Krivdy minulosti bránia vybudovaniu ďalšieho poldra
Vo štvrtok minulého týždňa kontroloval výstavbu 11 poldrov, minister životného prostredia Peter Žiga, Marián Supek, generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku spolu so zástupcami Vojenských lesov a majetkov SR na Ľubickom potoku. Išlo o opatrenia, ktoré štát prijal v rámci protipovodňovej ochrany mesta Kežmarok a priľahlých obcí ako reakciu na petíciu obyvateľov, ktorú mu predložili pred rokom, ako reakciu na povodne v rokoch 2010 až 2014. „S Jánom Ferenčákom, primátorom Kežmarok a ďalšími sme hodnotili, kto si akým spôsobom splnil domáce úlohy a ako sme posunuli prípravu a realizáciu stavieb,“ uviedol minister. Suma, určená na vybudovanie protipovodňových opatretní v tomto regióne, dosiahla 5 mil. eur.
Suché nádrže, ktoré v prípade povodne zachytia až 260 tisíc kubíkov vody na toku Ľubica majú byť hotové a skolaudované do konca roka. Nad poldrami bolo tiež urobených 260 tzv. biotechnických opatrení, ako sú hrádzky, ktoré rovnako spomaľujú vodný tok. “Samozrejme, toto je jedno z riešení, ale etáp bude niekoľko. Pripravené sú ďalšie štyri poldre a jedna zo zásadných stavieb je veľký polder, ktorý na toku Ľubica zachytí až 4,6 mil. kubíkov vody. Dostali sme sa do menšieho problému a to je možno aj výzva smerom k samospráve a k ľuďom, ktorí tu bývajú. Nevieme totiž vyriešiť majetkovo-právne vzťahy. Aby sme mohli stavať a do budúcna chrániť pred veľkou vodou obyvateľov, potrebujeme mať vysporiadené pozemky a majetky, ktoré sa budú nachádzať pod týmto poldrom. V prípade, že to nebudeme mať vysporiadané, nevieme ho postaviť. To znamená, že sme pripravení technicky, finančne, sme pripravení začať stavať, len potrebujeme mať vysporiadané pozemky,” povedal P. Žiga.
Ako povedal primátor, doteraz vybudované nádrže poskytnú mestu, ale aj zložkám civilnej ochrany, trochu času na prijatie ďalších opatrení. „Tým, že prívalová vlna dorazí do mesta nie po 15 minútach, keď sme neboli schopní urobiť nejaké opatrenia, ale po hodine-dvoch, získali sme viac času, aby sme ochránili obyvateľov mesta pred škodami a hlavne ochránili ich životy. Napríklad, aby sme pri toku urobili hrádze, aktivizovali všetkých občanov, ktorí budú môcť pomáhať,” konštatoval primátor.
„V prípade, že približne viete vyhodnotiť úroveň prívalovej vlny, jej intenzitu, na základe toho urobíte aj opatrenia, napríklad evakuáciu obyvateľstva. Viete približne čo vám ide na mesto a na základe toho určujete, či je evakuácia nutná, či bude len nejaké vrecovanie, alebo niečo podobné a máte na to viac času,” doplnil minister.
Podľa slov primátora, vysporiadať pozemky v bývalom vojenskom priestore je problémom najmä preto, že ich vlastníci majú pocit krivdy a mesto nevie vyriešiť všetky krivdy minulosti. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sú mimo regiónu a oni ten problém nemajú. “Len neberú do úvahy, že tu je viac ako 10 tis. ľudí, ktorí sú denno-denne ohrozovaní,” uviedol Ferenčák a dodal, že budú musieť s týmito občanmi začať intenzívnejšiu komunikáciu a hlavne vysvetliť im to. Priestor, kde by mal vzniknúť najväčší polder, má okolo 13 vlastníkov, ktorí s vysporiadaním pozemkov nesúhlasia. (reš)
Zanechajte nám komentár