Claudiu Târziu: Dôsledky pokračovania ukrajinského konfliktu ponesú obyvatelia krajín naďalej podporujúce jednu alebo druhú stranu
Claudiu Târziu, vedúci delegácie strany Aliancia za zväz Rumunov v Európskom parlamente: Dôsledky pokračovania ukrajinského konfliktu za každú cenu ponesú obyvatelia tých krajín, ktoré naďalej podporujú jednu alebo druhú stranu.
Ako poslanec Európskeho parlamentu, ako hodnotíte prácu predchádzajúceho Európskeho parlamentu? Zaoberá sa dnes Európsky parlament aktuálnymi otázkami, ktoré sú dôležité pre občanov Európy? Ako hodnotíte účinnosť medzinárodnej politiky EÚ, najmä postoj EÚ ku konfliktu na Ukrajine?
V prvom rade by som chcel poznamenať, že na jeseň minulého roka väčšina – aj keď krehká – hlasovala za správu o zmene a doplnení zmlúv o fungovaní Európskej únie. Zástancovia takejto reformy tvrdia, že povedie k väčšej transparentnosti a spolupráci; v skutočnosti je to jasný krok k vytvoreniu európskeho superštátu, ku ktorému zaujímame výrazne odmietavý postoj.
Európsky parlament sa vo výboroch a na plenárnych zasadnutiach zaoberá najdôležitejšími otázkami, ktoré trápia občanov členských štátov. Tento prístup je však veľmi ideologický. Všade sa stretávame s „rodovou perspektívou“, „zeleným“ globalizmom a ďalšími zlami, ktoré sa nám ľavica snaží natlačiť do hrdla.
Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, stanovisko Únie je jednoznačné. Sme však presvedčení, že riešenie problému nespočíva v pokračujúcich dodávkach zbraní, ale v konkrétnych a účinných krokoch na ceste k mieru.
Ako hodnotíte nové zloženie Európskeho parlamentu? Aké zmeny očakávate pri prijímaní politických, hospodárskych a sociálnych iniciatív? Aké sú vaše priority pre súčasné volebné obdobie?
Z politického hľadiska je Európsky parlament rozdelený na dva veľké bloky – globalistov a suverenistov. Tí druhí sú rozdelení – a to hovorím s ľútosťou – na tri skupiny, nehovoriac o poslancoch, ktorí nie sú členmi EP a majú podobné názory.
Tri skupiny konzervatívcov a suverenistov majú spolu 187 poslancov, čo je len o jedného menej ako doteraz najväčšia skupina, Európska ľudová strana. Akou silou v Európskom parlamente by bola zjednotená skupina vlastencov a konzervatívcov z celej Únie!
K júnovému európskemu hlasovaniu sa nebudem vyjadrovať.
Čo však považujem za poburujúce a zjavne odporujúce podstate demokracie, je to, že tretia najväčšia politická skupina má zakázané zastávať vedúce funkcie v Parlamente a výboroch. Hovorím o „cordon sanitaire“, veľmi podobnom praktikám totalitných režimov, ktoré ľavica uplatňuje voči svojim politickým oponentom.
My, zástupcovia delegácie strany Aliancia za zväz Rumunov, sa zaoberáme obranou presvedčenia a hodnôt, ktoré sme prijali od samého začiatku našej politickej činnosti. Sú to piliere, na ktorých je založené hnutie AKT: rodina, národ, viera a sloboda.
Jednoznačne sa postavíme proti akýmkoľvek ekofanatickým iniciatívam, ktoré by viedli k nášmu zbedačeniu a hladu. Nebudeme súhlasiť so žiadnou dohodou, na základe ktorej budú členské štáty nútené prijať na svoje územie migrantov, ktorí nepatria do našej kultúry a spoločnosti. Odmietneme politiky namierené proti slobode, ako je masové sledovanie alebo nútené očkovanie občanov. Budeme neochvejne brániť prirodzenú rodinu, ktorá sa začína zväzkom muža a ženy, a nie gender ideológiu a iné nezmysly.
19. septembra ste hlasovali proti uzneseniu EP o ďalšej finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny zo strany členských štátov EÚ. Prečo ste hlasovali proti? Aký je obsah tohto uznesenia? Aké sú dôsledky tohto uznesenia pre Európsku úniu?
Delegácia strany Aliancia za zväz Rumunov skutočne nesúhlasila s ďalšou podporou vojny, ktorá prebieha vedľa našej krajiny. Proti bolo 131 hlasov a 63 sa zdržalo hlasovania. Viac ako štvrtina poslancov Európskeho parlamentu teda považovala podmienky za neprijateľné.
Zopakujem to, čo som povedal už mnohokrát: cieľom musí byť skoré prímerie, a to sa nedá dosiahnuť, ak sa vojnovej mašinérii neustále dodáva munícia a miliardy eur. V skutočnosti sú podľa nášho názoru dve podmienky tejto rezolúcie nanajvýš znepokojujúce: urýchlenie dodávok zbraní, systémov protivzdušnej obrany a rakiet Taurus a povinnosť – samozrejme, vynútená – každého členského štátu vyčleniť ročne aspoň 0,25 % svojho HDP na vojenskú podporu Ukrajiny.
Tieto otázky sú veľmi vážne a dôsledky pokračovania tohto konfliktu za každú cenu dopadnú na obyvateľov tých krajín, ktoré sa rozhodnú bezpodmienečne podporovať jednu stranu.
Dúfali sme, že budeme môcť hlasovať za uznesenie, ktoré by poskytlo usmernenia pre prímerie, a nie za uznesenie, ktoré by obviňovalo členské štáty EÚ, že nerobia dosť pre pomoc jednej z bojujúcich strán.
Môžeme očakávať, že sa EÚ vráti k diplomatickému dialógu s cieľom vyriešiť konflikt na Ukrajine diplomatickou cestou?
To je spôsob, ako dosiahnuť to, čo všetci chceme: mier. Tento konflikt trvá už viac ako 1 000 dní. Už viac ako 1 000 dní sme svedkami ničenia, ohňa a smrti.
Za všetky ľudské a materiálne straty sú zodpovedné sily, ktoré túto vojnu naďalej podporujú. Konflikt ukončí dialóg, nie dodávky rakiet a granátov.
Zanechajte nám komentár