Už stačilo! Kapitulácia štátu cez menšinovú politiku – Hrnko

^{ilustračné foto: SKsprávy}

Po nástupe prvej Dzurindovej vlády Slovenská republika ako štát úplne kapitulovala na formovanie vlastnej menšinovej politiky

Neexistuje žiaden orgán, ktorý by vypracovával stratégiu menšinovej politiky nielen z pohľadu menšín, ale aj z pohľadu väčšinovej populácie. Pritom rovnováha medzi právami príslušníkov menšín a záujmami štátu na stabilite spolužitia v regiónoch je základom úspešnej menšinovej politiky.

Dzurindova vláda a po nej všetky ostatné vlády vydali formovanie menšinovej politiky príslušníkom maďarskej menšiny a tí s týmto nástrojom nakladajú zjavne podľa pokynov zo svojej centrály po svojom.

Na Slovensku – ukazuje sa – neexistuje vôľa postupovať proti zjavne zákon porušujúcim opatreniam, ktoré inicioval splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Tak sa nám pri cestách objavujú dvojjazyčné smerovníky, ktoré nie sú v žiadnej prílohe zákona o cestnej premávke.

Keď som posledne išiel po Slovensku, zarazila ma tabuľa hlboko na slovenskom etnickom území, ktorá oznamovala, že idem smerom na Tvrdošovce – Tarodosked. Ale to nie je to najstrašnejšie. Strašné sú tabule označujúce začiatok a koniec obce. Každý okres ako keby bol iný štát. Niekde sú tabule s malými písmenami, niekde s veľkými, niekde slovenská tabuľa malými, takmer neviditeľnými písmenami, doplňujúca tabuľa v maďarskom jazyku s kapitálami ako na rímskom pomníku.

Skrátka absolútna katastrofa. Ale naopak, keď som išiel po maďarskom území, tak som sa nestačil čudovať, čo maďarské orgány vymysleli ako slovenské označenia obce. Trochu sa do slovenského jazyka rozumiem a zodpovedne hovorím, že také názvy v slovenčine nemohli vzniknúť.

Ale poďme ďalej. Bývalý splnomocnenec vlády si asi motaním medového motúza okolo nosa zopár starostov na severe Slovenska a sľubmi naplnil svoju iredentistickú úlohu a čudným spôsobom, bez akéhokoľvek odborného stanoviska podsunul vláde myšlienku fragmentácie slovenského národa odtrhnutím jednej jeho etnografickej časti a vyhlásenie tzv. goralov za národnostnú menšinu.

O čo pri tom aktérom išlo, nám dáva na známosť aj jedno uznesenie Rady vlády pre národnostné menšiny, v ktorom sa požaduje urýchlené vydanie zákona, aby mohli tzv. Gorali čerpať fondy. Podotýkam, že medzi organizácie, ktoré si nárokujú na podporu tzv. goralskej menšiny, je aj Inštitút Mateja Bela onoho bývalého splnomocnenca, ktorý ma s vrchármi zo Spiša a Oravy asi toľko spoločného, koľko s nimi mala uhorská vláda pri spustení národného uvedomovania Slovákov na severnej hranici Uhorska na konci 19. storočia.

Vtedy však o nich tvrdili, že nie sú Slováci, ale neuvedomelí Poliaci. A. Ravasz išiel na to mazanejšie. Označil ich za národnostnú menšinu neexistujúceho národa, lebo pretvoriť týchto Slovákov na Poliakov sa nepodarilo. Našiel zopár hlupákov, ktorý pľujúc po hroboch svojich predkov za misu šošovice sú schopní urobiť všetko.

Na záver, čo si myslím, žeby malo urobiť ministerstvo kultúry. Nie iniciovať zákon podľa požiadaviek maďarskej iredenty, ale predložiť vláde návrh na zrušenie onoho hanebného uznesenia.

Tu si viem predstaviť aj úlohu A. Danka. Namiesto toho, aby kritizoval R. Fica pri presadzovaní jeho zahraničnopolitickej agendy, ktorej zjavne nerozumie, mal by ho kritizovať vo veci, kde skutočne urobil chybu. Veď má v strane na vysokých postoch až troch goralov, ktorých úlohou by nemalo byť len vozenie na zadných sedadlách bavorákov, ale obhajovať slovenské záujmy až do roztrhania tela. Alebo sa mýlim páni Kuffovci, pán Bernaťák? Toto by bola agenda pre Danka, pri uchopení ktorej by som mu nadšene volal aleluja.

Anton Hrnko

O autorovi: PhDr. Anton Hrnko, CSc. je známy slovenský historik, autor, publicista a politik, bývalý poslanec NR SR, zakladateľ a bývalý podpredseda SNS, zakladateľ Nadácie Pro Patria s cieľom podporovať a uchovávať históriu slovenského národa.

SKsprávy