Zbavme sa čiernych skládok

Prejsť sa lesmi a lúkami v okolí mesta Svit, Poprad či podhorských obcí Batizovce a Mengusovce je často veľmi smutnou skúsenosťou. Zá­kutia, prirodzene skryté oku bežného smrteľníka, mnoho ľudí využíva na to, aby sa zbavilo nepotrebného odpa­du. Nie je ničím nezvyčajným nájsť chladničku, práčku, sta­vebný odpad či napríklad aj nárazníky, nepotrebné dvere a sklá z osobného automobi­lu uprostred lúky či v húštine. Plastové fľaše, neposlušne hopkajúce na vlnách podtat­ranských riek a mikroténové sáčky, „zdobiace“ konáre krí­kov a stromov, pôsobia potom len ako neškodná bežná vy­rážka na tvári ešte nezaras­tajúceho pubertiaka. Rozum mi zastáva najmä nad tým, že bordel v prírode po sebe ne­chajú aj ľudia, ktorí sa láskou k nej pýšia. Napríklad záhrad­kári majú svoje časopisy, roz­hlasové či televízne programy i množstvo stránok na interne­te, no hoci každoročne disku­tujú o rôznych vychytávkach, nikdy som nevidela, že by si navzájom vymieňali kritické skúsenosti o tom, ako udržia­vať aj okolie niekoľko metrov od plota záhradkárskej osady čisté a bez odpadu ako je skle­ná vata, polystyrén, igelitové plachty, pletivo či rôzne zvyšky drôtov, káblov, izolačných pá­sok a tesnení. Alebo sa stačí prejsť popri štrkoviskách a na ohniskách po rybároch, vy­hľadávajúcich pokoj a prírodu, nájdete bohatý prehľad o tom, čo tu, tráviac čas v lone príro­dy, zjedli a vypili. Plechovky, alobal či plastové obaly od mäsa vietor hravo roznesie po okolí. A netreba mať veru ani trošku šťastia, aby ste pod každým konárom naďabili na ľudský exkrement, pedantne prikrytý servítkou, ktorú po nás zdedia ešte aj naši vnuci, keď sem náhodou o desiatky rokov zablúdia pri hľadaní hríbov. Ak patríte ako ja, k bláznom, kto­rým smeti v prírode prekáža­jú, obráťte sa na svoje mesto či obec. Ešte mesiac majú mestské a obecné úrady na to, aby sa uchádzali o penia­ze na likvidáciu tzv. čiernych skládok z Environmentálneho fondu ministerstva životné­ho prostredia, ktoré na tento účel vyčlenilo 10 miliónov eur. Maximálna výška podpory je 100 000 eur na jedno miesto s nezákonne umiestneným od­padom, ak žiadateľ poskytne minimálne 5-percentné spo­lufinancovanie. Hoci obec či združenie obcí môže podať len jednu žiadosť, v rámci nej sa môže riešiť sanácia viacerých čiernych skládok.

Vďaka uvedenému fondu už teda najčastejšia výhovorka kompetentných orgánov, že na likvidáciu čiernych skládok nemajú v napätom mestskom či obecnom rozpočte peniaze, neobstojí. Pretože, ak ich aj my, občania, budeme v tejto veci otravovať viac ako v rámci 10 miliónov eur čakali a záujem o dotácie bude vyšší, ZMOS predpokladá ďalšie rokovania s rezortom životného prostre­dia, aby pomoc pokryla potre­by všetkých obcí. Dajte si teda záležať, aby ani vaša obec nebola výnimkou a nelegálne smetiská netolerujte. (pvč)