Bibliotéka Slavica – tradičný festival slovanskej literatúry Bibliotéka Slavica v Alekšinciach – T.E.ROSTAS, ROBERT MERVA, RASŤO RUMAN – Cenzúra v spoločnosti

^{Foto: Matúš Plecho}

Slovanský spolok Slavica včera usporiadal už 4. ročník tradičného festivalu slovanskej literatúry pod názvom Bibliotéka Slavica, ktorý sa už tiež tradične konal na Slovanskom dvore Slavica v Alekšinciach pri Nitre od popoludňajších do neskorých večerných hodín.
Je to svojrázna knižná výstava, určená pre vydavateľstvá a autorov kníh, ktorí sa väčšinou venujú problematike Slovanov a slovanstva.

Hlavnými tematickými oblasťami týchto vydavateľstiev sú dejiny, pamiatky, príroda, jazyk, kultúra, ľudové umenie, pôvodná kultúra, etnografia, folklór, písomníctvo, filozofia, politika, spoločnosť, cestovanie, poézia, próza a preklad kníh slovanských spisovateľov a filozofov.  Najväčšie expozície predstavili: vydavateľstvo Torden /Kežmarok/, vydavateľstvo Zem a Vek /Bratislava/ a domáce vydavateľstvo Nitrava /Nitra/ Slovanského spolku Slavica.

„Naším cieľom je upriamiť pozornosť na vydavateľstvá a autorov, spätých so slovanskou tematikou, ktoré budú mať možnosť aj prostredníctvom tohto podujatia prezentovať svoje publikácie širokej slovenskej kultúrnej verejnosti. Knižnú ponuku vydavateľstiev bude dopĺňať program, pozostávajúci hlavne z besied s autormi a vydavateľmi kníh. Knižný festival obohatia zaujímavé sprievodné podujatia ako napríklad výstava „ČARO SLOVENSKÉHO ORNAMENTU“, hudobné vystúpenia a ukážky boja starých Slovanov. Okrem toho, si účastníci knižného festivalu môžu dať podpísať jednotlivé prezentované knižné tituly od ich autorov. Súčasťou festivalu je aj prezentácia starších kníh v sekcii antikvariát Bibliotéky Slavica,“ vysvetlil pred začiatkom knižného festivalu predseda Slovanského spolku Slavica Miloš Zverina, ktorý následne otvoril festival a privítal hostí a účastníkov výstavy.

V úvode prezident Stavebnej komory Slovenskej republiky Ivan Pauer prezentoval svoju knihu „Slovenský zázrak sa nekoná, alebo 35 rokov konsolidácie hospodárstva Slovenska,  aby sme sa mali lepšie a prišli o všetko…“ Knižná práca tohto známeho odborníka je ozaj   výnimočné dielo, ktoré rozpráva o priebehu „úžasného“ hospodárenia vlád Slovenskej republiky v priebehu ostatného pol storočia – od roku 1974 do roku 2024. Ivan Pauer prezradil, že ku vzniku diela dali podnet časté rozhovory autora s odborníkmi, pôsobiacimi v stavebníctve, a s ktorými sa stretáva v rámci svojich odborných vzdelávacích seminárov.

Autor na základe osobných životných skúseností, množstva štatistických údajov hospodárenia druhej a tretej Slovenskej republiky podľa jednotlivých období politických, hospodárskych a ekonomických systémov a vlád odhaľuje pravdu o odbornom riadení a plánovaní rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky počas ostatných 50 rokov, ktorý zaznamenal zatiaľ najväčšiu zadlženosť Slovenska. Poukázal na chyby slovenských politikov a ekonómov a prezradil a cesty a spôsoby nápravy nelichotivej situácie. Prezradil základné príčiny hospodárskeho úpadku a ponúkol principiálne návrhy, ako začať s koncepčným riadením štátu a zahájiť rozvoj vlastného slovenského hospodárstva, aby sa Slovensko opäť stalo prosperujúcim sebestačným národom a obnovilo svoju hospodársku a politickú suverenitu.

