Vylúčená je väčšina a nie, že vylúčení sú Cigáni – Rómovia !
Keď si “ táto naša“ vylúčená – segregovaná „rómska“
menšina tzv. “vybýva” dom, ergo v skutočnosti ho zdevastuje až tak, že musí byť
zbúraný – štát si ide nohy polámať, aby príslušníci tejto marginalizovanej
entity mali kde bývať.
Keď sa dostane do problémov príslušník majority autochtónnej väčšiny, nezaujíma
vôbec nikoho. Od úradníkov dostane obvykle “dobre” mienené rady, čo by asi
mohol urobiť, aby (sám) zaistil svoje potreby. Priam komickou ukážkou toho, kto
je naozaj diskriminovaný, bol a je postoj štátu počas pandémie. Rómovia
dostávajú dávky bez ohľadu na to, či vôbec pracujú a či vôbec niekedy a niečo
dali do štátnej pokladne. Na druhej strane, podpora malých podnikateľov bola
podmienená tým, aby nemali dlhy (o. i.) voči zdravotnej či sociálnej
poisťovni. Kto mal, mal smolu. Nedostal a nedostane nič.
Nemá mať dlhy, alebo mu chýba (správny) pôvod, teda pôvod z “vylúčenej”
menšiny. Taký je odkaz štátu. Apartheid v praxi.
Aj tak sa dá, povedal by klasik. Ale niekto sa diví, kdeže sa berie voličská
podpora pre extrémistov. Politické generácie jedná za desiatou s absolútnou
ignoranciou reality. Jeden z mnoho príkladov: Tam,
kde sa napadnutie gadža Rómom vyšetruje políciou ako bežný trestný čin, tak tam
v prípade napadnutia Róma gadžom sa okamžite preveruje – či sa nejednalo o
trestné konanie s rasovým podtónom.
Ťažko sa potom diviť, ako väčšina vidí a posudzuje Rómov. Ak je totiž niekto
diskriminovaný, tak Rómovia to určite nie sú. Za svoje postavenie v očiach
spoločnosti si môžu sami – či už vinou svojho spôsobu života, alebo neskrývaným
pohľadom na zákony, kde uznávajú len tú časť, ktorá hovorí o ich právach.
Pravdaže česť výnimkám.
Len veľmi naivný človek verí, že niektorý politik chce nejakým spôsobom riešiť
rómsku otázku.
Len pre ilustráciu iný príklad presadzovania zákona štátnymi úradníkmi: Deti v
plechových búdach zo stavebného odpadu, ktoré sú obklopené smeťami , fekáliami
a nemajúce prívod vody sú často prehliadané, alebo sú len formálne úradne
navštívené Ale čuduj sa svete, keď “objavili” (proste niekto “praskol”)
rodinu gadžov v mobilnom dome, ktorá sa dostala do ťažkej situácie, ihneď
chceli riešiť umiestnenie detí v nejakom sociálnom zariadení. Pritom mobilný
domček bol čistý, vybavený kúrením, toaletou so sprchou, a aj prívodom vody, no
bohužiaľ, keďže rodina v núdzi nemala peniaze na riadne zapojenie vody,
dočasne pripojila domček na provizórny zásobník urobený z veľkého suda, do
ktorého napúšťala vodu hadicou od dobrosrdečného suseda. A problém bol hneď na
svete. Plechová búda Rómov osadená na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa,
úradom nevadila, ale mobilný dom gadžov – tam predsa nemôže nikto bývať s deťmi
a vychovávať ich … kto je teda skutočne diskriminovaný? Príkladov isto
nájdete koľkokoľvek.
Spoločnosť by sa mala konečne zobudiť a pochopiť, že len rovné pravidlá pre
všetkých môžu byť prínosom. A to tie obe strany ako v sociálnej polohe tak aj
mentálnej či kultúrno etickej.
ЯHR.
Zanechajte nám komentár