Predvečer III. svetovej vojny?

Je možné, že svet sa nachádza na prahu III. svetovej vojny a
že „Netopieria chrípka“ predstavuje jej prvú fázu?
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa medzinárodné
spoločenstvo dostalo do mocenského vákua, kedy USA na
chvíľku vystúpili na úplný vrchol, na pozíciu svetového
hegemóna. A nielen s ambíciou svetového mocenského lídra,
ale aj presvedčením o morálnej autority. Na krátky čas sa
zdalo, že túto pozíciu dokážu udržať. Ak niekde vznikali
malé ostrovčeky nepokoja, tak ich dokázali buď úspešne
zlikvidovať (Irak, Líbya, Juhoslávia) v zmysle svojej globálnej
doktríny, alebo držať pod krkom rôznymi ekonomickými
sankciami (Rusko, Irán, Venezuela, Kuba) alebo trvalou
vojenskou prítomnosťou (Afganistan), ktorou si zaisťovali aj
inak lojálnych spojencov (Južná Kórea, Nemecko, Japonsko,
Filipíny, Saudská Arábia, Turecko).
Bezpečnostní analytici a stratégovia Bieleho domu však
nedokázali držať opraty nad celým svetom a škaredo
podcenili silného globálneho hráča – Čínu. Číne umožnili USA
ekonomicky rásť z jednoduchého dôvodu – poskytovala im
lacnú pracovnú silu, na ktorej sa stala dolárová ekonomika závislou a vďaka ktorej mohli transnacionálne firmy
zaplavovať svet konzumným tovarom MADE IN CHINA a
rozprávkovo pri tom bohatnúť. Ich problém bol však v tom,
že Číňania potichu získavali prístup k patentom tých
najvyspelejších technológií. Všetky mobily, počítače a iné
elektrotechnické zariadenia boli MADE IN CHINA, Bill Gates aj
Steve Jobs boli priateľmi čínskeho režimu, pretože s nimi
robili miliardový biznis. Naviac aj ich nerastná vybavenosť
bola imperatívom ich globálneho (ne)správania.
Netrvalo dlho a americké mocenské elity začali riešiť situáciu
s Čínou. Pochopili, že podcenili ríšu stredu, ktorá sa stala
skutočným vyzývateľom USA v pozícii svetového hegemóna.
Úpadok americkej sily bol citeľný už v dobe sýrskeho
konfliktu (2014), kedy sa svetová aréna otvorene stávala
multipolárnou. Viacerí silní medzinárodní hráči si zrazu
začali robiť vlastnú medzinárodnú politiku. Ako napríklad
Rusko.
Donald Trump bol v tomto období dosadený do pozície
prezidenta USA práve preto, aby tento trend zvrátil.
Neskrýval skutočnosť, že prišiel preto, aby Ameriku urobil
GREAT AGAIN. Mal vtiahnuť alianciu NATO do masívneho
vyzbrojovania, aby sa posilnil stagnujúci americký vojenský
priemysel. Mal definitívne rozhodnúť vojenský konflikt v Sýrii
v prospech USA a jeho spojencov (Izrael, Saudská Arábia),

aby mal voľné ruky na boj so skutočným nepriateľom – s
Čínou.
Donald Trump však prišiel príliš neskoro. Namiesto úspešnej
blízkovýchodnej politiky a eliminácie sýrskeho režimu sa mu
rozhorela vojna v Jemene a perzskí generáli sa ukázali byť
oveľa lepšími stratégmi, než skorumpovaní a po zuby
ozbrojení saudskí žoldnieri. Irán, ekonomicky podporovaný
Čínou, sa spojil s Ruskom a táto aliancia sa ukázala byť
mimoriadne životaschopnou. Dokázala viazať stále viac a
viac amerických spojeneckých síl a vyčerpávať ich bez toho,
že by sa rysovalo jasné víťazstvo impéria. Ďalším
nepodareným extempore sa ukázala aj kauza Venezuela, ale
aj ďalšie neuralgické ohniská svetovládneho boja.
Tak začali USA robiť viaceré strategické chyby. Najprv
zorchestrovali vraždu Džamala Chášugdžího, aby
stabilizovali saudskú monarchiu, neskôr sa uchýlili k
riskantnej poprave generála Solejmáního, ktorého vražda
mala presne opačný efekt – na základne USA začali otvorene
útočiť domáce iracké milície, ktorým zoslabnuté USA
nedokázali vojensky adekvátne odpovedať, pretože konflikt
na Blízkom Východe by nedokázali vyhrať. USA neprospela
ani afgánska otázka. Afganistan sa stále viac začal zbližovať
so svojim západným susedom a predstavitelia Afganistanu si
dobre uvedomovali, že ak USA chcú udržať svoj vplyv v
regióne, musia začať riadne platiť. Minister Mike Pompeo v

