Dokedy sa bude agresivita Cigánov stupňovať na neúnosnú mieru?
Požiare v lesoch môže zapríčiniť akákoľvek manipulácia s ohňom (Zdroj: Freepik/gilitukha)
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou
Deti a mladiství útočili kameňmi na hasičov počas zásahu, vulgárne nadávali a zakladali nové ohniská požiaru. Boli natoľko agresívni, že dočasne hasiči museli prerušiť hasenie požiaru a pokračovali až potom, čo na miesto boli privolaní policajti. Drzosť mladých Cigánov sa prejavila v opätovnom zakladaní požiaru v prítomnosti hasičov. Článok uvádza, že pritom nešlo o ojedinelý agresívny útok mladistvých Cigánov. Hlavný denník píše citujem: „V Moldave nad Bodvou dlhodobo evidujú problémy s mladistvými, ktorí hádžu kamene do prechádzajúcich vozidiel alebo kladú na cestu rôzne prekážky. Za necelý rok bolo zaznamenaných takmer päťdesiat podobných incidentov. Situáciu už riešia polícia, prokuratúra aj preventívne programy na školách“. Treba uviesť, že hasičské a záchranné zložky sú z hľadiska slovenského trestného zákona považovaní za verejných činiteľov, pretože sú v služobnom pomere a plnia úlohy pri ochrane spoločnosti.
Ak si pozriete internet, zistíte, že agresia Cigánov vôbec nebola ojedinelá. Veľká Ida, Lipany a ďalšie miesta svedčia o tom, že agresivita Cigánov sa celoplošne rozširuje. Preto je načase zodpovedať otázky, ktoré by vyriešili problematiku údajných marginalizovaných cigánskych komunít. To, že túto trestnú činnosť páchajú maloletí nie je žiadna náhoda. Cigánska komunita veľmi dobre vie, že maloletí nemôžu byť stíhaní. Bolo by zaujímavé vedieť, či polícia pri prešetrovaní udalostí preverovala či náhodou maloletí neboli na túto činnosť navádzaní dospelými. Ak to polícia neprešetrovala, tak robí chybu. Pretože mladiství nepáchajú len takúto trestnú činnosť, ale chodia do lesov rúbať drevo alebo kradnú poľnohospodárske plodiny. Silne pochybujem, že by takéto páchanie krádeží mali z vlastnej hlavy.
Smutným faktom je, že spoločnosť musí takéto agresívne správanie znášať, lebo doterajšie opatrenia ľudovo povedané stoja za fajku močky – čiže sú nulové. Výsledky sú nulové aj preto, lebo tolerancia štátu je vysoká. Bezdôvodne.
Deti a mladistvých teda stíhať za páchanie trestných činov nemožno. A Cigáni to veľmi dobre vedia. Dobre vedia, že keď spoločnosť takéto prípady rieši prostredníctvom úradu práce a rodičov, tak je to len väčšinou zabitý čas. Samozrejme spôsobené škody na majetku iných osôb Cigáni neuhradia. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny má významné páky na to, aby v zmysle zákona uplatnil postihy za páchanie trestnej činnosti maloletých. Faktom je, že ho dostatočne nevyužíva. (Krátenie sociálnych dávok, ochranná výchova v reedukačnom centre, niekedy nazývanom polepšovňa, prebratie starostlivosti o dieťa štátom – následok – úrad práce rodičom prídavky a iné sociálne príspevky na toto dieťa okamžite zruší a pod.)
Faktom je aj skutočnosť, že zatiaľ sa na Slovensku vedie politika „cukru“ voči Cigánom. Ak sa majú dosiahnuť pozitívne výsledky vhodné je obrazne povedané zaviesť politiku „cukru a biča“. To znamená, budeš sa mať lepšie, ak budeš rešpektovať práva ostatných a dodržiavať zákony a pravidlá v spoločnosti. Ak nie, prídu postihy. Z politikov sa každý bojí nahlas povedať, že mnohí Cigáni spoločenský systém zneužívajú tak, aby nemuseli chodiť do práce, ale pritom využívali všetky výhody domnelého ohrozeného obyvateľstva. Pretože za svoje postavenie v spoločnosti si môžu sami. Takzvaná segregácia na Slovensku neexistuje, pretože segregácia Cigánov je dobrovoľná. Sami si zvolili svoj spôsob života na úkor ostatných, ktorí sú zamestnaní a platia ich život z vlastných daní. Mnohí žijú v cudzích opustených domoch, „lepia“ svoje obydlia zo stavebného odpadu, žijú na cudzích pozemkoch, znečisťujú vody, životné prostredie atď.
Cigánski pridelenci v médiách „plačú“ nad údajným biednym postavením cigánskej spoločnosti. Nepovedia, že Cigánom ich nedôstojný spôsob života vyhovuje, že ich živí spoločnosť, že ich živí plodenie detí a pod. Dôvod je jediný. Vytrieskať čo najviac peňazí na záhaľčivý spôsob života Cigánov z EÚ a slovenského rozpočtu. Ak si urobíte obraz o živote Cigánov v osadách alebo v miestnych častiach, v ktorých žijú, zistíte, že neskutočným spôsobom znečisťujú životné prostredie, vyhadzujú svoj smradľavý odpad na ulicu, ak im obec neposkytne kontajnery alebo priamo do riek pri ktorých žijú. Nikto ich za to nepotrestá. Pritom táto tzv. marginalizovaná skupina je priamou hrozbou šírenia infekčných chorôb. Mnohé osady žijú v spoločnosti potkanov a iných hlodavcov, psov, mačiek a ďalších možných pôvodcov výskytu chorôb. Tieto obrázky cigánski predstavitelia štátu radi prezentujú v EÚ a obviňujú štát, že nerobí nič pre zmenu života Cigánov. Ako však chcete zmeniť tieto skupiny neprispôsobivého obyvateľstva ak oni sami nemajú záujem? Riešenie zmeny ich života je jednoduché. Nedať im nič zadarmo, dať im presne také isté práva a povinnosti ako majú ostatní občania. A naučiť ich, že majú nielen práva, ale aj povinnosti. Kým im štát bude tolerovať neplnenie povinností, situácia sa nezmení…
Slovensko nie je štátna rezervácia na ochranu Cigánov. Pracovné možnosti Cigáni majú. Všetka česť tým, ktorí chcú pracovať a starať sa o svoje rodiny. Mnohí sú úspešní hudobníci, remeselníci a dokonca podnikatelia. Títo sú vzorom pre ostatných. Obrana cigánskych politikov, ktorá spočíva v tom, že Cigáni nemajú vytvorené pracovné príležitosti je mýtus, ktorí živia. Inak by prišli o svoje dobre platené niekoľkotisícové platy a miesta. Kto chce pracovať miesto si nájde tak ako ostatní. Buď na Slovensku alebo v zahraničí. Ak sa nebudú starať o deti, prídu o všetky výhody a deti pôjdu do internátnych škôl, ktoré budú platené z financií, o ktoré rodičia prídu, ak im deti odoberú do štátnej starostlivosti. A samozrejme z fondov EÚ, ktorá radšej dá peniaze na zmysluplný projekt ako na doterajšie plytvanie prostriedkov EÚ, keďže výsledky „prerodu“ Cigánov do inej kategórie, v ktorej sa práve nachádzajú sú temer nulové. O údajnej biede Cigánov sa hovorí stále a stále sa táto otázka mediálne zneužíva. Nikto nepovie, že tento spôsob života si sami zvolili a nehľadajú východiská zo svojej situácie. Kladných príkladov o živote Cigánov je v médiách ako šafránu. A pritom existujú. A žijú si ako ostatní obyvatelia Slovenska. Uvítal som informáciu, že sa niektorí Cigáni rozhodli zmeniť svoj život v projekte svojpomocnej výstavbe rodinných domov. Ide o projekt, v ktorom si sami postavia domy za podpory štátu a obcí a tiež si ich čiastočne financujú. Viď tu:
V Rankovciach si chcú Rómovia stavať ďalšie domy. Pomôcť by mohol aj štát
Cigáni, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj život sú príkladom pre ostatných. Štát a obec im dali pomocnú ruku a bude len záležať od nich ako svoju šancu využijú. Ak na nový spôsob života využijú vlastné ťažko zarobené finančné zdroje a neboja sa práce, majú šancu aj ich deti a ďalšie generácie.
Faktom je, že agresivitu Cigánov treba v zárodku zastaviť a prijať také opatrenia, ktoré ihneď zamedzia páchaniu trestných činov, zvlášť trestných činov mladistvých. Doterajšie výsledky prijatých opatrení na prispôsobenie sa Cigánov sú biedne práve preto, lebo spoločenský systém im ich správanie toleruje a Cigáni ho zneužívajú. Cigáni majú dnes podobné postavenie v spoločnosti ako medvede. Sú chránení a pre vhodné podmienky života sa množia bez ohľadu na okolie. Kým v roku 1980 predstavovali Cigáni 4% populácie, v roku 2030 je predpoklad, že budú tvoriť viac ako 10% populácie. A čo v roku 2050? Ak sa situácia nezmení, môžu tvoriť okolo 30% populácie Slovenska!!!
Á propos: Je chybou, že SR nemôže podľa zákona skúmať kriminalitu etník. Môžeme sa len domnievať akou mierou sa Cigáni podieľajú na celkovej kriminalite. Ako ich chceme zmeniť k lepšiemu, keď nemáme tieto dáta? Prečo robíme tajnosti o kriminalite etník? V USA Afroameričania a Hispánci sú vo väzenskom systéme zastúpení v oveľa vyššej miere, než aký je ich podiel v celkovej populácii USA. Černosi tvoria približne 13 % populácie USA, no vo väzniciach predstavujú približne 35 – 37 % všetkých odsúdených.
Výraz Cigán používam ako synonymum slova Róm…výraz Róm a Cigán sú synonymické výrazy označujúce etnikum. Taktiež aj výrazy v cudzom jazyku znamenajú výraz Cigán. Napr. Gypsy, Gitanes, Tsigany, Cigány a pod. V mnohých zahraničných slovníkoch výraz Róm na označenie etnického Cigána nenájdete.
Výraz „Gadžo“ je Cigánmi používaný pre ostatných občanov nerómskeho pôvodu. Ide o pejoratívny, až dehonestujúci výraz. Takýto výraz by Cigáni nemali používať. Napríklad v oficiálnom slovníku Štátneho pedagogického ústavu patriaceho pod Ministerstvo školstva SR sa výraz „Gadžo“ rozumie ako výraz sedliak…Výraz Cigán alebo Róm som tam na počudovanie nenašiel. Iba róm s malým r, ktorý by mal mať význam manžel a romňi manželka…
Výraz Cigán používam i preto, lebo sa používa stovky rokov. Oproti tomu výraz Róm len niekoľko desiatok rokov. A okrem toho by si niekto výrazy Róm, romale, a pod. mohol mýliť s výrazmi Rím, rímsky romantický, román a pod.
Je sezóna zberu čučoriedok. Normálny občan si čučoriedky s ohľadom na kríky nazbiera pre seba. Cigáni robia nájazdy do hôr vo veľkých skupinách a drancujú lesy. Za účelom predaja a bez ohľadu na škody, ktoré spôsobia lesu. Predávajú ich v lokalitách výskytu popri cestách – beztrestne.
Ochranári a polícia budíček!
ilustračné obrázky zdroj: internet
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Zanechajte nám komentár