Izrael – výbuch násilia alebo ramadánova vojna

10. októbra 2023

Slovenský odborník na geopolitiku a docent sociológie PhDr. František Škvrnda, CSc., plk. v.v. vo svojom článku v stručnosti približuje vývoj konfliktných arabsko-izraelských vzťahov.

Ako blesk z jasného neba vyzneli správy o tom, že Hamás ráno 7. októbra masívne zaútočil na územie Izraela. Bol za tým aj symbolický akt. 6. októbra uplynulo 50 rokov od začiatku arabsko-izraelskej vojny, ktorá sa označuje za jomkipurskú (začala počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur /Deň zmierenia/). V arabskom svete sa nazýva aj ramadánovou vojnou. Aj tá vojna začala prekvapujúcim úderom, vtedy koalície Egypta a Sýrie za podpory ďalších arabských štátov na Izrael.

Krátko o vybraných otázkach vývoja konfliktných arabsko-izraelských vzťahov

Napriek neočakávanému vzniku súčasného útoku Hamásu na Izrael ide o pokračovanie dlhých dejín násilia, ktoré často prepuká do rôzne veľkých ozbrojených podôb. Na historickom území Palestíny (aj ako súčasti dnes už nepoužívaného historického názvu Levanta, kam smerovali križiacke výpravy v 11. – 13. storočí) je veľmi ťažké hľadať po mnohých zlomoch historickú spravodlivosť. Je možná len za vzájomnej tolerancie a vzdaní sa používania násilia.

V prvej polovici minulého storočia negatívnu úlohu v regióne zohrala politika Veľkej Británie, najmä v čase tzv. Britského mandátu Palestína (1920 – 1948), ktorý sa prijal na Parížskej mierovej konferencii a schválila ho Spoločnosť národov. Predchádzala mu  Balfourova deklarácia z novembra 1917. List poslal britský minister zahraničia Arthur Balfour Lionelovi Walterovi Rothschildovi, predsedovi britskej sionistickej organizácie. Súhlasil v ňom s vytvorením „židovského národného domov“ v osmanskej Palestíne pri rešpektovaní občianskych a náboženských práv nežidovského obyvateľstva v ňom. Deklarácia  bola všeobecná a umožňovala rôzny výklad. Neboli by to však Briti, ktorí by neboli dali sľuby aj Arabom, aby ich podporili v boji proti Osmanskej ríši. Prispeli tým k vzniku konfliktu medzi Arabmi a Židmi. Masové prisťahovalectvo Židov najmä na úteku pred nemeckým nacizmom v 30. rokoch vyvolalo na území odmietavú reakciu Arabov, rast ich nacionalizmu a viedlo k povstaniam. Násilne sa správala aj časť Židov, ktorí vytvárali polovojenské organizácie.

Po druhej svetovej vojne židovské prisťahovalectvo pokračovalo a britská mandátna správa nedokázala riešiť problémy. Ochromil ju aj bombový útok na hotel Kráľ David v Jeruzaleme, kde táto správa sídlila 22. júna 1946, ktorý uskutočnila militantná sionistická skupina Irgun.

V niektorých prameňoch sa hovorí o palestínskej otázke, ktorá má dve základné podoby. Prvou bolo vytvorenie židovského štátu na tomto území. Po jeho vzniku ide o vytvorenie arabského (dnes už palestínskeho) štátu na ňom.

Zásadnú zmenu znamenalo vyhlásenie Štátu Izrael 14. mája 1948 na základe rezolúcie VZ OSN č. 181 z 29. novembra 1947 (Plán OSN na rozdelenie Palestíny – podľa neho na tomto území mal vzniknúť aj arabský štát). Na druhý deň po vytvorení Izraela arabské štáty (Egypt, Irak, Libanon, Sýria, Zajordánsko), ktoré s týmto krokom nesúhlasili, napadli Izrael a začala prvá arabsko – izraelská vojna, ktorá skončila v júli 1949. Palestínski Arabi nazývajú 15. máj „Nakba“ (Deň katastrofy), na pamäť udalostí, ktoré viedli k masívnemu odchodu takmer 250 000 osôb v dôsledku tejto vojny. V roku 1948 bola vytvorená UNRWA (United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East – Agentúra OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov na Blízkom východe). Dnes je vo svete 5,9 mil. palestínskych utečencov a ich potomkov, ktorí majú nárok na služby UNRWA. S ich návratom do pôvodnej vlasti sa vzhľadom na tento počet nedá reálne počítať. Ide o jeden z ťažko riešiteľných (neriešiteľných?) problémov utečencov v dnešnom svete.

