Pri šálke čaju Popradský s utečencom Momodu zo Senegalu

23. septembra 2015

Už po pár kilometroch jazdy po ostrove si všimnete jednoducho oblečených černochov na starých bicykloch. Križujú hornatú krajinu z mesta do mesta. Pendlujú me­dzi centrom, kde bývajú a miestom svojho zamestnania. Najviac ich je na cestách ráno a podvečer. Cez deň stretnete čiernych žobrákov len na križovatkách. S ukrižovaným Kris­tom, zaveseným na krku, obchá­dzajú na červenú stojace autá a žob­rú na jedlo. „Som tu sedem mesiacov a nedarí sa mi nájsť prácu,“ odvetil jeden z nich na moju otázku.

Na Sicílii je však práce pre utečencov viac než dosť. A mnohí aj pra­cujú. Aj tu totiž platí, že kto chce, prácu si nájde. Momodu (na snímke vľavo spolu so svojim spolubývajúcim pracujú v olivo­vých sadoch) má dvadsaťpäť rokov a tu je už štrnásť mesiacov. Rozprá­va sa ním ťažko, je hanblivý a zdá sa, že nerád otvára staré rany. Keď mi povie, že sedem ro­kov trénoval kung-fu, podvedome od neho v tmavej uličke, kde sa rozprávame, trochu odstúpim. Po niekoľ­ko minútovom rozho­vore je mi však jasné, že dvadsaťpäťročný študent nie je nebez­pečný a prežil už toho viac než dosť.

Momodu vraví, že pochádza zo Senega­lu. Presťahovali sa tam s mamou a súroden­cami, keď otca zabili v Sierra Leone. Po nie­koľkých rokoch však zomrel aj muž, ktorý sa tam o ich rodinu staral, pre­to sa mama rozhodla vrátiť do Sierra Leone. Momodu s ňou ísť nechcel. Nikoho tam už nepoznal a nevedel si predstaviť, čo by robil v krajine, kde mu zabili otca. Rozhodol sa ísť za bratom do Gambie, neskôr spolu odišli do Líbye. Brat bol jediným člo­vekom, ktorého tam poznal. Bol to jeho nápad, aby spolu šli na Sicíliu. „Praco­vali sme pre jedného bohatého muža v kameňolome, až kým sme si neza­robili na cestu do Európy. Stálo nás to každého asi sedemsto eur. V tomto sme mali šťastie. V Líbyi, keď vám má zamestnávateľ vyplatiť, nie je nič isté. Niekto vám zaplatí, niekto nie a nie­kto na vás vytiahne zbraň a pošle vás preč bez peňazí.“

Loď, na ktorej sa plavil brat Mo­modu, mala problémy a on sa spolu s väčšinou ostatných pasažierov uto­pil. Aj loď Momodu mala problé­my, no Taliani podľa jeho slov vôbec neriskovali, aby im pomohli. „Keď je všetko v poriadku, cesta trvá dva dni. Ak má však kompas man problémy, môžete sa plaviť aj desať dní. V mori zomiera stále príliš veľa ľudí.“

Momodu teraz býva v centre pre prisťahovalcov v meste Valderice. V izbe je ich spolu šesť, ale vyhovuje mu to, pretože v neďalekom Custo­nachi sa v jednej izbe tlačí až osem ľudí.

„Keď som sem prišiel, kúpil som si bicykel a obchádzal na ňom okolie. Hľadal som si prácu, aby som mohol mame a sestrám poslať aspoň nejaké peniaze. Zamest­nal ma pán Giuseppe. Ob­rábam jeho olivové sady. Pracujem od siedmej do piatej poobede. Na Sicílii je mier a mám tu dobrý život,“ vysvetľuje tento ešte chlapec, ktorý okrem svojho rodného jazyka ovláda angličtinu i francúzštinu. Zatiaľ nevie, či chce na Sicílii ostať navždy. „Chcem žiť tam, kde mám prácu a pokoj. Dva dni v týždni chodím do školy a učím sa po taliansky.“

Mrzí ho správanie Talianov, ktorí k prisťahovalcom nie sú veľmi priateľskí. „Nie všetci. Niekedy, najmä ženy, keď nás stretnú na ulici, prejdú na druhú stranu, odpľúvajú si a chytaním sa za nos naznačujú, že smrdíme. Nero­zumiem prečo.“

Momodu nerozumie ani tomu, prečo by sme sa moslimov mali báť. Aj on je moslim a jedným dy­chom dodáva, že tak ako medzi kresťanmi, aj medzi moslimami sú zlí aj dobrí ľudia. „Neviem, prečo by sa nás mali báť. Aj v Senegale, všade, aj v Afrike sú dobrí aj zlí ľudia. A pred tými zlými predsa utekáme sem.“

Momodu je v kontakte s mamou a sestrami prostredníc­tvom facebooku. Že by ich už nikdy nevidel, osobne si predstaviť nevie, ani nechce. Rovnako nepredstaviteľná je však pre neho v súčasnosti aj cesta späť domov. A čo si tento moslim a prisťahovalec myslí o súčasnej mohutnej vlne migrantov, valiacej sa najmä z Blízkeho východu? „Nie je to dobré. Tisíce ľudí stále umi­erajú. Kto žije v krajine, kde je mier, mal by tam ostať. Je to lepšie. Ale keď nie, treba utekať.“

Petra Vargová

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

KultúraPozvánkySpravodajstvo

Štvorlístok pre talenty odštartuje Deň regionálnych televízií Slovenska

Sledujte TV Poprad, TV Štrba, TV Region a TV Zemplín 27. 9. 2015 o 20. h Štvorlístok pre talenty, tak znie ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Jubilejná sezóna Tatranského kultúrneho leta

Leto sa dostalo do finále a s ním aj čas na oddych a zá­bavu. Tatranské kultúrne leto 2015 (TKL), ktoré ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

A ako je to v skutočnosti? - kauza zbitých rómskych detí ?

Kto ma pozná, vie že som zásadne proti akémukoľvek násiliu, všeobecne, a o to viac keď sa páše na deťoch.Rovnako ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
genocída 2020
Aktualizované 21.10. 02:16
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...