Nuž, čo už len urobíme so slovenským národom?

6. mája 2015

Po dlhých rokoch som sa vybral na už tradičné stava­nie a ohrávanie májov hlavne preto, lebo k nám na predĺ­žený víkend prišli vnúčatá a chceli sme sa pochváliť, že aj u nás máme pekné akcie.

Najmä vnučke sa páčili tan­ce malých folklóristov v kro­joch, pretože aj oni tancujú v škôlke, hoci také pekné kro­je vraj nemajú. A ako to už býva, deduškovské povinnos­ti si plnili i ďalší moji bývalí spolupracovníci. Svorne, aj keď bez piva, pretože vnučky nám takéto radovánky neto­lerujú a vyžadujú si vždy po­zornosť „celého“ človeka. Veď deduško musí odpovedať na každú všetečnú otázku vnu­kov či vnučiek a neustále mať oči „na stopkách,“ kedy a kde odbehnú. Kým vnúčatá celé uchvátené pozorovali dianie pred kultúrnym domom, my sme si zaspomínali na naše prvomájové oslavy.

Hoci sa nám do sprievodu veľmi nechcelo, túto „povin­nú jazdu,“ keď sme sa chceli dobre zabaviť, sme jedno­ducho absolvovať museli. S transparentami, vlajkami, portrétmi vodcov revolúcie i ich nasledovníkov a s má­vadlami, hlasne oslavujúc So­vietsky zväz, ďalšie nezmysly, a nakoniec prácu, ktorá bola v tom čase povinná. Žiad­ni príživníci sa netolerovali. Pod slovom príživník rozu­mej darebákov, ktorým sa robiť nechcelo!

Prácu sme mali všetci, aj keď sme všetci zarábali málo, ale každému to sta­čilo na slušné prežitie. Veď byty, školstvo, zdravotníctvo sme mali skutočne zadarmo a platby za bývanie či ne­návratné pôžičky na stavbu rodinných domov, ale aj no­vomanželské pôžičky, rovna­ko, ako ceny základných pot-ravín boli primerané našim zárobkom. Naše prvomájo­vé oslavy a pochody pred tzv. nežnou boli v podstate vždy rovnaké. Pred kultúrnym do­mom, ale aj kde-kade inde, bola umiestnená hlavná tribúna s vedúcimi funk­cionármi. Tam smeroval ob­rovský dav žiakov, študentov, pracovníkov svitských pod­nikov, požiarnikov, mili­cionárov a ďalších. Všetci v príslušných rovnošatách a všetci sme „trpeli“ rovnako počas slávnostných príhovo­rov. V ich približne polovičke sa kde-tu vytiahla fľaštička, ktorých zásoby boli nevyčer­pateľné. Tí najmladší kde–tu odbehli pre pivko aj pre tých starších a po odpochodovaní aj toho posledného „sprie­vodníka“ sme sa väčšina nás mestských (tí z dedín sa po­náhľali sadiť zemiaky), stretli podľa počasia či už v príro­de, na bagrovisku alebo na dvojke, trojke, kolkárni či hokejke. Tí mladší už urči­te ani nevedia, o čom je reč, ale my starší si predsa len dobre pamätáme. Zabavili sme sa aj bez toho, aby nám ktosi robil kultúrny či spolo­čenský program. Všetci spo­ločne, hlavne veselo a nikto nás tam nasilu neposielal. Chceli sme byť spolu. Neraz sme nemali dosť ani večer a celé oddelenia sa vybrali na tancovačku. Zábava nemala konca–kraja a z prvomájo­vých osláv sme sa spamätáva­li aj tri dni.

Spomínajúc sme ale my, se­niori konštatovali, že časy sa menia a tí, ktorí stáli na tri­búne, blahosklonne nám má­vali, alebo pochodovali v pr­vých radoch prvomájových sprievodov a najviac vykri­kovali, prešli do prvých lavíc kostolov. Tí šťastnejší sa stali prvými v súkromných fir­mách, tí menej šťastní a hlav­ne starší, sú zase v prvých šíkoch na úradoch práce, so žobračenkami v rukách. No to naše prvenstvo nám stále zostáva.