Preskočíme takmer 40 rokov, ale uvedieme, že boli tri ďalšie arabsko-izraelské vojny. Druhá (nazývaná aj Suezská kríza) bola od 29. októbra do 7. novembra 1956, tretia označovaná aj ako Šesťdňová vojna trvala od 5. do 10. júna 1967 a štvrtá, už spomínaná  jomkipurská vojna od 6. do 25. októbra 1973. Niektoré pramene hovoria aj o tzv. opotrebovávajúcej vojne, ktorá trvala od 21. októbra 1967 do 7. augusta 1970, v ktorej išlo len o lokálne cezhraničné incidenty a ozbrojené akcie bez väčších bojov a obsadzovania území.

Zmena arabsko-izraelského konfliktu na palestínsko-izraelský

Hoci spory medzi arabskými štátmi a Izraelom neskončili a trvajú doteraz, po štyroch arabsko-izraelských vojnách sa konflikt stal predovšetkým palestínsko-izraelským. V decembri 1987 vypuklo na západnom brehu Jordánu a v oblasti Gazy intifáda – ľudové povstanie Palestínčanov proti izraelskej okupácii. Skončila v roku 1993. Druhá intifáda začala v septembri 2000 a  skončila v roku 2005. Povstanie podporovala spočiatku Organizácia pre oslobodenie Palestíny (ďalej len OOP), ale výrazne v nej narástol vplyv hnutia Hamás.

Hamás je palestínska islamistická politická strana, ktorá vznikla v roku 1987 ako odbočka egyptských Moslimských bratov. Pozostáva z dvoch častí. Prvá je politická a silne podporuje chudobných Palestínčanov najmä v Pásme Gazy. Druhou sú militantné Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma (pomenované po jednom z prvých palestínskych mučeníkov), ktoré fungujú v utajení a podnikajú útoky proti Izraelu a od roku 2001 uskutočňujú aj jeho ostreľovanie raketami. V USA, Kanade, EÚ i v niektorých ďalších štátoch sa celý Hamás považuje za teroristickú organizáciu.

OOP vyhlásila 15. novembra 1988 Palestínsku samosprávu, ktorá sa od roku 2013 oficiálne nazýva Palestínskym štátom. Parlament, prezident a vláda Palestíny sídlia v dočasnom hlavnom meste Ramalláh. Územie pozostáva z dvoch častí – západného brehu Jordánu a územia Gazy.

K 31. júlu 2019 existenciu Palestíny uznalo 138 členských štátov OSN a väčšina z nich s ňou má nadviazané aj diplomatické styky. USA, štáty západnej Európy, Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Južná Kórea a niekoľko ďalších štátov ju neuznalo a považujú ju za súčasť Izraela. V novembri 2012 získala Palestína štatút nečlenského pozorovateľa VZ OSN.

V decembri 1988 vodca OOP Jásir Arafat na vystúpení na zasadnutí VZ OSN uznal Izrael a odsúdil terorizmus. „Zlom“ v riešení vytvorenia samostatného palestínskeho štátu mali znamenať dve dohody z Oslo. Prvá z 13. septembra 1993 a druhá z 28. septembra 1995. Druhá predstavovala základ pre vytvorenie budúceho samostatného palestínskeho štátu, ku ktorému však dosiaľ nedošlo.

Po parlamentných voľbách v Izraeli v roku 1996 sa stal predsedom vlády Benjamin Netanjahu (*1949). Vo funkcii bol do júla 1999, od 2009 do júna  2021 a znovu je od 29. decembra 2022. Ním vedené vlády uskutočňujú voči Palestínčanom pomerne tvrdý kurz a v septembri 1997 oznámil, že sa necíti byť viazaný dohodami z Oslo. Po rôznych ďalších rokovaniach najmä pod egidou USA sa nedosiahol pokrok v riešení palestínskej otázky.

