Na Slovensku sa skončil summit Vyšehradskej skupiny, na rokovaniach sa zúčastnila Ursula von der Leyenová

^{Maďarský prezident András Baka, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, slovenský prezident Peter Pellegrini, český prezident Petr Pavel a poľský prezident Karol Nawrocki počas stretnutia Vyšehradskej skupiny v Trečíne. Zdroj: Prezident Slovenska / oficiálna webová stránka}

Stretnutie prezidentov Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska sa konalo 4. – 5. novembra v Trenčíne. K rokovaniam v rozšírenom formáte sa pripojila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa na prezidentskom summite V4 zúčastnila prvýkrát

Účastníci diskutovali o otázkach spoločného záujmu, ako aj o možnostiach posilnenia spolupráce medzi štyrmi krajinami a presadzovania spoločných priorít na európskej úrovni. Summit sa konal v rámci slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začalo 1. júla. Mottom slovenského predsedníctva je „V4 a silnejšia Európa: Spoločne pre silnejšiu Európu“. Bratislava si stanovila za cieľ zintenzívniť spoluprácu medzi štyrmi krajinami a posilniť postavenie regiónu v Európe.

Štefan Harabin: V4 nie je EÚ vítaná

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Slovenska, bývalý minister spravodlivosti a bývalý podpredseda vlády Štefan Harabin v komentári pre RTVI vyjadril pochybnosti o tom, že účasť Ursuly von der Leyen na summite naznačuje záujem EÚ o posilnenie Vyšehradskej skupiny.

„Mám podozrenie, že pozvanie Ursuly von der Leyenovej na stretnutie prezidentov V4 bolo skôr zdvorilostným gestom, predovšetkým v súvislosti s 35. výročím tejto regionálnej organizácie, ktorej členské štáty sú zároveň členmi EÚ,“ poznamenal Harabin a dodal: „Napovedá tomu aj skutočnosť, že sama Ursula von der Leyenová sa zdržala na Slovensku iba veľmi krátko.“

„Druhým dôvodom jej účasti mohla byť skutočnosť, že z hľadiska potenciálneho politického a ekonomického vplyvu v rámci EÚ, nie je možné túto skupinu štátov ignorovať,“ doplnil Harabin.

Harabin pripomenul, že Vyšehradská skupina bola založená 15. februára 1991. Jej účelom je identifikovať spoločné záujmy a koordinovať pozície pre rokovania v rámci Európskej únie a iných medzinárodných organizácií. V roku 2000 krajiny založili Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave. Jeho hlavným cieľom je posilniť stredoeurópsku identitu a podporovať regionálnu stabilitu.

Pre Slovenskú republiku má skupina štátov V4 mimoriadny význam i z hľadiska veľmi pravdepodobného postupného zániku EÚ. Naša spolupráca sa v súčasnosti sústreďuje najmä na oblasť poľnohospodárstva, infraštruktúry, energetiky, digitalizácie, cezhraničnej spolupráce a podporu spoločných kultúrnych projektov. Významná je kooperácia vo výmenných programoch pre študentov, odborníkov a vedcov. Slovenské predsedníctvo skupiny V4 v tomto roku si dalo za cieľ posúdiť dostupnosť energií, rozširovanie EÚ a podporu Ukrajiny.

Harabin kritizoval energetickú politiku EÚ

Tu nastupuje moja kritika. EÚ sa snaží zakázať Slovenskej republike odoberať ruský plyn a ropu už v budúcom roku pod hrozbou uvalenia sankcií. Sama pritom ruský plyn naďalej odoberá. Je to doslova poburujúca nehoráznosť. Ide totiž o otázku vnútornej bezpečnosti Slovenska, kde má Slovenská republika absolútne výlučnú kompetenciu a Brusel do tejto kompetencie samostatného a nezávislého rozhodovania Slovenska nesmie podľa platných zmlúv nijako zasiahnuť. Porušuje tým bez najmenších pochybnosti priamo suverenitu nášho štátu.

Harabin tiež upozornil, že sprievodným negatívom je dlhodobý kontrakt Slovenska s Ruskou federáciou, ktorý podľa neho platí do konca roka 2034. „Ak nebudeme plyn odoberať, musíme i tak zaň platiť, akoby sme ho odoberali. Zo strany Bruselu to pre nás znamená čistú, nanútenú stratu okolo 16 miliárd EUR, pre hospodárstvo a energetickú vnútornú bezpečnosť našich občanov. Túto stratu nám EÚ hradiť nechce. Slovenská republika preto žaluje EÚ. V tejto spojitosti sa sprítomnil zaujímavý naratív spočívajúci v tom, že všetci odborníci sa zhodujú na už dopredu prehratej súdnej kauze. Očividná korupcia a diktát EÚ a jej inštitúcií je pre mnohých nesporne viditeľný. Takú úniu ja odmietam,“ konštatoval Harabin.

