Perspektíva pre Slovensko – reformy, zvyšovanie daní a bankrot

29. mája 2015

Už o pätnásť rokov sa vraj na Slovensku nebude mať kto postarať o starých a dlhodobo chorých ľudí. Podľa Bruselu máme len tri možnosti – opäť reformovať zdravotníctvo a sociálnu oblasť, zvýšiť dane, alebo sa pripraviť na bankrot.

Podľa môjho názoru ani jedna z týchto troch možností situá- ciu nevyrieši, pretože všetko sa odvíja od ekonomiky, nie od reforiem, daní a bankrotu. Čo si Brusel, spolu s postkomunistickými vládami predstavujú pod ďalšou reformou zdravotníctva na Slovensku, si viem živo predstaviť – najviac by zrejme vyhovovala eutanázia, pretože dôsledky populačného starnutia v ekonomickej a  sociálnej oblasti predstavujú riziko neudržateľného dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. A to už ani nehovoríme o  oblasti sociálnej ochrany a  dlhodobej starostlivosti o  našich seniorov. Nespomeniem si, ktorý Rakúšan sa „prekecol,“ že naše zdravotné sestry a opatrovateľky zachra- ňujú rakúsky sociálny systém, pretože sa v  hojnom počte starajú o ich nevládnych se- niorov. Samozrejme, že zachraňujú, veď Rakúšania túto prácu robiť nebudú. Na to majú otrokov z bývalého vý- chodného bloku a štát bohato dotuje rodiny, ktoré opatrovateľky potrebujú. Akoby nesta- čilo, že už v súčasnosti pracuje v zahraničí až 60 tisíc opatrovateliek, ale oproti Slovensku v rovnakej pracovnej pozícií zarábajú tri až štyrikrát viac. Odkiaľ, preboha, na to tieto štáty majú, keď na Slovensku nemáme na nič? To nám únia neprezradí? A  čo ešte vlastne máme v  zdravotníctve či v  starostlivosti o  dlhodobo chorých reformovať, ostáva záhadou. Veď tu sme už zreformovali všetko a  peniaze stá- le nemáme a  …ešte veľmi dlho ich ani mať nebudeme. Kedysi, keď ženy odchá- dzali do dôchodku v 54 či 57 rokoch, tieto problémy neboli výrazné, pretože v tomto období sa začali starať o svojich starých a  chorých rodičov, odkázaných na ich pomoc. Mohli si to dovoliť, veď z dô- chodku si dokázali zabezpečiť svoje potreby, neboli také vystresované a času mali neúrekom. Domovy dôchodcov by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky a zdravotné sestry, ktoré tam pracovali, mali v porovnaní s ostatnými normálne platy a nie žobračenky ako dnes. A  za túto starostlivosť nechceli ani korunu! V  tom období by ich nikdy, aj keby boli mohli, nenapadlo ísť utierať zadky Rakúšanom, Nemcom, Britom či Škótom. A za žiadne peniaze. Ale keď dnes ženy musia robiť do 62 rokov, akú inú voľbu majú? Keď ešte pracujú, nemôžu si dovoliť ostať doma a  starať sa o  rodičov, pretože nebudú mať ani na nájom. Ak sú nezamestnané a  nemajú z čoho žiť, musia odísť a nejako prežiť, aby nemali minimálny dôchodok, z  ktorého si nebudú môcť rovnako, ako ich rodičia,  zaplatiť miesto v  akomkoľvek ústave. A  že starostlivosť o  nevládnych a dlhodobo chorých seniorov je náročná nielen na psychiku, zdravie a fyzickú kondí- ciu, netreba ani hovoriť. Táto práca nebude nikdy zaplatená a nie každý ju robiť môže bez ohrozenia vlastného zdravia. Možno by sa situácia zmenila, keby občas do domovov pre seniorov zavítal napríklad mi- nister financií, hospodárstva či pôdohospodárstva. Keby boli konfrontovaní s  hrôzostrašnými stavmi mnohých seniorov, asi by ich konečne napadlo, odkiaľ zobrať peniaze a naplniť štátny rozpočet, aby mohli nezaplatenú prácu opatrovateliek konečne zaplatiť a uľahčiť život našim starým a chorým. Napríklad tak, aby k nám húfne prichádzali Rakúšanky, Nemky, Britky či Škótky a robili opatrovateľky… Alebo, čo tak urobiť konečne „reality šou“ zo života seniorov v  týchto zariadeniach či na geriatriách? Asi by viaceré „nákupné maniačky“ a „farmárky“ prešla raz a  navždy chuť na tieto primitívnosti. A  tak sme sa dostali k  druhému návrhu Bruselu, k  daniam. A  to komu chcú ešte tie dane zvýšiť? Ľuďom, ktorí žijú zo 400 či 500 eur mesačne? Náklady na život sú podstatne vyššie a väčšina našich ľudí totiž už dávno nežije, len šetrí a živorí. Človeku je až ťažko na srdci, keď vidí dô- chodkyňu, ktorá si na nedeľný obed kúpi dva chrbty z kurčaťa a má problém nazbierať euro dvadsať v drobných! Keď nám chcú ešte zvýšiť dane, tak to radšej rovno vyhlásme bankrot, pretože aj my potom buv deme mať dôchodky také, že nám zostane len na dva chrbty z kurčaťa. Je tu ale ešte jedno východisko, ale to medzi odporúčaniami únie zrejme nikdy nenájdeme. Do jedného „vykopať“ zahraničných investorov a  opäť rozbehnúť slovenský priemysel a  poľnohospodárstvo. Kým nebudú mať ľudia prácu, kým nebudú ľudia kupovať slovenské potravi- ny a slovenské výrobky, kým nebudú zisky firiem zostávať na Slovensku, vždy sa budeme len zadlžovať a potácať na hrane prežitia. Dnes totiž prevažná väčšina firiem u nás má zahraničných majiteľov,  naj- väčšie zisky odchádzajú do sú- kromných vreciek a profitujú z nich len občania tých štátov, kde majú tieto firmy centrály. A Slovensko to určite nie je! To naozaj si niekto myslí, že nám únia ide dať 200 milió- nov na zamestnávanie mla- dých ľudí kvôli nám? V žiadnom prípade! Dávajú nám ich preto, aby mal kto pracovať v ich firmách. Rozpredali sme si a  rozkradli celý štát a  ten je na Slovensku aj najväčším zamestnávateľom státisícov rôznych zbytočných úradníč- kov, ktorí nič neprodukujú, iba vyjedajú už aj tak prázdnu štátnu kasu. Nakoniec, načo je komu ministerstvo hospodárstva, keď tu žiadny priemysel nefunguje a  načo je komu ministerstvo pôdohospodárstva, keď nám únia platí za to, že naše polia zostá- vajú neobrobené a jediné, čo na nich môžeme „pestovať“ je tráva? Ale aj tú nemôžeme dať nášmu dobytku, pretože už žiaden nechováme. Ten s obrovskými dotáciami chovajú len v zahraničí. Tých pár ešte našich výrobkov sa na ich trhy dostane len veľmi ťažko, pretože oni majú dosť svojich a  priamou spotrebou ich aj podporujú. Ľ. Rešovská

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Deň Rómov v Slovenskej Vsi

Medzinárodný deň Rómov si Rómovia pripomínajú 8. apríla ako pamiatku na svojich predkov, kultúru a  tradície. Inak to nebolo ani ...

Nasledujúci článok

ŠportSpravodajstvo

Cyklisti v sobotu dorazili do Bratislavy

Na strastiplnú cestu sa vydali minulý týždeň v pondelok pacienti so sklerózou multiplex a dobrovoľníci zo Štrbského Plesa do Bratislavy.
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
igor
Názor

Igor Matovič má pravdu, tlieskajme mu!

Teraz je namieste vyzývať jeho koaličných partnerov presne tak, ako to oni robili v predchádzajúcom volebnom období. Dokedy budete kryť ...
Aktualizované 30.10. 16:32
Názor

Sloboda, demokracia, ľudské práva,voľný trh, korupcia…

Prešlo len tridsať rokov od vtedy, ako sme na námestiach štrngali kľúčami a „bojovali“ za slobodu slova, myslenia, demokraciu, ľudské ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
NázorSpravodajstvo

SME VO VOJNE !

JUDr. Krajníková verejne prostredníctvom INFOVOJNY vyzvala a zaúkolovala ministerku Kolíkovú, keďže je (aj) jej zamestnankyňou, o okamžité zverejnenie na stránke ...
genocída 2020
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...