Ministerstvo zdravotníctva ČR plánuje označiť neočkovaných signálnym kódom, čiže ciachom

Národná očkovacia stratégia, na prvé počutie technický, úradný a možno až nudný dokument. Lenže pri bližšom pohľade opäť zistíme, že diabol je skrytý v detaile!

Nie je to len súpis vakcín, tabuliek, odporúčaní a organizačných postupov, ale je to obraz toho, ako sa štát pozerá na človeka, na jeho zdravie, na jeho slobodu, na jeho právo pýtať sa. Takže dokument tak razom pôsobí, ako by si zdravotníctvo neodnieslo nič z covidovej skúsenosti, keď povinnosť očkovať sa nebola dielom informovaného súhlasu, ale akousi skúškou viery a lojality k spoločnosti.

Nová stratégia prichádza po rokoch, keď sa práve na téme očkovania stretla medicína s politikou, odborná debata s ideológiou. A ako je to teda teraz? Zaregistrovali ste, že by na túto tému prebehla vášnivá odborná diskusia? A že by sa niekto zaujímal, čo na to občania? Že by sme dostali vecné zhodnotenie prínosov a rizík vakcín, že by s občanmi niekto prebral, aké prípady u nás boli zaznamenané napríklad po covidových vakcínach? A stáva sa tak Národná očkovacia stratégia len ďalšou štátnou direktívou, ktorá vyžaduje našu slepú dôveru?

O tom všetkom sa budem rozprávať s pani doktorkou Alenou Dernerovou, pediatričkou, detskou neurologičkou a dlhoročnou predstaviteľkou Českej lekárskej komory, je tiež bývalou senátorkou a zastupiteľkou Ústeckého kraja. Ešte spomeniem, že v roku 2010 dostala cenu Františka Kriegla za občiansku statočnosť od Charty 77 a za rok 2009 Cenu Lekárskeho odborového zväzu a Českej lekárskej komory za statočnosť. Statočná pani doktorka Alena Dernerová mojím hosťom.

Martina: Pani doktorka, keď poviem ono slovné spojenie „Národnej očkovacej stratégie“, tak ako vnímate túto snahu, tento dokument, tento krok štátu?

Alena Dernerová: Národná očkovacia stratégia mi momentálne veľmi leží na srdci. Je to dokument, ktorý sa tvári ako všespásny, pomocný a dobrý, ale v skutočnosti – ako ste povedali – je diabol zakopaný v detaile, a musím povedať, že pre mňa ako pre človeka, ktorý prešiel dobou covidu, tak keď sa pozriete do Národnej očkovacej stratégie, tak vás z toho mrazí. Notabene primárne by som chcela povedať, že tento dokument pripravovala vláda Petra Fialu, to znamená, je to minulá vláda, ktorú vlastne tí, ktorí tam teraz sedia, kritizovali. Musím povedať, že ma udivilo, že nová vláda, možno vďaka pánovi ministrovi Vojtechovi, tento dokument prijala absolútne celý. Chcela by som len poznamenať, že 8. decembra minulého roka som komunikovala s pánom súčasným ministrom, už magistrom Adamom Vojtechom, a upozorňovala som ho, že tento zásadný dokument, ktorý malo 10. decembra schváliť na svojom poslednom zasadnutí vlády v demisii…

Martina: Áno, bol to posledný krok vlády Petra Fialu.

Alena Dernerová: …že by sa takto zásadný dokument schvaľovať nemal, pretože podľa mňa je tam množstvo obrovských problémov a nášľapných mín. A po krátkodobej konzultácii s terajším ministrom mi na to odpovedal, že je to dané a že pán minister Válek to chce prerokovať.

Martina: Prepáčte, pochopili ste, ako môže nová, nastupujúca vláda, so svojím novým programom prijať posledný krok predchádzajúcej vlády ako danosť?