Pokračovali ozbrojené konflikty rôzneho charakteru. Spomenieme len dve izraelské akcie, ktoré boli tvrdou reakciou na útoky Palestínčanov a zamerali sa na Pásmo Gazy. Boli to operácia Liate olovo od 27. decembra 2008 do 18. januára 2009 a operácia Pevná skala v lete 2014. Izraelské orgány tvrdo zakročili počas neozbrojeného palestínskeho Veľkého pochodu v marci až máji 2018, pri ktorom bolo zabitých asi 200 demonštrantov a viac ako 6 000 ich bolo zranených. Obe strany sa stále dopúšťajú mnohých provokácií.

Doplníme ozbrojený konflikt medzi izraelskou armádou a libanonským hnutím Hizballáh, ktorý sa označuje za druhú libanonskú (v Izraeli), alebo júlovú (v Libanone) vojnu. Začal sa 12. júla a skončil 14. augusta 2006. Izrael chcel „potrestať“ Hizballáh za jeho podporu Palestínčanov, ktorí v pásme Gazy uniesli izraelského vojaka a dvoch ďalších zabili. Niekedy sa táto vojna považuje za prvú, v ktorej izraelská armáda nedosiahla víťazstvo.

Vo všeobecnosti sa často uvádza, že palestínsko-izraelský konflikt predstavuje dnes pre Izrael predovšetkým bezpečnostný problém ochrany pre palestínskymi útokmi, vrátane terorizmu. Z pohľadu Palestínčanov ide najmä o vytvorenie samostatného suverénneho štátu, ale aj o zastavenie výstavby židovských území na Západnom brehu Jordánu.

O politickej situácii v Izraeli pred útokom

K útoku došlo v dlhotrvajúcej nestabilnej politickej situácii v Izraeli. Začala tým, že od apríla 2019 do novembra 2022 bolo až päť predčasných volieb. Na základe volieb z 1. novembra 2022 vznikla na poslednú chvíľu vláda pod vedením B. Netanjahua, ktorá sa považuje za najpravicovejšiu v dejinách Izraela. Bokom necháme, že izraelská politika je plná korupčných afér, pričom aj B. Netanjahu bol v tejto súvislosti vyšetrovaný.  

Po zverejnení súdnej reformy ako dôležitej časti programu novej vlády, sa už v januári 2023 začali protesty proti nej, lebo sa považovala za útok na demokraciu. Viackrát sa na nich zúčastnilo aj viac stotisíc demonštrantov a stali sa najväčšími v dejinách Izraela. Viedli k veľkému napätiu v celej spoločnosti. V marci  odbory vyhlásili generálny štrajk. Posledné veľké protesty, hoci časť reformy je už schválená, boli v polovici augusta.

Prezident Jicchak Herzog už vo februári varoval, že situácia môže viesť k paralýze moci. V marci vyzval k zrušeniu reformy, čo viedlo k napätiu aj v jeho vzťahoch s predsedom vlády. Návrh reformy nepodporila ani administratíva prezidenta USA a Joe Biden vyzval k jej zrušeniu. Liberálno-ľavicová opozícia v súčasnom Izraeli je bližšie k dnešnej moci vo Washingtone ako konzervatívci a ultrakonzervatívci vo vláde.

Bývalý minister obrany, jastrab  Avigdor Lieberman vyzval B. Netanjahua k odstúpeniu, lebo vytvára hrozby napadnutia štátu. Reforma sa nestretla s výraznou podporu ani v bezpečnostných silách a do určitej miery ich zneistila.

K súčasnému útoku Hamasu na Izrael

Neočakávaný útok na Izrael, ktorý beží už tretí deň, začal dvomi časťami. Išlo preniknutie asi 300 bojovníkov Hamásu na územie Izraela po súši, vode i zo vzduchu. Bol spojený aj s ostreľovaním raketami. Podľa armádnych kruhov to bolo k 9. októbru už vyše 4 000 rakiet, ale sú zdroje, ktoré ich počet už v prvý deň útoku uviedli na viac ako 5 000. Ukazuje sa, že ani vychvaľovaný systém protiraketovej obrany Železná kupola nebol schopný takýto počet rakiet odraziť. Podľa niektorých kruhov to je dôkaz, že dnes neexistuje stopercentne účinný prostriedok protiraketovej obrany.