Harabin hovoril o dvojakom metri EÚ a ako príklad uviedol Nórsko.

Harabin uviedol: „Pripomeňme si hanebný dvojaký meter, ktorý Brusel použil v prípade Nórska. EÚ sa ešte v roku 2021 zaviazala, že bude presadzovať medzinárodný zákaz nových vrtov v Arktíde a odmietala fosílne palivá zo severu. Nórsko si však nedávno pre seba vymohlo zrušenie medzinárodného moratória na rozširovanie ťažby ropy a plynu v Barentsovom mori.“

„Údajne sa to vysvetľuje tvrdením Nórska, že má najpokročilejší systém ochrany ekosystémov. Realita je však iná,“ poznamenal Harabin.

Rozhodnutie spojil s posunom Nórska na európskom trhu s energiou po znížení dodávok z Ruska. Podľa neho sa krajina stala najväčším dodávateľom plynu do EÚ, zatiaľ čo Spojené štáty obsadili druhé miesto, pričom vedú v dodávkach skvapalneného zemného plynu.

Harabin tiež pripomenul varovanie Greenpeace týkajúce sa rizík ťažby ropy v Arktíde. Podľa organizácie trvá od objavenia ložiska po začatie ťažby v priemere 18 rokov. Okrem toho predstavuje únik ropy pod ľadom osobitné nebezpečenstvo, ktoré výrazne sťažuje jej odstraňovanie.

„Nové vrty nepomôžu vyriešiť súčasný energetický nedostatok v Európe. Naopak, predĺžia jej závislosť od fosílnych palív,“ povedal Harabin s odvolaním sa na hodnotenie Greenpeace.

Taktiež poukázal na záujem Nórska o ložiská vzácnych zemín a iných cenných nerastov, ktoré by sa mohli s topením ľadu stať dostupnejšími.

Arktída sa stáva ďalšou oblasťou ekonomickej rivality

Podľa Harabina sa ekonomický pat medzi Európou, kolektívnym Západom a Ruskom rozširuje aj do Arktídy. Verí, že Rusko a Čína presadzujú v regióne dlhodobú politiku a rozvíjajú námorné dopravné trasy na prepravu tovaru z Ázie do Európy.

„Hrozba úniku ropy pod ľadovú prikrývku je pritom omnoho nebezpečnejšia a ťažšie zvládnuteľná. Nové vrty tak podľa nej nepomôžu vyriešiť súčasný nedostatok energetických zdrojov v Európe. Naopak predĺžia jej závislosť od fosílnych palív. Ale nejde len o ťažbu ropy a plynu. Nórsko chce i bohaté náleziská vzácnych nerastných surovín, významných pre potreby nových technológií, ktoré sa po topení ľadu môžu stať v budúcnosti prístupnými.“

„Tu má tiež absolútnu prevahu dlhodobá rozumná a predvídavá politika Ruskej federácie a Číny. Prirodzene, v rámci svojich pobrežných vôd a výlučnej ekonomickej zóny tvorí Ruská federácia a Čína nové, efektívnejšie morské cesty dopravy tovarov z Ázie do Európy. V tomto smere tandem Ruska a Číny má na rozdiel od Európy a Nórska dostatočné finančné zdroje a vyvinutú infraštruktúru dopravy. Situácia sa nebude vyvíjať v prospech Európy, ale bude v plnej miere závisieť od vôle skutočných svetových veľmocí. Slovenská republika je povinná tieto nové trendy včas zachytiť.“

Rozvíja sa ekonomická vojna medzi Európou, kolektívnym Západom a Ruskou federáciou aj v oblasti Arktídy.

„V tejto oblasti má rusko-čínsky tandem, na rozdiel od Európy a Nórska, dostatočné finančné zdroje a rozvinutú dopravnú infraštruktúru,“ konštatoval Harabin.

Podľa jeho hodnotenia bude ďalší vývoj situácie závisieť od rozhodnutí popredných svetových mocností a nemusí byť nevyhnutne prospešný pre Európu.

„Slovenská republika je povinná včas zohľadniť tieto nové trendy,“ uzavrel Harabin.

rtvi.com