ČIERNY OSUD BIELYCH VRÁN

Ilustrácia: Deviantart

Žijeme v spoločnosti, kde sa udeľujú ceny Biela vrana s výdatnou podporou americkej ambasády, mimovládneho sektora (Aliancia Fair play a Via Iuris) s podporou zahraničných financií od Nadácie otvorenej spoločnosti. 

V skutočnosti nie je nič výstižnejšie ako keď je udavačstvo, medicínsky analfabetizmus a odborný diletantizmus ocenených prirovnaný k anomálii prírody privádzajúcej na svet aj geneticky zdeformované tvory. Ich ojedinelý výskyt nie je čarovným úkazom nasledovaniahodnej výnimočnosti ale dôsledkom chýbajúcej produkcie pigmentu melanín, pričom táto vada spôsobuje aj cievne choroby a tým aj slabozrakosť, poškodenia peria, neschopnosť letu a skorší úhyn.

Príroda v skutočnosti nepozná jediný pozitívny rozmer týchto geneticky narušených, no hyperaktívnych albínov a preto sa im celkom prirodzene ostatní v kŕdli vyhýbajú ako k nežiaducim: párenie s bielou vranou by bola osudová chyba prenášajúca sa na zdegenerované dedičstvo odsúdené na zánik.

Medzi laureátmi Bielej vrany nechýbajú také osoby ako infektológ Peter Sabaka, ideológ Martin Bútora, novinári Monika Tódová, Marek Vagovič, Zuzana Petková alebo rovnako neslávne známy udavač (monitorovač) Ján Benčík. Biele vrany vyberali porotcovia ako Ján Krstiteľ Balázs, Egon Gál, Martin M. Šimečka, Emília Vášaryová, Hedviga Malinová alebo bývalý riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský a tak je celkom namieste spomenúť aj príslovie o vrane, čo si k vrane sadá.

AUTOR: TIBOR ELIOT ROSTAS