Predseda vlády B. Netanjahua vyhlásil, že Izrael vstupuje do dlhej a ťažkej vojny, ktorú mu vnútil vražedný útok Hamásu. Vyzval k zjednoteniu spoločnosti, ktorú však jeho vláda značne narušila. V prvom rade považuje za potrebné zničiť väčšinu nepriateľských síl, ktoré prenikli z Pásma Gazy. Cieľom vojny je obnoviť bezpečnosť pre občanov Izraela a vyhrať. Izraelské letectvo už začalo bombardovať ciele Hamásu. Minister obrany USA Lloyd Austin ubezpečil Izrael, že mu poskytne všetko nevyhnutné pre obranu.

Kritike sa pri útoku nevyhlo velenie Cahalu (izraelských obranných síl). Až 9. októbra dopoludnia oznámilo, že získalo späť kontrolu nad všetkými sídlami v štáte. Nevylúčilo však, že niektorí bojovníci Hamásu sa ešte nachádzajú na izraelskom území. Cahal pristúpil k masívnej mobilizácii záložníkov. Sú zdroje, ktoré už dávnejšie poukazovali na to, že mladá izraelská generácia už nie je tak pripravená na vojenskú službu a ani ju tak nepodporuje, ako to bolo v minulosti.

Novým prvkom útoku sa stalo aj údajné ukoristenie určitého počtu izraelských tankov Merkava a iných vojenských vozidiel. Z izraelskej strany sa objavujú obavy, že by sa nejakou cestou mohli dostať na preskúmanie do rúk Iránu.

Dopoludnia 9. októbra izraelské rádio Kan uviedlo, že dosiaľ zahynulo najmenej 800 izraelských občanov. Podľa izraelského ministerstva zdravotníctva bolo zranených vyše 2 500 osôb, z ktorých viac ako 350 je vo vážnom stave. Okrem toho je aj množstvo nezvestných  a  vyše 150 rukojemníkov (unesených). Podľa palestínskeho ministerstva zahraničných vecí zahynulo v Pásme Gaze 560 ľudí a vyše 2 900 ich bolo zranených.

Situácia, ktorá vznikla, sa považuje aj za „zlyhanie“ tiež priam mýtických izraelských spravodajských služieb Mossad a Šabak, ktoré tento útok vôbec nepredvídali. V širších súvislostiach sa poukazuje na to, že Hamás pri útoku využil aj napätú situácia v Izraeli.

Medzinárodné reakcie na útok sú kritické, ale objavuje sa v nich protirečivosť. V západnom svete sa útok, ktorý sa považuje za teroristickú akciu, jednoznačne a tvrdo odsudzuje. Druhá skupina hodnotení, nehľadá vinníka, ale žiada zastavenie eskalácie násilia. Ako príklad uvedieme stanovisko ČĽR, ktoré však poukazuje aj na to, že bez vytvorenia samostatného, suverénneho palestínskeho štátu sa problém násilia v týchto vzťahoch nevyrieši. Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov okrem toho dôrazne upozornil, že treba dôsledne splniť úlohy a kroky, ktoré sú za roky  v rezolúciách OSN. Tretia skupina vidí útok na Izrael aj ako dôsledok dlhodobého, hrubého narušovania práv Palestínčanov izraelskou mocou, čo sa objavilo vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí Kataru. Len okrajovo sa objavili názory, ktoré útok podporujú. Ide o Irán, Hizballáh a afganský Taliban.

Objavili sa vyhlásenia, ktoré pomerne zjednodušene považujú za príčinu súčasnej situácie politiku USA. Podpredseda Bezpečnostnej rady RF Dmitrij Medvedev, ktorý je známy ostrými vyjadreniami, uviedol, že Washington sa mal venovať odvráteniu palestínsko-izraelskej konfrontácie a nezasahovať do rusko-ukrajinských vzťahov. Donald Trump útok využil na to, aby obvinil administratívu Joea Bidena z neschopnosti aj vo vzťahu k Izraelu. V USA sa objavili aj opačné názory, ale len veľmi všeobecne, že situáciu v Izraeli môže RF využiť vo vojne na Ukrajine.

Aktivizujú sa aj medzinárodné organizácie. Brazília plánuje zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Palestína požiadala o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Ligy arabských štátov na úrovni ministrov zahraničných vecí. EÚ organizuje stretnutie ministrov zahraničných vecí k situácii na 10. októbra. Viaceré štáty boli vyzvané, aby sa usilovali o ukončenie konfliktu Útok, hoci je na relatívne malom priestore však svojou chúlostivosťou, zvyšuje napätie a chaos v súčasnom svete.

Objavujú sa aj iné, neoverené správy o širších medzinárodných aspektoch útoku. Na jeho príprave sa mal podieľať údajne aj Irán, ktorý to rozhodne odmieta. V Izraeli sú obavy z toho, že do konfliktu môže vstúpiť aj libanonský Hizballáh. Niektoré zdroje uvádzajú, že Hamás má vraj k dispozícii západné zbrane z dodávok na Ukrajinu.

Minister obrany Yoav Gallant vyhlásil, že došlo k úplnej blokáde pásma Gazy a k zastaveniu dodávok potravín, palív a elektriny. Zastaviť sa majú aj dodávky vody. Vyvoláva to obavy z vývoja humanitárnej situácie.

Záverom

Útok na Izrael zo strany Hamásu nemožno schvaľovať, ale treba vidieť, že ide o dlhodobý problém, ktorý je mnohostranný a má viacero navzájom prepojených príčin. Eskalácia násilia ho nedokáže vyriešiť a prinesie len nové problémy i tragédie.

Každá obeť vo vojen je tragédiou a obzvlášť ak ide o civilistu. Platí to aj na obete teroristických útokov. Preto nemožno uplatňovať dvojaký meter pre vojny a terorizmus.  V aktuálnej situácii súhlasíme s názorom Eduarda Chmelára, že treba vrátiť Palestínčanom ich práva, slobodu a nezávislosť. Už dlho sa na to poukazuje v zahraničí.

Napriek tomu, že v článku je veľa údajov, treba sa k problému po niekoľkých dňoch vrátiť a viac rozobrať najmä vojenskú stránku útoku. Priniesla totiž aj niektoré nové momenty, nielen pre Izrael, ale aj v širších súvislostiach

Zdroj: veci-verejne.sk

Rozdelenie EÚ pre konflikt medzi Izraelom a Palestínou sa prehlbuje

Jednotný front v rámci Európskej únie v otázke vojny Izraela s Hamasom už má prvé trhliny.

Konflikt medzi Izraelom a palestínskymi frakciami „už naznačil prvé trhliny v jednote Európskej únie“. Napísali o tom 9. októbra noviny „Politico“.

Ako pre publikáciu uviedol európsky diplomat, ktorý si želal zostať v anonymite, konflikt medzi Izraelom a Palestínou je pre Európsku úniu jednou z najkontroverznejších tém. Nezhody v rámci EÚ na túto tému sú „takmer také staré ako samotný konflikt“.

Noviny poznamenali, že k prvému otvorenému stretu v rámci únie už došlo v otázke európskej pomoci regiónu.

Európsky komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Oliver Varhelyi 9. októbra oznámil, že Európska komisia zmrazí pridelenie 691 miliónov eur na pomoc Palestínskej samospráve a začne s preskúmaním všetkých projektov a všetky platby budú okamžite zmrazené. V reakcii na to však európsky komisár pre krízový manažment Janez Lenarčić povedal, že „humanitárna pomoc EÚ Palestínčanom v núdzi sa bude naďalej poskytovať tak dlho, ako to bude potrebné“.

„Politico“ zdôrazňuje, že odlišné vyjadrenia eurokomisárov odrážajú náladu ich štátov. Maďarsko, z ktorého Varhelyi prišiel do Európskej komisie, sa prikláňa k podpore Izraela a Slovinsko, ktoré v Európskej komisii zastupuje Lenarčić, patrí k viac propalestínskym krajinám v EÚ.

Na druhej strane Európska komisia vydala oficiálne vyhlásenie, v ktorom vysvetlila, že cieľom revízie projektov pomoci Palestínskej samospráve je „potvrdiť, že žiaden z prostriedkov EÚ neposkytuje nepriamu podporu teroristickým organizáciám pri útokoch na Izrael“. Nie je však špecifikované, aká časť pomoci EÚ bude zastavená a aká zostane zachovaná.

„Politico“ zároveň naznačilo, že luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn, ktorý zastával tento post dlhšie ako všetci jeho kolegovia v Európskej únii (od roku 2004), už Varhelyiho postoj kritizoval. Toto rozhodnutie podľa neho „patrí krajinám EÚ“ a ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa k tomu stretnú 10. októbra.

Zdroj: sk.news-front.su

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Poprad

Mladí športovci v Poprade majú nový atletický ovál

Žiaci Strednej športovej školy v Poprade môžu absolvovať športovú prípravu na novom  športovisku. Konkrétne na atletickom ovále, ktorý pri škole vybudoval jej zriaďovateľ ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Keď si chlapec z dediny myslí...

„Fico je kouč, ktorý si vyberá ten najlepší tím. A ty si dedinský chlapec, ktorý si myslí, že na jeho ...
NÁZORSpravodajstvo

ŠKANDÁL: Prezident a minister obrany ďakovali cudzím vojakom za to, že okupujú náš štát 

Siedmy slovenský prezident Pellegrini a minister obrany Kaliňák ďakujú cudzím vojakom na slovenskom území za to, že údajne posilnili našu ...
Spravodajstvo

Krajina, na území ktorej vojna prebieha, už prehráva.

Katastrofálna situácia na Ukrajine pohľadom ukrajinského novinára Vasyla Aleksandroviča Muravytského „Za dva roky Ukrajina utrpela také škody na infraštruktúre, priemysle, ...
Spravodajstvo

Tuší vôbec Pellegrini čo sa deje na Ukrajine?

Pellegrini na samite NATO opakuje floskuly západnej propagandy o ničím nevyprovokovanej ruskej agresii na Ukrajine a vojenskú pomoc neodmieta, ak ...
Spravodajstvo

Liberálny progresivizmus je ako rakovina

Liberalizmus a liberálny progresivizmus sú ideológie pretavené do politík liberálnej demokracie, ktorá v materiálnom jadre ústavy nemá miesto. S odkazom na Čl. ...
Spravodajstvo

Pellegrini pri návšteve Poľska ďakuje z pozície  predsedu, už nie je prezident?

Štefan Harabin: VLASTIZRADA! Prezident nepozná právo, nerešpektuje rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 2. 2. 2024 a porušuje medzinárodné ...
Aktualizované 17.7. 00:51
Spravodajstvo

Smutná tvár Putina – je rozhodnuté

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a maďarský premiér Viktor Orbán počas stretnutia v Moskve Podľa Viktora Orbána smeruje ...
Aktualizované 17.7. 00:06
Spravodajstvo

Ostreľovači čakali až atentátnik začne strieľať

Na mieste streľby boli totiž svedkovia a jeden z nich poskytol autentický a necenzurovaný rozhovor pre britskú BBC, že spolu ...
Spravodajstvo

Čo je známe o pokuse o atentát na bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa

NEW YORK, 14. júla. /TASS/. Výstrely zazneli počas verejného prejavu pred prívržencami bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v Pensylvánii. Počas Trumpovho ...
Spravodajstvo

Vojenská operácia na Ukrajine, deň 866 sa priamo dotýka aj nás

Alexander Polegenko/TASS Ruské ozbrojené sily včera začali skupinový úder na vojenské priemyselné objekty a letecké základne na Ukrajine, nešetrili ani ...
MOR HO!Spravodajstvo

Zaháji rezort zdravotníctva PROGRAMY PREVENCIE PRE OČKOVANÝCH VAKCÍNAMI mRNA? Existuje riešenie...

MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA BY MALO ZAHÁJIŤPROGRAMY PREVENCIE PRE OČKOVANÝCH VAKCÍNAMI mRNA S Dušanom Lukášikom vediem rozhovory na rôzne témy. Len nedávno sa ...