Alena Dernerová: To som práve nepochopila. A nedávno som sa dozvedela, že vlastne o tomto kroku nevedel ani Andrej Babiš a že zrejme išlo o úzky materiál smerom bývalý minister a súčasný minister zdravotníctva, pretože o tom, že takýto materiál prijala vláda v demisii, Andrej Babiš nevedel.

Martina: Ale už to vie. Deje sa niečo?

Alena Dernerová: Teraz už to vie, a vlastne vďaka tomu škrtol tých sto, možno stopäťdesiat osem miliónov korún na projekty, ktoré v rámci tohto NOSu mali prebiehať.

Martina: Išlo o propagáciu?

Alena Dernerová: Áno, táto stámiliónová čiastka tam bola daná práve na mediálne šírenie, to znamená, že v tomto materiáli bolo explicitne napísané, že je to okrem iného pre influencerov, a samozrejme rôzne propagačné materiály, spoty tak, ako to bežalo za covidu. A 58 miliónov korún bolo na sociologické výskumy, takže by výskumníci chodili napríklad do škôl, alebo k zamestnávateľom, a tam by sa ľudí pýtali, aký majú postoj k očkovaniu, aký má postoj k očkovaniu zamestnávateľ, a tak ďalej.

Martina: Tak aspoň toto bolo zrušené.

Alena Dernerová: Tieto peniaze premiér škrtol. V podstate sa jedná o 158 miliónov korún. A potom, čo to škrtol, nastala šialená aktivita tých na druhej strane, ktorí nechcú komunikovať, a ak ste to zaznamenali, tak počas asi desiatich dní na Zozname, a inde, na takýchto „obľúbených serveroch“, bežali opakovane rozhovory s ľuďmi, ako s pánom Vojom, pánom Vojom, pánom Vojom, pánom profesorom, pánom Cirktom alebo pánom profesorom podobne, ktorí vyvracia, že by tento materiál bol zlý a že chcú pre ľudí len dobro, a aká je vakcinácia dôležitá. Ja to nepopieram, ale nie je to všetko iba o vakcinácii.

Národná očkovacia stratégia dôveru ľudí neobnoví – v čase covidu nám štátne zdravotníctvo klamalo

Martina: Práve keď som na vás čakala v aute, tak som počúvala veľmi návodný rozhovor na ČRo plus. Poďme teraz teda konkrétne k tomuto dokumentu, pretože si viem predstaviť, že poslucháči, zavalení inými problémami, vlastne Národnú očkovaciu stratégiu nezaregistrovali, alebo to v nich vyvoláva pocity: „Dajte mi pokoj.“ Alebo: „Dobre, ja urobím čokoľvek, len už ma nenúťte to riešiť.“ Je podľa vás Národná očkovacia stratégia ako taká záležitosťou, ktorá by mala existovať, ktorú by štát mal mať?

Alena Dernerová: Ja si myslím, že je to zbytočné, pretože aspoň touto stratégiou sa dôvera ľudí k očkovaniu nezíska. Od čias covidu je to obrovský problém, pretože nám v čase covidu klamali. A myslím, že táto nová Národná očkovacia stratégia, keď to prečítate, je viac-menej stredobodom očkovania proti chrípke, a ja by som to pomaly prirovnala k očkovaniu proti covidu. A keď sme sa na to pozerali s kolegami, tak si myslím, že tento materiál Národnej očkovacej stratégie naozaj nepotrebujeme. Pretože detské očkovanie nejakým spôsobom beží, je pravidelné, a matky, rodičia, deti očkovať nechávajú. A tak si nemyslím, že je nutné mať nejaký očkovací kalendár od narodenia až po smrť, pretože takto je to koncipované. Teda, že budú zavedené pravidelné akoby dobrovoľné očkovania aj pre dospelú populáciu. Myslím si, že NOS nie je potrebná.

