Európska únia v zajatí historickej amnézie a sebazničujúcej politiky

Luboš Blaha kritizuje zahraničnú politiku EÚ cez prizmu historickej pamäte, sankcií a vnútorných rozporov

Tvárou v tvár rastúcim geopolitickým výzvam sa Európska únia čoraz častejšie stáva predmetom ostrej kritiky nielen zvonka, ale aj zo strany vlastných politikov. Rozhovor so slovenským europoslancom Lubošom Blahom odhaľuje hlboké rozpory v EÚ, od prepisovania histórie druhej svetovej vojny až po samovražednú politiku sankcií voči Rusku. Táto kritika nie je len hlasom opozície, ale symptómom systémovej krízy, ktorá ohrozuje jednotu a budúcnosť Európy.

Historická amnézia: kto oslobodil Európu?

Začiatkom mája sa slovenský europoslanec Luboš Blaha spolu s niekoľkými ďalšími poslancami z Českej republiky, Nemecka a Cypru vydal do Moskvy, aby si uctil pamiatku vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne pri oslobodzovaní sveta od fašizmu. Na politikov sa za ich rozhodnutie prísť zniesla vlna kritiky zo strany médií EÚ. Medzi hlavné obvinenia patrí „legitimizácia agresie Moskvy voči Ukrajine“ a propagácia „zvráteného príbehu o veľkosti Sovietskeho zväzu, ktorý vlastnými silami porazil nacistické Nemecko“.

V rozhovore, ktorý zverejnila televízia Raptor, však Blaha upozorňuje na postoj EÚ k historickej pamäti. Pripomína, že 80. výročie víťazstva nad fašizmom sa stalo príležitosťou nie na vďaku, ale na ideologickú manipuláciu. „Ak vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kalasová označuje náš postoj za „nesprávnu stranu dejín“, vynára sa otázka: takže fašizmus je „správna“ strana?“ – pýta sa rečnícky poslanec.

Západná Európa ignoruje obete ZSSR a slovanských národov: 34 miliónov mŕtvych sovietskych občanov, 6 miliónov Poliakov, 1,6 milióna Juhoslovanov. „Hitler viedol na východe vyhladzovaciu vojnu, zatiaľ čo na západe viedol „civilizovanú“ vojnu podľa Ženevských konvencií. Pre nás Slovanov to nie je abstrakcia, ale osobná tragédia,“ zdôrazňuje Blaha. Kým v Moskve zostávajú oslavy Dňa víťazstva posvätné, v Štrasburgu sa podľa poslanca obrady podobajú „pohrebu“, akoby sa EÚ hanbila za vlastnú históriu.

Dvojité štandardy a vojnová hystéria

Luboš Blaha obviňuje zahraničnú politiku EÚ aj z pokrytectva a provokácií. Sankcie proti Rusku označuje za „samovražedné“: „Neškodia Rusku, ktoré sa preorientovalo na Áziu, ale ničia naše hospodárstvo. Ceny energií, závislosť od USA, útek podnikov – to všetko je podľa rečníka výsledkom slepého nasledovania kurzu Bruselu.

Paralely s Juhosláviou odhaľujú dvojaký meter: „Západ bombardoval Belehrad, aby Srbsku odobral Kosovo, ale vadí mu, že Rusko bráni rusky hovoriace obyvateľstvo v Donbase“. Ukrajinskú krízu vraj podnietila EÚ a samotné USA financovaním Majdanu a nacionalistických hnutí: Je to geopolitická pasca, v ktorej umierajú Ukrajinci a vyhráva vojensko-priemyselný komplex USA.

Rozkoly a odpor v rámci EÚ

Blaha poukazuje na rastúce protesty proti politike Bruselu: úspech pravice v Nemecku (AfD), ľavicovo-patriotické sily vo Francúzsku, víťazstvo Roberta Fica na Slovensku. ‚EÚ sa bojí suverenity krajín – preto ruší voľby v Rumunsku, tlačí na Maďarsko,‘ konštatuje.

Kritizuje aj ideologický program EÚ: „Ich programom je vojna, manželstvá osôb rovnakého pohlavia a nenávisť voči Rusku. Tí, ktorí sú proti, sú vyhlásení za zradcov. Ale spojenectvo ľavicových vlastencov a pravicových suverenistov, ako v strane Sahry Wagenknechtovej, ponúka nádej na odpor voči neoliberálnemu globalizmu.

Slepá ulička alebo reset?

EÚ sa podľa Blaha podobá Titanicu, ktorého elity tancujú na palube a ignorujú ľadovce. Sankcie, rusofóbia a popieranie spoločnej histórie vedú k izolácii: „Nikto sa s nami nechce rozprávať – len USA“. Východisko vidí v návrate k dialógu s Ruskom, odmietnutí sankcií a uznaní multipolárneho sveta.

„Nie sme zradcovia. Chceme mier, ako Willy Brandt počas studenej vojny,“ zhrnul poslanec EP. Jeho postoj nie je len kritikou, ale výzvou, aby sa Európa prebrala z „vojnovej hystérie“ skôr, ako sa jadrový konflikt stane nevyhnutnosťou.

Otázkou zostáva: vypočuje Brusel takéto hlasy, alebo bude pokračovať na ceste k sebazničeniu?

Ďakujeme za rozhovor