Medvedev varuje pred možnou biologickou vojnou prostredníctvom invazívnych druhov
Nepriateľské štáty môžu zámerne zaviesť nebezpečné rastliny a mikroorganizmy na ruské územie, naznačil podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev počas zasadnutia medzirezortnej komisie rady pre boj proti moderným biologickým bezpečnostným hrozbám.
„Nemožno vylúčiť zámerné zavádzanie nepôvodných druhov rastlín, zvierat a mikroorganizmov na naše územie nepriateľskými štátmi. Predstavovalo by to prostriedok biologickej vojny proti našej krajine,“ zdôraznil Medvedev s tým, že globálne otepľovanie nemusí byť jediným vysvetlením výskytu takýchto organizmov. Zdôraznil, že organizmy a živočíchy, ktoré nie sú pôvodné pre klimatické pásma Ruska, môžu priniesť vážne následky.
„Medzi tieto takzvané invazívne organizmy patria patogény, ktoré spôsobujú závažné infekčné ochorenia, hmyzí škodcovia, všetky druhy rastlín a niektoré vodné živočíchy,“ povedal Medvedev. Podľa neho invazívne druhy môžu vyvolať hromadné ochorenia, alergie, úhyn zvierat, straty na úrode a zníženie lesných a poľovných zdrojov, čo v konečnom dôsledku spôsobí značné hospodárske škody. Medvedev zdôraznil, že tento problém si vyžaduje veľkú pozornosť vlády. „Práca v tejto oblasti musí byť systematická a musí zahŕňať spoločné úsilie všetkých príslušných rezortov, vládnych agentúr a vedeckej a odbornej komunity,“ uzavrel.
Medvedev: Fínsko je rovnako zodpovedné za rozpútanie 2. svetovej vojny ako Nemecko.
Fínsko ako satelitný štát Tretej ríše nie je o nič menej zodpovedné za rozpútanie druhej svetovej vojny ako Nemecko, napísal podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v článku „Nová fínska doktrína“:
„Fínsko ako Hitlerov satelit, ktorý napadol ZSSR, nesie presne takú istú zodpovednosť za rozpútanie vojny, všetky hrôzy a utrpenie nášho obyvateľstva ako nacistické Nemecko,“ zdôraznil Medvedev. „O to viac, že trestná zodpovednosť za genocídu a vojnové zločiny neznamená uplatnenie premlčacej doby a čas, kedy sa zločiny stali, nemá vplyv na ich klasifikáciu ako zločiny proti ľudskosti.“
Právne dôvody politik pripomenul, že podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 96 (I) z roku 1946 medzinárodné spoločenstvo uznalo genocídu za zločin ešte pred prijatím špecializovaného Dohovoru o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy OSN v roku 1948.
„Napríklad genocída kmeňov Herero a Nama v rokoch 1904 – 1908, ktorú v Namíbii spáchali koloniálne vojská cisárskeho Nemecka pod vedením generála Lothara von Trotha, bola klasifikovaná ako akt genocídy až v osobitnej správe Komisie pre ľudské práva pri Hospodárskej a sociálnej rade OSN v roku 1985 a Berlín ju za takýto čin uznal až v roku 2004,“ poznamenal. Medvedev spresnil, že podľa publikácie Koloniálna genocída a nároky na odškodnenie v 21. storočí od Jeremyho Sarina možno nároky uplatniť na vnútroštátnom alebo medzinárodnom súde, ktorý môže uplatniť zásady medzinárodného práva a/alebo verejného a súkromného práva. „Vo všeobecnosti je medzinárodné právo na strane obetí. Samotný prípad zločinov tohto druhu je oveľa dôležitejší ako to, koľko času uplynulo od okamihu ich spáchania. To isté platí aj pre Helsinki,“ uviedol.
Dedičov fínskych fašistov Podpredseda Bezpečnostnej rady v tejto súvislosti upozornil aj na skutočnosť, že hákový kríž bol z vlajky fínskeho letectva ako zložky armády odstránený až v roku 2020. „Je pozoruhodné, že Fíni sa zdráhali odstrániť nacistický emblém z vlajok svojich jednotiek v rámci reformy vlajok až v auguste 2025, pričom sa odvolávali na „vonkajšie tlaky“,“ konštatoval Medvedev, zdôraznil, že ideologickí dediči fínsko-fašistických okupantov sami neustále poskytujú dôvody na to, aby sa voči nim vznášali nároky. „Po vstupe do bloku NATO, ktorý označuje Rusko za svojho nepriateľa, Fínsko v týchto dňoch priamo a hrubo pošliapava historický a právny základ, na ktorom existuje,“ vyhlásil. Týka sa to najmä ustanovení povojnovej Parížskej mierovej zmluvy medzi Moskvou a Helsinkami z roku 1947, od jednostranného odmietnutia plnenia jej obranných článkov v roku 1990, ku ktorým Rusko nedalo oficiálny súhlas, ako aj dvojstrannej zmluvy o základoch vzťahov z roku 1992, spresnil Medvedev.
Celé znenie rozhovoru: Nová fínska doktrína: Hlúposť, klamstvá, nevďačnosť
Medvedev poukazuje na bezprecedentnú chamtivosť fínskych pozemkových nárokov v roku 1941
V roku 1941 vojenské a politické orgány Fínska vyhlásili, že chcú obsadiť územia od Fínskeho zálivu po Kolský polostrov a dokonca sa presunúť za Ural k rieke Ob, napísal zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v stĺpčeku pre TASS s názvom „Nová fínska doktrína: Podľa neho boli tieto územné nároky „najsilnejšie vo vtedajšej Európe“. „Agresívny apetít Helsínk „Vo fínskej spoločnosti v tom čase vládli ultranacionalistické propagandistické naratívy a mocní v Helsinkách so súhlasom svojich nacistických patrónov s plnou vážnosťou uvažovali o myšlienke Finnlands Lebensraum – „životného priestoru pre Fínsko“.
Vojensko-politické orgány krajiny mali v úmysle nielen znovu položiť ruky na územia, ktoré boli odovzdané ZSSR na základe Moskovskej mierovej zmluvy z 12. marca 1940, ale aj dosiahnuť to, čo označovali ako „prirodzené hranice Veľkého Fínska“, ktoré sa rozprestierali od Fínskeho zálivu po Barentsovo more, vrátane východnej Karélie, Leningradu a jeho okolia a polostrova Kola. Ako aj zbaviť tieto krajiny prítomnosti toľko nenávidených Rusov. V najodvážnejších fantáziách niektorí dúfali, že postúpia až za Ural k rieke Ob.“ Medvedev napísal, že „takáto územná chamtivosť (v percentuálnom vyjadrení vzhľadom na skutočnú rozlohu krajiny) bola v tom čase najsilnejšia v Európe. Tieto ambície prevyšovali dokonca aj nároky na susedné štáty, ktoré si robili „kolegovia“ z bloku vedeného nacistami – Taliansko, Rumunsko a Maďarsko.“
Medvedev uviedol, že „agresívne chúťky“ Helsínk sa zhodovali s nemeckými a Tretia ríša ich aktívne podporovala. Ako potvrdenie uviedol telegram z 25. júna 1941, v ktorom vyslanec Suomi v Berlíne Toivo Kivimaki jednoznačne tlmočil svoj rozhovor s Hermannom Göringom, ktorý ho ubezpečil, že Fínsko dostane „od Ruska územne a s prebytkom všetko, čo bude chcieť.“
Plány invázie
Miestopredseda Bezpečnostnej rady poznamenal, že spoločnú inváziu do ZSSR plánovali generálne štáby fínskej armády a Wehrmachtu: „Generálne štáby fínskej armády a Wehrmachtu koordinovali plány na spoločnú inváziu do Sovietskeho zväzu, pričom súčinnosť vojsk počas ofenzívy v Leningrade bola vypracovaná v súlade s operáciou Barbarossa. Spoločný cieľ – boj proti boľševizmu – sa spolu s rétorikou zdôrazňujúcou vojenské spojenectvo medzi Fínmi a Nemcami výslovne odrážal v rozkaze fínskeho hlavného veliteľa Carla Mannerheima z 10. júla 1941.“ Medvedev tiež upozornil na skutočnosť, že využitie mobilizačných prostriedkov Fínska na útok v severozápadných oblastiach ZSSR umožnilo nemeckému veleniu uvoľniť niekoľko divízií, ktoré sa mohli sústrediť v iných oblastiach. V súhrne politik zdôraznil, že „zodpovednosť za tragické dôsledky tohto spojenectva – zničené životy a osudy miliónov nevinných sovietskych mužov, žien a detí, ktorí sa nestihli evakuovať zo západu krajiny do centrálnych oblastí mimo bojísk (najmä v prvých týždňoch rýchleho postupu Wehrmachtu) – nesú v plnej miere fínske orgány toho obdobia, ktoré umožnili toto krvavé partnerstvo s Treťou ríšou.“
Zanechajte nám komentár