Martina: Proti Národnej očkovacej stratégii vznikla petícia, ktorá zdôrazňuje, že neprebehla verejná diskusia, že podmienky v nej sú vágne, nie sú transparentné. A aktéri tiež kritizujú – predovšetkým napríklad ROZALIO, alebo spoločnosť ProLibertate – že bude opäť dochádzať k tlaku na občanov, ako si to pamätáme pred nedlhou dobou, a že budú protežovaní ľudia, ktorí na podmienky štátu pristúpia. Vy ste túto petíciu čítali a podpísali ste ju. Príde vám, že body, ktoré petícia rozoberá, sú úplne namieste?

Alena Dernerová: Sú úplne namieste, pretože nedávno prebehla v Prahe akcia, ktorá sa týkala primárnej starostlivosti, a na tejto akcii vystupovali niektorí aktéri, kde práve to, o čom táto petícia hovorí, bolo preberané. To znamená: očkovanie rozšíriť k špecialistom do lekární – to je v materiáli NOS – zvýhodňovanie tých, ktorí sa nechajú naočkovať proti chrípke. Nový pán riaditeľ VZP Dušek dokonca hovorí, že v podstate tu budú nejaké finančné benefity pre tých, ktorí sa nechajú naočkovať. A pani šéfka pediatrov zo spoločnosti pre deti a dorast, doktorka Ilona Hülleová, sa dokonca vyslovila tak, že tie deti, ktoré budú mať všetky prevencie a budú očkované, dostanú príspevky, a že tie druhé deti príspevky nedostanú. Potom tam zaznela v podstate motivácia smerom k zamestnávateľom, aby motivovali svojich zamestnancov k očkovaniu, a tak ďalej. Takže vecí, ktorí na tejto konferencii, na tejto akcii, bolo ich strašne veľa. A ukazuje to na to, že musíme byť veľmi ostražití, pretože to vyzerá, že to, čomu oni hovoria „motivácia“, ja vidím ako diskrimináciu. A sme zase pri covide. To znamená, že keď ste neočkovaní, nedostanete žiadny finančný benefit, aj keď sa o seba staráte. To znamená – keď to preženiem, a budem naozaj škaredá – ste tučný, pijete, nič nedodržiavate, ale ste naočkovaný proti chrípke, tak dostanete finančný benefit. Ja platím zdravotné poistenie celý život, a z týchto peňazí, z fondu prevencie – alebo z akého fondu – to pôjde na tohto človeka? A zvýšiť zaočkovanosť z 25 percent, alebo z 10 percent na chrípku na 50 percent? Ja si myslím, že nech sa každý očkuje, ako chce. Ale nemalo by sa hovoriť: „Musíte, musíte, musíte.“ To mi niečo pripomína.

Novorodenci dostávajú plošne monoklonálne protilátky namiesto vakcíny – a čo s nimi urobia za päť rokov, nevieme

Martina: Keď sa dnes povie „očkovanie“ – to už ste zdôraznili – tak väčšina z ľudí si ani neuvedomí tých deväť povinných, ktoré už máme – osýpky, čierny kašeľ, tetanus, a tak ďalej – ale spomenú si práve na dobu covidu, a na nátlak a rozdeľovanie ľudí. Myslíte, že je potrebné obnoviť diskusiu o tom, ktoré očkovanie áno, ktoré technológie vakcín áno, a ktoré podrobiť kritickému skúmaniu a ďalšiemu preskúmaniu?