My, Slováci, zrejme v sna-he prežiť, sme obdarení schopnosťou prispôsobiť sa každej dobe a každému. Heslo Česť práci sa dnes ne­nosí, napriek jeho významu, ktorý má v čase obrovskej nezamestnanosti oveľa hlb­ší význam, ako v predchá­dzajúcom režime. Ako sme ale konštatovali, nevieme pochopiť našich mladých, že sú spokojní s vysťahova­lectvom, s nízkymi platmi, bez reptania nechávajú svoje mladé rodiny napospas času a svoj názor na nezamestna­nosť a vykorisťovanie pánov podnikateľov a vlády nevedia zakričať poriadne nahlas ani na 1. mája. Hoci celá Európa, ale aj svet, svoj nesúhlas dáva najavo protestmi a demon­štráciami, Slováci sú zrejme úplne imúnni a k obrane svo­jich práv ich nerozhýbali ani Gorila či výsmech našej vlá­dy v kauze Váhostav. Nuž, čo už s takým národom? (šry)

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Výzvy sa týkajú hlavne rozvoja mesta Poprad

V pondelok minulého týžd­ňa navštívil Poprad predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík.

Nasledujúci článok

PozvánkySpravodajstvo

Krátko...

Vyrozumievací systém Florián V Batizovciach uviedli do prevádzky vyrozumie­vací systém Florián, ktorý umožní urýchlene informo­vať občanov e-mailom ale­bo sms o ...
Názor

SLOVENSKO ČAKÁ NA POVSTANIE

Ciele použitia experimentálneho preparátu pod označením vakcína sú verejnosti skryté a navonok sa prezentujú ako nevyhnutné k udržaniu verejného zdravia, ...
Názor

Agenda vyľudnenia – Tibor Eliot Rostas

VIDEO TU: Súčasnosť vychádza z programov, ktoré prijala OSN a idú ruka v ruke s ekoalarizmom, interrupciami a ideológiou LGBTI. ...
Názor

Emil Páleš: Skryté poslanie západoeurópskeho kolonializmu

CHRÁM ĽUDSTVA ÚLOHOU KAŽDÉHO KULTÚRNEHO OBDOBIA JE VYBUDOVAŤ JEDNO POSCHODIE – NOVÝ, VYŠŠÍ STUPEŇ VEDOMIA. ÚLOHOU CHALDEJSKOEGYPTSKEJ KULTÚRY BOLO ROZVINÚŤ ...
Názor

Očipovaní

Na snímke nový občiansky preukaz, ktorý predstavil na tlačovej konferencii 5. júna 2008 v Bratislave minister vnútra Robert Kaliňák. FOTO ...
Názor

Sme my Slovania tiež Belosi, rasisti? SVET BUDÚCNOSTI

O čo a s čím sa hrá proti nám a prečo? Viete, že označenie čiernych dier má niečo spoločné s ...
Názor

JUDr. Lukáš Machala: Máme právo na odpor. Ľudské práva nemôže obmedzovať vyhláška

Ľudské právo na zdravie a obmedzovanie dýchania. V núdzovom stave nemožno obmedzovať ľudské práva. Sloboda len tak nepadne z neba, ...
Názor

Liberálna demokracia zničila celú planétu

Tento krátky film ukazuje na faktoch a skutočných dokumentoch to čo sa deje tu a teraz a aká budúcnosť nás ...
Názor

„Zamykať ľudí doma je taká pomalá vražda”

Daniel Landa pre Kulturblog: „Zamknúť ľudí doma je taká pomalá vražda.“ (ROZHOVOR) Sme veľmi radi, že sa nám podarilo stretnúť so ...
Názor

Mimozemské sprisahanie proti ľudstvu

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 403-tisíc nakazených koronavírusom. (Nebezpečná pandémia nebezpečné vírusy musíme sa proti nim postaviť Takto mnohých ...
Názor

Marián Servátka: Bratia Poliaci, takto nie, prosím!

Marián Servátka, bývalý veľvyslanec SR v Poľsku Článok Dr. Mariána Servátku, bývalého veľvyslanca SR v Poľsku,  uverejnený v Literárnom týždenníku, v ktorom poukazuje na ...