poslednej dobe vyjednával pre afgánske politické elity super
úplatok v hodnote viac než miliardy dolárov, no rokovania
neboli také úspešné, ako impérium čakalo.
Na čínskom fronte medzitým Donald Trump mohol viesť len
politiku ekonomického útlaku a napriek ostrému prístupu
nedokázal vyhrať mimoriadne dôležitú „ekonomickú vojnu“.
Trump bol dotlačený k ponižujúcemu podpisu obchodnej
dohody, ktorá USA z dlhodobého hľadiska nevyhovovala. USA
nedokázalo efektívne zabrániť ani budovaniu čínskych 5G
sietí v Európe, a tak sme boli svedkami BREXITU, ktorý mal
oslabiť ekonomický vplyv Číny.
V tejto komplikovanej geopolitickej situácii vypukla epidémia
Netopierej chrípky. Neriešme, či Netopieriu chrípku niekto
úmyselne vypustil. Pýtajme sa cui bono? Kto z tejto situácie
napokon vyťaží najviac? Videli sme, že USA hrajú v poslednej
dobe hru o udržanie svojej hegemónie úplne na doraz.
V prvej fáze nákazy boli najviac postihnuté práve Čína a Irán,
teda dvaja z troch najproblematickejších nepriateľov USA. V
rovnakom čase, v akom vypukla pandémia, rozpútala svätá
Arábia Saudská, verný to neliberálny spojenec liberálnych
USA, „ropnú“ vojnu s Ruskom, tretím najproblematickejším
nepriateľom. Ropná vojna sa musí skončiť čím skôr, pretože
ak Rusko nepoloží na lopatky, USA nebudú mať rozviazané
ruky na úder proti Číne. Toto je teraz najdôležitejšie
sledovať. Nepadne Rusko, nepadne Irán, nepadne Čína –

padne ten štvrtý. Dnes keď vidíme aktuálne situáciu na
svetovej komoditnej burze je výsledok skoro jasný.
Minimálne ľahko čitateľný.
Medzičasom americký štát Missouri zahajuje medzinárodnú
arbitráž proti Číne, ku ktorej sa postupne pridávajú aj iné
mocnosti – Austrália sa zatiaľ hlási ako prvá. V Európe si USA
dosadzujú krok za krokom bábkové vlády s agresívnou
protičínskou rétorikou a môžeme čakať, že tie sa takisto o
chvíľu pridajú k svätej krížovej výprave proti Číne. Ak nejaká
vláda alebo organizácia nechce ustúpiť, prichádzajú
hackerské útoky z notoricky známej skupiny Dark Hotel a
telefonáty Pompea.
Záverom môžeme uvažovať o tom, že z globálneho hľadiska
sa stanú dve veci. Buď sa globálny deep state nedokáže
vysporiadať s pandémiou a svet sa stane multipolárnou
arénou, možno trochu spravodlivejší, možno trochu
chudobnejší, so silnou opicou po globalisticko-liberálnej
veselici a novým štátnym útvarom DSA: Disunited States of
America. Alebo sa z demokratického a liberálneho
imperátora vykľuje totalitný kyborg, ktorý syntetickými
biologickými zbraňami, kvantovými počítačmi a 5G sieťami
porazí všetkých troch úhlavných nepriateľov, ktorých oslabí
práve – Netopieria chrípka.
Ak svet naozaj vstupuje do hybridnej III. svetovej vojny, tak
budeme svedkami ešte jednej z dvoch vecí – buď sa naša

nová vláda zapíše do dejín podobne, ako vláda Slovenského
štátu kolaborujúca so zločineckým režimom, alebo sa zapíše
do dejín tak, ako to nedokázala ani už spomenutá vláda,
teda ako spojenec zločineckej, pardon – víťaznej mocnosti!

ЯHR