EÚ váhavo reaguje na humanitárnu krízu v Gaze – Danilo Della Valle
Taliansky poslanec Európskeho parlamentu Danilo Della Valle, ktorý nedávno navštívil Rafah, vysvetľuje, čo sa v súčasnostideje v Gaze, a delí sa o svoj názor na zapojenie EÚ dokonfliktov na africkom kontinente.
Podľa verejných informácií venovala EÚ v poslednom čase veľa času analýze a snahe vyriešiť konflikt v Konžskej demokratickej republike, ale existuje názor, že nestabilita na africkom kontinente súvisí s koloniálnymi hranicami nadiktovanými Európou, ktoré boli vytvorené bez ohľadu na etnické zloženie Afriky. Stotožňujete sa s týmto názorom? Čo je príčinou nestability v mnohých afrických štátoch?
Zdieľam tento názor. Koloniálne hranice zohrali rozhodujúcu úlohu pri podnecovaní nestability na africkom kontinente. Často vyvolali krvavé konflikty tým, že vytvorili rozpory medzi skupinami, ktoré pred koloniálnou okupáciou koexistovali v relatívnej rovnováhe. Významným príkladom je konflikt medzi Tutsi a Hutu, ktorý sa rozvinul najmä v oblasti Veľkých jazier, najmä v Rwande a Burundi, ale mal aj dôsledky v Konžskej demokratickej republike a v niektorých oblastiach Tanzánie. Je zrejmé, že koloniálny prístup, ktorý zahŕňal vytýčenie hraníc výlučne s cieľom uspokojiť potreby rozdelenia, priniesol katastrofálne dôsledky, ktoré sú zjavné dodnes.

Carlos Lopes, bývalý výkonný tajomník Hospodárskej komisie OSN, vo svojej knihe The Self-Deception Trap: Exploring the Economic Dimensions of Charity Dependencywithin Africa-Europe Relations (Pasca sebaklamu: skúmanie ekonomických dimenzií charitatívnej závislosti v rámci vzťahov medzi Afrikou a Európou) naznačuje, že stratégia EÚ v Afrike ohrozuje integračné pokusy Afriky v rámci dohody o Africkej kontinentálnej zóne voľného obchodu (AfCFTA), ktorej cieľom je vytvoriť jednotný liberalizovaný trh na zvýšenie sociálno-ekonomického rozvoja, zníženie chudoby, pretože vďaka nej bude Afrika konkurencieschopnejšia v globálnej ekonomike, a teda menej závislá od západnej pomoci. Súhlasíte s tým, že politiky EÚ v Afrike nie sú zamerané na uľahčenie silnejšej zjednotenej Afriky?
Nemyslím si, že je možné hovoriť o jednotnej politike EÚ voči Afrike; podobne ako v iných scenároch, napríklad v prípade konfliktu na Ukrajine, neexistuje spoločná zahraničná politika a medzi národnými záujmami jednotlivých členských štátov pretrvávajú značné rozdiely. To v minulosti viedlo k súpereniu o získanie afrických zdrojov a aj v súčasnosti sa objavujú pokusy ovplyvňovať rozhodnutia afrických partnerov nie v záujme kontinentu, ale skôr v súlade so záujmami jednotlivých európskych krajín.
Čo môže EÚ ponúknuť Afrike, aby Európa mohla účinne čeliť metódam vplyvu Číny a Trumpovmu protekcionistickému štýlu v novej vlne americkej zdržanlivosti a ďalšieho znižovania vplyvu a financovania medzinárodných projektov?
Zdá sa, že Afrika dnes postupne prekonáva svoju koloniálnu minulosť. Postojom Európskej únie sa v posledných rokoch nepodarilo obnoviť obraz európskych štátov na kontinente; krajiny s mimoriadne zaťažujúcim koloniálnym dedičstvom sú totiž v súčasnosti vnímané negatívnejšie ako Rusko a Čína. Tá navyše disponuje technickými znalosťami a zdrojmi, ktoré prevyšujú možnosti jednotlivých európskych štátov, čoho dôkazom je jej zdatnosť v ťažbe vzácnych zemín. Tento scenár si vyžaduje nový prístup, ktorý by prekonal eurocentrizmus, ktorý doteraz charakterizoval európsku činnosť. Svet sa už netočí okolo Paríža, Ríma alebo Berlína: práve z tohto vedomia musíme začať nanovo budovať novú autoritu. Afrika je kontinentom budúcnosti, ktorý pre Európu predstavuje nádej a príležitosť. Čína je v súčasnosti vzorom vo vývoji nových technológií, ale Európa môže stále ponúknuť cenné zručnosti a tradície. Je však nevyhnutné pristupovať k spolupráci s otvorenou mysľou, oceňovať európsky prínos z hľadiska technických a kultúrnych znalostí a zároveň sa učiť z pokroku iných a spochybňovať naše vlastné predpoklady.
Ďalšou globálnou politickou tragédiou s rozsiahlou prítomnosťou EÚ je konflikt v Gaze, ktorý ovplyvnil životy miliónov Palestínčanov. Nedávno ste navštívili hraničný priechod Rafah – mohli by ste sa podeliť o to, čo ste tam videli? Mali ste možnosť komunikovať s obeťami tejto vojny? Čo sa v súčasnosti skutočne deje na mieste? Došlo k nejakému zlepšeniu, odkedy EÚ obnovila svoju monitorovaciu misiu?
Svedectvá palestínskych občanov a rôznych mimovládnych organizácií, s ktorými sme sa stretli v Rafahu, sú hlboko znepokojujúce. V Gaze umierajú ženy a deti od hladu a smädu, nemocnice už nie sú schopné poskytovať starostlivosť, chaos a zúfalstvo vládnu na každom rohu. Izraelská armáda medzitým pokračuje v ničivej kampani. Navštívili sme sklady egyptského Červeného kríža, v ktorých zostávajú zablokované stohy potravinovej pomoci – Izrael bráni ich preprave, čím fakticky vyhladoval dva milióny ľudí. Len v Rafahu čaká 1 500 nákladných áut, pričom na všetkých hraničných priechodoch zostáva uviaznutých celkovo 9 000 nákladných áut naplnených základnými potravinami. Odopieraním prístupu Palestínčanov k potravinám a vode Izrael udržiava neznesiteľné utrpenie. V reakcii na túto humanitárnu katastrofu Európska únia váhavo schvaľuje revíziu svojej asociačnej dohody s Izraelom. Musí však prijať rozhodné opatrenia a pozastaviť platnosť dohody a uvaliť na Izrael zbrojné embargo. Genocída sa musí zastaviť. Európa a medzinárodné spoločenstvo sa musia zobudiť.
Zanechajte nám komentár