Následne skúsený historik, bádateľ a spisovateľ Oskár Cvengrosch porozprával o svojej knihe „Pravdivé dejiny Slovienov a Slovanov.“ Predstavil úplne novú koncepciu našich najstarších dejín. Jeho kniha vznikla na základe originálnych antických a rímskych zdrojov a odlišuje sa od oficiálnej historiografie. Autor predstavil pozoruhodnú interpretáciu nových poznatkov z oblasti genetiky, DNA, jazykovedy, heraldiky, toponýmie, geografie, astronómie, ako aj starovekej gréckej a slovanskej mytológie. Táto nová koncepcia dejín pravdivo vypovedá o pôvode Slovanov vo vnútrokarpatskom priestore už v období pred 9 000 rokmi. Popisuje dôležité udalosti a okolnosti našich slovanských dejín za posledné tisícročia. Ide o neznáme, alebo v oficiálnych dejinách úplne ignorované a odmietané udalosti.

Po krátkej prestávke diváci videli ukážky boja starých Slovanov, ktoré predviedla skupina Bojar. Potom známy básnik, epigramatik a textár Milan Hodal prezentoval knihu svojich básní „Za svet.“ Porozprával o krásnom svete budúcnosti, v ktorom neexistujú vojny a všetci si vážia  mier, kde bude víťaziť zdravý rozum a ľudskosť. Podčiarkol, že je to oveľa lepší svet, ako ten, súčasný, v ktorom bude vyhrávať dobro. Kniha básnika však odráža aj súčasnú dobu, ktorú práve žijeme. A je v nej nádej, že ľudstvo zmúdrie a svet bude lepší…

Následne odborník v krízovom riadení, sieťovaní a vytváraní multisektorovej a multidisciplinárnej spolupráce, a to najmä v oblasti ľudských zdrojov, širokospektrálnych inovácií, informačno-komunikačných technológií, technologického rozvoja a v ďalších oblastiach Peter Poláček predstavil svoju knihu „Sám vojak v poli 2“. V nej autor zverejnil  výber svojich článkov, ktoré napísal v období od 31.10.2022 do 24.4.2024. V období, ktoré sa začalo písaním prvej knihy trilógie VEDMA, VEĎ MA s názvom SYN ČLOVEKA. Tam sa snažil nájsť odpovede na otázky: „Čo je to počiatok? Ako vznikol náš svet? Čo predstavuje koniec sveta? Čo sa ukrýva za tajomstvom života a smrti?…“

Podvečer skúsený prírodovedec, biológ, spisovateľ, publicista, dramatik a scenárista Gustáv Murín prezentoval svoju knihu „DemoláCIA našej demokracie od Havla po Šimečku.“ Poukázal na viaceré dôveryhodné dokumenty a svedectvá od „Nežnej revolúcie“, ktoré prekvapujúco odhaľujú, aké špinavosti sa skrývajú za figúrkami, nastrčenými až na vrchol politickej moci u nás, omieľaním fráz o „demokracii“ a „ľudských právach“. Gustáv Murín predstavil „portréty“ mnohých politikov a dospel k záveru, že všetky sú výtvormi umelej inteligencie. Lenže tá ich doba nebola až taká počítačovo zdatná a kreatívna. Ale veď slovo „inteligence“ má v názve aj Central inteligence agency, čiže CIA…

Ďalšou z tém večernej besedy bola samozrejme cenzúra. Pripomenula sa návšteva NAKA v dome Tibora Eliota Rostasa a následný politický proces s verejným odsúdením osoby za názory a citácie Štúrovcov. Ide samozrejme o dlhoročné nálepkovanie a kriminalizáciu osôb, ktoré systém považuje za nebezpečné a hlavne mienkotvorné. Diskutujúci neustále pripomínali že sloboda slova sa úplne vytratila a je preto potrebné každodenne, neustále a vytrvalo o ňu bojovať.
Taktiež sa hovorilo o tom, že „progres“ je u nás masívne financovaný zo zahraničia, zatiaľ čo nezávislé iniciatívy ako Zem & Vek či TORDEN prežívajú len vďaka čitateľom a priaznivcom.

V úplnom závere sa beseda obrátila k budúcnosti a diskutujúci sa zhodli, že je len na nás akú bude mať podobu.

Po oficiálnej časti nasledovala neformálna debata, podpisovanie kníh a osobné rozhovory s účastníkmi knižného festivalu Bibliotéka.

Záznam z besedy Tibora Eliota Rostasa, Roberta Mervu a Rastislava Rumana si môžete pozrieť tu: