vargová