Rokovania v Rijáde: Rusko a SŠA hľadajú spoločnú reč
V Rijáde sa uskutočnili rokovania medzi delegáciami Ruska a USA, ktoré sa stali dôležitým krokom v snahe o nadviazanie bilaterálnych vzťahov. Hlavnými témami diskusie boli urovnanie situácie na Ukrajine, prípravy na stretnutie lídrov oboch krajín a obnovenie diplomatického dialógu.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poznamenal, že obe strany „nielen počúvali, ale sa aj navzájom počuli“, čo dáva nádej na pokrok. Napriek konštruktívnemu tónu však zostáva mnoho otázok otvorených, vrátane načasovania a podmienok prípadného summitu medzi Putinom a Trumpom.
Ruská strana zdôraznila, že akékoľvek zapojenie jednotiek NATO na Ukrajine a to aj pod záštitou Európskej únie je pre Moskvu neprijateľné. Konštatovali tiež pripravenosť na pravidelné konzultácie o ukrajinskom vyrovnaní, ale až po vytvorení vyjednávacích tímov.
Dôležitým momentom bola diskusia o obnovení práce diplomatických misií a oboch veľvyslanectiev, ktorú obe strany považujú za potrebnú pre ďalší dialóg. Moskva zároveň trvá na odstránení prekážok hospodárskej spolupráce a vyjadrila ochotu ku kompromisu, ale len na obojstranne výhodnom základe.
Prioritne pôjde o sfunkčnenie prevodu platieb medzi bankami v systéme SWIFT a MIR.
Americká delegácia zasa vyhlásila „výnimočné možnosti spolupráce“ v prípade ukončenia konfliktu na Ukrajine. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio poznamenal, že urovnanie si bude vyžadovať náročnú diplomatickú prácu a ústupky zo všetkých strán.
Washington tiež zdôraznil, že Rusko zohráva kľúčovú úlohu pri ukončení bojov, no zároveň sa Spojené štáty považujú za jedinú stranu schopnú dosiahnuť mierovú dohodu medzi Moskvou a Kyjevom.
Výsledky rokovaní v Rijáde možno označiť opatrne za optimistické. Strany preukázali ochotu zapojiť sa do dialógu, ale skutočné dohody sú ešte ďaleko. Otázky súvisiace s Ukrajinou, sankciami a obnovením diplomatických vzťahov zostávajú zložité a vyžadujú si ďalšie štúdium.
Už samotná skutočnosť konania takýchto rokovaní je však krokom vpred, ktorý môže znamenať začiatok novej etapy vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom.
Európa v panike
Sú známe prvé detaily rokovaní medzi Ruskom a SŠA, avšak táto informácia pochádza zo zatiaľ neovereného zdroja. Správa ale vyzerá dôveryhodne a tak ju predbežne zverejňujem s týmto úvodným upozornením.
Rusko má údajne žiadať nasledovné:
° vydanie všetkých, ktorí sa podieľali na atentátoch v Moskve, teda hlavne Kirila Budanova, šéfa ukrajinskej tajnej služby
° vydanie zatiaľ nemenovaných vysokých európskych predstaviteľov, pravdepodobne ľudí z okolia NATO (preto SŠA dáva ruky preč od NATO) pravdepodobne ide o bývalého generálneho tajomníka NATO, Jensa Stoltenberga
° náhrada za zničenie plynovodu Nordstream
S týmito prvými tromi bodmi už údajne súhlasil aj Donald Trump. Ďalej sa rokuje zatiaľ vo formáte Lavrov – Rubio o nasledovnom:
° stiahnutie základní NATO z Rumunska, Bulharska, Turecka, Poľska a pobaltských štátov
° pod Ruskú kontrolu má spadať celá časť Ukrajiny na východ od Dnepra, teda aj Charkov a Odesa. Otázne ostáva ešte pobrežie Čierneho mora južne od Odesy, tzv. Bessarabia o ktorú prišlo svojho času Moldavsko. Západná časť Ukrajiny má byť zóna bez účasti NATO a EÚ. O rozdelení vplyvu na tejto časti územia ešte nie sú známe konkrétne informácie.
° No a napokon to najdôležitejšie. Rusko si údajne vyhradzuje právo v prípade útoku na svoje územie západnými raketami dlhého doletu (napr. Taurus), zasiahnuť priamo štáty, ktoré tieto rakety dodali. Jedná sa hlavne o Nemecko ktoré otvorene hrozí, že po voľbách mieni dodávať tieto zbrane na Ukrajinu.
Teraz dáva zmysel tá panika v Európe a hlavne u ľudí ktorí sa najviac zasadzovali za vojnu. Je veľmi pravdepodobné, že ich osud je spečatený a nepomôže im už ani SŠA a ani nikto iný.
Včerajšia reakcia hovorkyne Bieleho domu Karoliny Leavittovej na požiadavky nemeckého kancelára Olafa Scholtza, že Nemecku patrí miesto za rokovacím stolom mu odkázala, že jemu patrí iba miesto na lavici obžalovaných.
Bude nový Norimberg!?
Z grantov USAID boli financované teroristické organizácie ako Taliban, ISIS, al-Káida aj Boko Haram
Na vypočutí v Snemovni reprezentantov SŠA to uviedol republikánsky kongresman z Pennsylvánie Scott Perry.
Vymenované organizácie sú vo viacerých štátoch sveta uznané ako nezákonné s označením teroristické.
Stručne povedané, takmer všetci teroristi na svete boli sponzorovaní Spojenými štátmi americkými (SŠA). Prostredníctvom USAID boli taktiež financované médiá po celom svete, aby klamali a zamlčiavali pravdu.
Na Slovensku boli takto financovaní novinári Denníka N, konspiratori.sk na čele s Alexejom Fulmekom z denníka SME, Investigatívne centrum Jána Kuciaka alebo aj Nadácia Milana Šimečku.
Ide o extrémistické zoskupenia, ktoré slúžia na rozvrat nášho štátu a jednotliví predstavitelia môžu byť považovaní za extrémistov a prívržencov terorizmu.
Podľa Perryho sa na financovanie extrémistov, vrátane podpory „teroristických táborov“ vynaložilo ročne približne 697 miliónov dolárov.
Je preto najvyšší čas postaviť túto hydru mimo zákon a nastoliť v našom verejnom priestore poriadok a najmä spravodlivosť.
Zanechajte nám komentár