Alena Dernerová: Áno, určite áno. Ja som – ako ste hovorili, pediater a detský neurológ – a odporúčam očkovanie základnými povinnými vakcínami základnej schémy. A potom máme horu odporúčaných vakcín, a tam už to trošku drhne, pretože tam by mala byť osveta smerom k rodičom o tom, ako sa treba postaviť k vakcinácii, v ktorom roku života, a tak ďalej, ale to nechám byť, nebudem to rozoberať. A do toho teraz momentálne prichádza očkovanie proti RS vírusom, to je teraz hit, ale nie je to očkovanie v pravom zmysle, je to imunizácia, a tam sa používajú monoklonálne protilátky, ktoré sú proti respiračne syncytiálnemu vírusu, ktorý môže vyvolávať infekcie dýchacieho traktu. Ale my sme tiež predtým očkovali – ale bolo to selektívne – u detí, ktoré mali srdcovú vadu, pľúcne problémy, alebo to boli nedonosenci. Ale teraz, keď vidím deti v ordinácii, tak čo dieťa, ktoré sa narodí, má túto pasívnu imunizáciu, ktorá pôsobí na dieťa päť mesiacov, a nevyvoláva v organizme žiadnu imunitnú reakciu. Je nakúpených asi 40 000 vakcín, teda monoklonálnych protilátok, aby som bola presná, a tie už sú aplikované, a táto látka už nie je. To znamená, že deti sú teraz plošne imunizované, ale nevieme, čo to pre telo pre futuro, v budúcnosti, urobí. To je jeden z otáznikov, o ktorých ste hovorili, pretože my potrebujeme mať nejaké prehľady, ako to vlastne všetko v tele chodí.

Martina: Do akých starých detí sa aplikujú monoklonálne protilátky?

Alena Dernerová: Do bábätiek po narodení.

Martina: Do bábätiek? To znamená – nie som odborník, a pýtam sa teda ako laik – ale pýtam sa ako matka.

Alena Dernerová: Áno.

Martina: Znamená to, že ja v snahe ochrániť svoje dieťa preruším jeho prirodzenú tvorbu imunitného systému?

Alena Dernerová: Je to tak dané. Viem, ako sa postupuje, keď sa pýtam mamičiek, ktoré prídu do ordinácie, že obvykle od personálu znie: „Nechajte naočkovať.“ Ale ide o imunizáciu – to sa nerozlišuje a pre laikov je to ťažko pochopiteľné. Teda: „Dajte dieťaťu túto látku, pretože sa mu nič nestane, nedostane žiadny pľúcny infekt a neumrie vám.“ Takže matka samozrejme povie: „Áno, chcem to.“ Ale ony nevedia, že sú to protilátky, ktoré tam za päť mesiacov nebudú, a že tam nebude žiadna imunitná odpoveď a že nevieme, čo to urobí do budúcnosti.

Martina: Lekári to mamičkám zatajujú? Alebo niektorí sú asi zdieľnejší. Ale predsa, ak matke poviete: „Dajte dieťaťu toto, teraz neochorie, ale bohvie, čo s ním bude o päť rokov,“ tak chcem vidieť tú hrdinku, ktorá toto rozhodnutie urobí.

Alena Dernerová: Väčšinou je to jednostranné, teda, že neochorie, a ďalší rozbor tam asi nie je. Pretože mi mnoho matiek hovorí, že z toho boli také zmätené, keď s nimi personál hovoril, že z toho neboli príliš múdre. A treba povedať, že u jedného dieťaťa, ktoré nebolo očkované, som v prepúšťacej správe videla tučne napísané: „Nebolo imunizované. Odmietli imunizáciu.“ Hrubo.

A ešte k vakcínam. Sú samozrejme rôzne typy vakcín, a tie osvedčené sú zabehnuté, berieme ich, sú tu dlhodobo. Ale potom máme mRNA vakcíny. A teraz máme mRNA vakcínu aj na chrípku, a máme mať kombináciu chrípka-covid v jednej ampulke. Neviem si predstaviť, ako to bude vyzerať. Pán minister hovorí, že to je všetko bezpečné, ale neviem, ako ďaleko to prešlo nejakým výskumom, pretože vakcíny, keď bol klasický výskum, prichádzali po desiatich rokoch. Zrejme sú mRNA vakcíny teraz vo fóre. Ale ak trošku sledujete dianie mimo republiky, tak v Bundestagu prebehlo 19. marca rozprávanie s jedným veľmi erudovaným pánom profesorom, ktorý hovoril – je to verejne dohľadateľné, neklamem – že vakcíny na covid Comirnaty boli zo začiatku pripravované tak, ako mali. Ale potom nasledovala fáza, keď ich bolo treba veľa – pretože v tom zrejme niekto objavil čosi, nejakú lásku k tomu – takže sa to už nevyrábalo tak, ako malo, a používala sa na to baktéria E.coli, takže tieto vakcíny asi už neboli také čisté. A tiež som si hovorila, že prvýkrát, keď som hovorila o vakcíne od firmy BioNTech-Pfizer, tak sa hovorilo, že táto vakcína má byť na ľade v mínus 80 stupňoch, aby to malo účinnosť, a potom zrazu boli ľudia očkovaní v športových halách a v obchodných centrách.

Martina: Na staniciach.

Alena Dernerová: Na staniciach, a tá vakcína bola v kufríku. Išlo to cez reťazec mínus 80, cez mrazničku, chladničku, a potom cez normálnu chladničku – keď to chcem pripodobniť laikom – a potom to už išlo normálne.

Signálny kód pre neočkovaných je ciach a jeho autor z ministerstva zdravotníctva sa k nápadu hrdo hlási

Martina: Musím povedať, že keď sa tohto chytila ​​naša ľudová tvorivosť, tak začali kolovať anekdoty: „Tak som sa dnes nechal konečne naočkovať na Hlavnej stanici v Prahe. Len nechápem, prečo tú vakcínu nahrievali na lyžičke.“ Ale to, že to takto prebiehalo, to je fakt, ktorý sme zatlačili. Ale viac ma znepokojuje, že na túto skutočnosť pravdepodobne zabudli tvorcovia Národnej očkovacej stratégie. Áno, schválila ju minulá vláda Petra Fialu ako svoj posledný krok v demisii, ale kto je vlastne tvorcom Národnej očkovacej stratégie? Kto stojí za tým, že táto očkovacia stratégia je správna, pokiaľ možno bezpečná pre deti a občanov? Prináša skôr benefity, než riziká?

Alena Dernerová: Keď som sa nad tým zamýšľala, tak som sa pozerala, a sú tam mená ako pán magister Matyáš Fošum, ktorý pracuje v sekcii hygieny – nepoviem to asi presne správne – a potom je tam hlavná hygienička, určite pán profesor Chlíbek, a potom je tam množstvo inštitúcií, ktoré sú tam uvedené bezmenne. Je to opulentný materiál, a niekto mi hovoril, že si myslí, že kus tohto materiálu musela pripraviť AI, pretože sú tam nejaké znaky – nevyznám sa v tom. Ale tiež mi to hovorila kamarátka, ktorá je celkom „computeristka“, takže je možné, že si týmto pomohli. Pretože keď tento materiál čítate, tak niekedy nedáva zmysel. A chcela by som upozorniť, že spoločnosť, ľudia, o tom nevedia, nemajú o tom žiadne poňatie. A to, čo vidím, je veľmi zásadné. Aj keď je tento materiál opulentný, tak keď vám poviem, že námestník za Motoristov na ministerstve zdravotníctva sa hrdo hlási k tomu, že vymyslel – neviem, či sám, alebo niekto ďalší – signálny kód, ktorý by dostávali ľudia, ktorí by sa nenechali naočkovať, alebo rodičia, ktorí by nenechali očkovať svoje dieťa.

Martina: Myslím, že už boli doby, keď ľudia museli na kabáte nosiť rôzne znamenia.

Alena Dernerová: Presne. Takže takýto signálny kódik by dostali deti, respektíve rodičia, boli by označení ako antivaxeri. Za mňa je to úplne strašné.

Smejkal v Zdravotníckom denníku tvrdí, že zaočkovanosť personálu určuje kvalitu nemocnice a lekára

Martina: Pani doktorka, čakali ste ale od tejto novej vlády, ktorú máme teraz, niečo iné? Veď ľudia, ktorí sa podieľali na – myslím, že to môžeme označiť za propagandistickú stránku očkovania proti covidu – sú tam zase?

Alena Dernerová: Nečakala som, že to tak bude. Bol to pre mňa moment prekvapenia, nemilého prekvapenia, pretože sa tam zase objavili osoby a obsadenie, ako pán docent Rastislav Maďar, pán profesor Hajdúch, a potom…

Martina: Spomínaný pán Chlíbek.

Alena Dernerová: Pán Chlíbek, ten tam pracuje veľmi intenzívne, pani doktorka Cabrnochová. A samozrejme je tam ešte pán doktor Smejkal ako hlavný epidemiológ IKEM, ktorý mal jednu úžasnú vetu – keď už sa bavíme o zdravotníctve – že sa teraz bude zdravotníctvo posudzovať podľa kvality starostlivosti, nie podľa kvantity, pretože ku kvantite ste nútení, pretože vlastne je vás málo, takže musíte pracovať. Ale to je jedno. Chcú teda kvalitu. A tento pán doktor v Zdravotníckom denníku vlani povedal, že predsa nemocnice, ktoré majú zaočkovaných viac personálu, sú kvalitnejšie nemocnice, a poskytujú kvalitnejšiu starostlivosť ako tie, ktoré majú zaočkovaných menej personálu, a lekár, ktorý má viac naočkovaných svojich pacientov, je kvalitnejší lekár ako lekár, ktorý toľko pacientov zaočkovaných nemá. A o tom to je, hovoril. Že sa k tomu musí pristupovať takto, a mať z toho nejaké finančné ohodnotenie. To je predsa katastrofálne.

Martina: Pani doktorka Alena Dernerová, čo za riziká môžu vyplývať zo skutočnosti, že Česká vakcinologická spoločnosť, ktorá sa na tvorbe Národnej očkovacej stratégie podieľala, je entita bez právnej subjektivity?

Alena Dernerová: Ja to viem, je to entita bez právnej subjektivity, ale to všetci prehliadajú. Lekár, ktorý aplikuje vakcínu, alebo monoklonálne protilátky, je zodpovedný za aplikáciu, je to na ňom, pretože zodpovednosť, keby sa niečo stalo, by išla právne za ním, a nie za Českou vakcinologickou spoločnosťou. Česká vakcinologická spoločnosť je zhruba 280 ľudí, výbor má jedenásť členov, a päť až osem z nich fungujú s pharma firmami – to je dohľadateľné, to je z verejných zdrojov. To znamená, že sa podieľajú na nejakých štúdiách, rešerchoch, článkoch, výskumoch, a tak ďalej. A títo ľudia, ktorí sú v Českej vakcinologickej spoločnosti – časť z nich – fungujú aj v Národnej imunologickej komisii – v takzvanom NIKO – kde určujú stratégiu očkovania, odporúčajú očkovacie látky, ktoré budú hradené a ktoré nebudú hradené, ktoré budú uvedené do obehu. A títo ľudia sú vlastne v strete záujmov, ako pán profesor Chlíbek, alebo to bol samozrejme pán profesor Prymula, ktorý ešte navyše mal svoju súkromnú firmu Biovomed, už v nej teda nie je, má to snáď jeho dcéra, neviem. Ale ja to vnímam ako obrovský konflikt záujmov, pretože ak niekto funguje s nejakou spoločnosťou, ktorá potom tu chce distribuovať chrípkovú vakcínu, tak v tom vidím určitú linku, že určite nie je nezávislý.

Martina: Česká vakcinologická spoločnosť bez právnej subjektivity, to znamená 100 percent možností, a 0 percent zodpovednosti?

Alena Dernerová: Videla by som to takto.

Slovo antivaxer vymysleli za covidu ako nálepku pre každého, kto si dovolil pýtať sa a diskutovať

VIDEO:

Martina: Pani doktorka, je u nás možná diskusia typu, že človek kritizuje očkovaciu politiku, pretože mu vadia jednotlivé kroky, prvky, vakcíny – ako sme sa o tom pred chvíľou bavili? A dá sa to odlíšiť od skutočného antivaxerstva?

Alena Dernerová: Ja slovo „antivaxer“ vôbec nemám rada – vymysleli to za covidu, v čase covidizmu, kedy bol každý človek, ktorý má odlišný názor na očkovanie, a chce o tom diskutovať a hovoriť: „Áno, očkujme. Očkujme s rozumom, bavme sa o tom,“ označený ako antivaxer.

Martina: Ako keby na tom bolo niečo vyslovene zlé.

Alena Dernerová: Áno. Odborníci, ktorí sa k tomu vyslovovali – aj profesor Beran – boli nakoniec označení ako antivaxeri. To je strašné. To znamená, že je to nálepka, je to nálepkovanie, ktoré sa tu používa, a je to zle. Ja hovorím: „Áno, som pre očkovanie, bavme sa o tom. Ale hovorím, že by sa mal zmeniť očkovací kalendár detí. Sadnime si k stolu, a urobme to tak, aby to bolo pre deti komfortné.“ Ale akonáhle toto poviete, tak oni okamžite povedia: „Ona je antivaxerka, a nechce očkovať.“ Takže keby sme boli v stredoveku, tak skončím na hranici.

Martina: Pani doktorka, Vy ste niekoľkokrát zdôraznili, že sú tu preverené vakcíny a že ste pre to upraviť detský kalendár, a možno im nedávať hexavakcíny, akonáhle prídu na svet. Ale potom je tu dôležitý poznatok z konca minulého roka, a zaujímalo by ma, či vôbec Národná očkovacia stratégia nejakým spôsobom reflektovala dokument, v ktorom CDC – americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb – oficiálne zmenilo desaťročia trvajúce vyhlásenia o vakcínach a autizme, a zo svojich webových stránok odstránili tvrdenia, že. Namiesto neho CDC nenápadne priznalo, že pre takýto kategorický záver neexistuje dosť dôkazov a že štúdie nevylúčili možnosť, že vakcíny u dojčiat spôsobujú autizmus. Prvýkrát vlastne v histórii došlo k obráteniu pohľadu, že je potrebné dokazovať, že to nespôsobuje autizmus, a nie neustále obhajovať, že to nemôže spôsobovať autizmus. Povedzte mi, pracuje sa s týmto u nás? V dokumentoch, v mysliach lekárov a odborníkov, ktorí tvoria stratégiu?

Alena Dernerová: Nepracuje. Poviem jedno slovo – nepracuje. Ja myslím, že odkedy Amerika trošku zmenila smer, najmä práve v zdravotníctve, tak sa o tom u nás vôbec nehovorí. A môj osobný dojem je – ja som ten dokument čítala – že preto, že sa v Amerike snažia zredukovať aplikáciu nekonečných vakcín do organizmu, tak firmy začínajú mať trošku problém, a snažia sa presunúť do Európy. A Európa je – neviem, čo sa deje s Európou – ale je úplne sto rokov za normalitou. A vedie nás Európska komisia, ktorá nám núti niektoré veci – vrátane očkovacej schémy – takže firmy, ktoré distribuovali vakcíny v Amerike, kde už o to taký veľký záujem nie je, takže nemajú taký veľký zisk, sa presúvajú do Európy, kde síce nie je taký veľký trh, ale aspoň niečo. Je to hrozné. Ja to vnímam, a myslím si, že to tak je. Trochu odbočím, ale strety záujmov u ľudí v Českej republike, ktorí sa môžu dostať pod kožu bežným ľuďom, začínajú byť hrozne veľké. Či už ide napríklad o Hospodársku komoru, keď Hospodárska komora príde s nejakou štúdiou, nejakou prácou, ktorá ukazuje, aké je dôležité očkovať. Ale potom zistíte, že tá štúdia je nič nehovoriaca. Alebo som si prečítala výroky pána Cikrta, ktorý hovorí, že lekári, ktorí nechcú očkovať, alebo majú nejaké výhrady proti NOSu, by mali vrátiť diplomy. Alebo, že sestry, ktoré sú neočkované, sa správajú k pacientom divne. To je predsa strašné, keď niekto ako pán Cikrt zo Zdravotníckeho denníka prednáša takéto vety. Ja čakám, kedy sa tie sestry ozvú. To je taký tlak, taká masírka, ale zrejme je dobre platená – možno tými firmami. Neviem, je to moja predstava. Naozaj je strašne divné, čo sa tu deje.

