Belianska jaskyňa – tip, ako si schladiť hlavu…

Neobvyklé horúčavy prilá­kali do jedinej sprístupnenej jaskyne vo Vysokých Tatrách množstvo turistov. Hodina prechádzky v podzemí, kde je 5 stupňov nad nulou, vyu­žili počas horúcich dní stov­ky návštevníkov. Belianska jaskyňa patrí medzi naj­viac navštevované jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcito­vej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoru­hodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.

Počas prehliadky jaskyne môže návštevník obdivovať sintrové vodopády, pagodovi­té stalagmity, jazierka a mno­hé ďalšie formy jaskynnej výzdoby. Jedna zo zastávok na prehliadkovej trase je v Hu­dobnej sieni, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka.V tejto sieni sa pre jej výborné akus­tické podmienky organizovali hudobné koncerty reprodu­kovanej klasickej hudby.

Jaskyňa sa nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Be­lianskych Tatier. Lesná cesta k Belianskej jaskyni vedie z osady Tatranská Kotlina. K vchodu v nadmorskej výške 890 m vedie náučný chod­ník s dĺžkou asi 1 000 m, kto­rý prekonáva výškový rozdiel 122 m. Výstup trvá asi 25 minút. Dĺžka jaskyne je 3 829 m s výškovým rozdielom 168 m. Do vstupných častí, prístup­ných prerazeným tunelom, ústia komínové priestory, vedúce od horného, pôvod­ného vchodu, situovaného 82 m nad terajším vchodom. Vchod do jaskyne je známy oddávna. Vstupné časti jas­kyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, o čom svedčia nápisy ich mien na skalných stenách. Na dlhé roky však zostali utajené.

Vstupný otvor opätovne našli L. Gulden a zlatokop Fabry v roku 1826, avšak ne­prenikli hlbšie do jaskyne. V roku 1881 otvor do podzemia náhodne našli J. Husz a J. Britz. O niekoľko dní sa odhodlali vstúpiť do nezná­mych podzemných priesto­rov. Na ďalších objavoch až do Dómu trosiek sa v rokoch 1881 – 1882 podieľali A. Kalt­stein, I. Verbovszky a J. Britz. Za finančnej podpory mesta Spišská Belá jaskyňu zásluhou A. Kaltsteina sprístupnili pô­vodným vchodom už v roku 1882 v úseku po Palmovú sieň, koncom roka prerazili dnešný vchod.

Rozsiahle rekonštrukčné práce v jaskyni sa uskutočnili v 50. rokoch minulého storo­čia a v rokoch 1979 – 1980 sa prehliadková trasa upravila prerážkou medzi Hlinenou chodbou a Dómom trosiek. V posledných rokoch sa jas­kyňa využíva na ozdravova­cie, speleoklimatické pobyty. V súčasnosti je sprístupne­ných vyše 1 000 metrov. (red)