Vylúčená je väčšina a nie, že vylúčení sú Cigáni – Rómovia !

Keď si “ táto naša“ vylúčená – segregovaná „rómska“ menšina tzv. “vybýva” dom, ergo v skutočnosti ho zdevastuje až tak, že musí byť zbúraný – štát si ide nohy polámať, aby príslušníci tejto marginalizovanej entity mali kde bývať.


Keď sa dostane do problémov príslušník majority autochtónnej väčšiny, nezaujíma vôbec nikoho. Od úradníkov dostane obvykle “dobre” mienené rady, čo by asi mohol urobiť, aby (sám) zaistil svoje potreby. Priam komickou ukážkou toho, kto je naozaj diskriminovaný, bol a je postoj štátu počas pandémie. Rómovia dostávajú dávky bez ohľadu na to, či vôbec pracujú a či vôbec niekedy a niečo dali do štátnej pokladne. Na druhej strane, podpora malých podnikateľov bola podmienená tým, aby nemali dlhy (o. i.)  voči zdravotnej či sociálnej poisťovni. Kto mal, mal smolu. Nedostal a nedostane nič.


Nemá mať dlhy, alebo mu chýba (správny) pôvod, teda pôvod z “vylúčenej” menšiny. Taký je odkaz štátu. Apartheid v praxi.


Aj tak sa dá, povedal by klasik. Ale niekto sa diví, kdeže sa berie voličská podpora pre extrémistov. Politické generácie jedná za desiatou s absolútnou ignoranciou  reality. Jeden z mnoho  príkladov:  Tam, kde sa napadnutie gadža Rómom vyšetruje políciou ako bežný trestný čin, tak tam v prípade napadnutia Róma gadžom sa okamžite preveruje – či sa nejednalo o trestné konanie s rasovým podtónom.

Ťažko sa potom diviť, ako väčšina vidí a posudzuje Rómov. Ak je totiž niekto diskriminovaný, tak Rómovia to určite nie sú. Za svoje postavenie v očiach spoločnosti si môžu sami – či už vinou svojho spôsobu života, alebo neskrývaným pohľadom na zákony, kde uznávajú len tú časť, ktorá hovorí o ich právach. Pravdaže česť výnimkám.


Len veľmi naivný človek verí, že niektorý politik chce nejakým spôsobom riešiť rómsku otázku.


Len pre ilustráciu iný príklad presadzovania zákona štátnymi úradníkmi: Deti v plechových búdach zo stavebného odpadu, ktoré sú obklopené smeťami , fekáliami a nemajúce prívod vody sú často prehliadané, alebo sú len  formálne úradne navštívené  Ale čuduj sa svete, keď “objavili” (proste niekto “praskol”) rodinu gadžov v mobilnom dome, ktorá sa dostala do ťažkej situácie, ihneď chceli riešiť umiestnenie detí v nejakom sociálnom zariadení. Pritom mobilný domček bol čistý, vybavený kúrením, toaletou so sprchou, a aj prívodom vody, no bohužiaľ, keďže rodina v núdzi nemala peniaze na riadne zapojenie vody, dočasne pripojila domček na provizórny zásobník urobený z veľkého suda, do ktorého napúšťala vodu hadicou od dobrosrdečného suseda. A problém bol hneď na svete. Plechová búda Rómov osadená na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa, úradom nevadila, ale mobilný dom gadžov – tam predsa nemôže nikto bývať s deťmi a vychovávať ich … kto je teda skutočne diskriminovaný? Príkladov isto nájdete  koľkokoľvek.


Spoločnosť by sa mala konečne zobudiť a pochopiť, že len rovné pravidlá pre všetkých môžu byť prínosom. A to tie obe strany ako v sociálnej polohe tak aj mentálnej či kultúrno etickej.


ЯHR.