Za päť rokov výrazne pribudlo detí s rysmi autizmu a regresom správania – a všetky mali kompletnú vakcináciu

Martina: Vlastne si toto za svoju mladosť nepamätám. My sme jednoducho usporiadane chodili, dostali sme detskú obrnu na lyžičku, potom sme dostali jednu dávku, druhú, a všetko sme to prijímali. Vy, ako pediater a detská neurologička, ste tiež očkovali, tak čo možno s vami urobilo zistenie, ktoré napísalo CDC o tom, čo vakcíny môžu spôsobovať? Alebo, že nemôžeme preukázať kauzalitu, ale nemôžeme ju ani zavrhnúť, a že tu môže byť spojitosť, že vakcína – aj tá normálna, vírus povarený v hrnci, nie mRNA vakcína – možno môže spôsobovať autizmus?

Alena Dernerová: Ja tiež evidujem nárast detí, ktoré majú zvláštnosti správania. Nie sú to napríklad všetko autisti, ale majú veľmi silne vyjadrené rysy autistického spektra. A potom je skupina detí, keď ja, ako neurológ, už diagnostikujem, že tam autizmus je, aj keď tá diagnóza patrí skôr do psychiatrického ranku, alebo psychológovi. Ale už z ordinácie vidím, že tento nárast detí, ktoré majú zvláštne správanie, je za posledných 4, 5 rokov veľký. A musím povedať, že od začiatku tohto roka som v ordinácii mala dve, tri deti, ktoré v osemnástich mesiacoch veku mali regres – návrat správania späť – prestali hovoriť, a tieto deti mali kompletnú vakcináciu. Takže ja sa nad tým zamýšľam, a mali by sme otvoriť diskusiu.

A musím povedať, že predtým sa mi páčili vakcíny, ktoré neboli hexavakcínou, ale boli to napospol trivakcíny, a myslím, že aj keď to bola aktívnejšia, živá vakcína, tak sa to snáď lepšie znášalo ako tá hexa. A ja za seba hovorím, že by sme mali dovážať vakcíny, ktoré by nemali byť takto hexa, ale napríklad penta, bez žltačky, alebo napríklad len trojvakcína tak, ako to bolo predtým. Pretože si myslím, že by rodičia – pretože už mnoho rodičov príde a radí sa, a nechcú deti očkovať, a hovoria, že keby bol v jednej ampulke jeden bacil – do toho šli, ale toto sa mi nepáči. Takže si myslím, že by sme mali urobiť možnosť dovozu vakcín, ktoré by boli rozdelené, pretože by to prinieslo určité upokojenie, pretože by ste si mohli vybrať.

Martina: A nedostávali by potom v každej jednej vakcíne do tela viac adjuvantov? Čo je častá obhajoba kombinovaných vakcín?

Alena Dernerová: Ja si myslím, že adjuvanty práve v hexa, pri žltačke B, je hliník, a to ostatné sa nejaví také škodlivé. My sme očkovanie prežili, ale pravdou je, že to bolo očkovanie niekoľkými vakcínami – ako ste spomenuli – ale teraz máme očkovanie pomaly na všetko. Ale uvedomme si, že keď očkujeme proti nie úplne zásadným a strašným infekciám, tak vytvoríme akýsi selekčný tlak na vírusy, a tie sa zmenia, a potom to bude ešte horšie. Takže tu sa musí vždy vyvažovať. Áno, očkovanie je prevenciou, ale je len jednou zo zložiek prevencie, a má sa robiť s úmerou a sedliackym rozumom.

^{Rádio Universum}