Na šálke čaju Popradský s riaditeľkou Centra pre rodinu Beátou Spodnou

11. novembra 2015

Slováci sú vraj negatívni a patríme k národom, ktoré sa usmievajú najmenej. Možno to spôsobuje desaťročia nemenný systém vzdelávania, postavený na nadradenosti pedagóga, ktorý potláča prirodzené potreby dieťaťa. Tento robotický a direktívny režim je v mnohých európskych krajinách dávno minulosťou. Rodičia, ktorí prichádzajú na Slovensko zo zahraničia preto pre svoje deti najčastejšie vyhľadávajú práve Montessori škôlky.

„Filozofiou našej škôlky je, že dieťa berieme ako rovnocenného partnera. Sme síce štátom financované zariadenie, no zvolili sme si prístup známy ako Montessori pedagogika a využívame jej  metódy. Talianska lekárka, psychiatrička Maria Montessori  totiž vychádzala z vlastného dokonalého poznania detí. Ich výchove a vzdelávaniu, ktoré vychádza z pozorovania a poznania dieťaťa, zasvätila celý život. Verila, že dieťa, ak má vytvorené vhodné podmienky, je schopné hlbokej koncentrácie, a tá je dôležitá na učenie,“ myslí si Ing. Beáta Spodná, riaditeľka súkromnej materskej školy Centra pre rodinu, ktoré tohto roku oslávi už svoje desiate narodeniny.

Pani Montessori pritom svoj prevratný prístup objavila vďaka deťom z rímskych blázincov. Ako mladá lekárka dostala za úlohu vytypovať v nich jedincov vhodných na ďalšie vzdelávanie. Po roku práce s nimi tieto deti, s rôznymi psychickými poruchami a životnými skúsenosťami, v skúškach, ktoré absolvovali spolu s deťmi zo štátnych škôl, dosiahli preukázateľne  lepšie výsledky. To bol začiatok podľa B. Spodnej doslova geniálnej pedagogiky, ktorá sa z Talianska 19. storočia postupne rozšírila do bežných škôl v celej Európe.

V popradskej MŠ Centra pre rodinu vládne pokoj. Niektoré deti sedia pri vlastnom koberčeku a sústredene na niečom pracujú. Štvorročný Samko k trojciferným číslam prikladá štvorce so stovkou bodiek, desiatky predstavujú koráliky navlečené na drôtiku, jednotkami sú guľôčky. Blonďavé dievčatko k obrázkom priraďuje písmenká drevenej pohyblivej abecedy tak, aby vzniklo slovo, ktoré vyjadrí zobrazený predmet či zvieratko. Maxim skladá trinomickú kocku, Matúš utiera stôl v mini jedálni a jeho kamarát perie. Sám utierky namáča, mydlí, žmýka i vyvesí na špagát. Trojročnú Aničku práve prestalo baviť prenášať vodu z misky do misky veľkou pipetou. Odložila tácku, poutierala rozliatu vodu a obzerá si ďalšie „hračky“. Zaujala ju vosková sviečka… Až po pár minútach si všimnete, že s deťmi sú v miestnosti aj dve mladé učiteľky. „Ak aj odídu z miestnosti, nič sa nedeje. Deti pokračujú v tom, čo práve robia, lebo sú zaujaté svojou prácou,“ usmieva sa sympatická riaditeľka.

Čo M. Montessori tvrdila už pred viac ako sto rokmi, dnes potvrdzujú aj mnohé vedecké štúdie. Deti sledujú  svoj vlastný plán rozvoja v činnosti, ktorú si sami zvolili. Nepotrebujú motiváciu zvonka, dokážu sa lepšie motivovať sami, zahĺbia sa do práce a tak prežijú pocit radosti, uspokojenia, rastie ich sebaúcta. Dochádza k tzv. normalizácii, dieťa sa dostane do stavu, kedy prejavuje svoje prirodzené vlastnosti. Je poriadkumilovné, dôsledné, koncentrované, milé k iným. Po dobre vykonanej práci je spokojné a šťastné. Nemá dôvod byť agresívne či zlé. Táto pedagogika má teda veľmi dobrý vplyv na celkovú psychickú rovnováhu drobcov.

„Často sme alternatívou pre deti, ktoré z rôznych dôvodov nezvládli adaptáciu v bežnej materskej škole, začali mať rôzne psychosomatické poruchy a prišli k nám na odporúčanie pediatrov a psychológov. U nás nájdu nielen pokojné prostredie, ale aj individuálny prístup založený na rešpekte.“

B. Spodná už ako mama piatich detí a neskôr zakladateľka štátnej škôlky intuitívne cítila, že výchova si vyžaduje iný prístup ako poznala zo štandardného systému predškolského vzdelávania. „Na začiatku sme v našej škôlke aplikovali pedagogiku Krok za krokom, kde si deti mohli vybrať aktivitu v rôznych centrách aktivít podľa toho, čomu sa chceli venovať. Potom prišiel štátny vzdelávací systém ISCED 0, a keďže nás financuje štát, nastavili sme sa naň. Onedlho som však spoznala pedagogiku Montessori, ktorá vychádza z prirodzeného uspokojenia potrieb detí a v tej sme sa našli. Potvrdilo sa nám, že deti sa správajú „nežiadúco“, sú utiahnuté, vzdorovité či agresívne, keď sú potlačené ich prirodzené potreby. My dospelí ich však často nepoznáme a ideme proti nim.“

V súčasnosti majú v MŠ zapísaných 67 detí. Dve z troch tried fungujú na princípoch Montessori a kreujú aj Montessori skupinku dvoj-trojročných detí. Keďže vzdelávajú aj rodičov, tí si informácie podávajú medzi sebou a záujem o nový prístup rastie. „Rodičia sami potvrdzujú, že deti sú sebadisciplinované, majú vlastnú kontrolu správania a cítiť i rozvoj intelektu. Nedávno jeden náš absolvent išiel do prvej triedy a výrazne vyčnieval spomedzi ostatných detí. Nadpriemerná inteligencia sa nepotvrdila, jeho výraznejší vývoj je dôsledkom podnetného prostredia, v ktorom vďaka Montessori prístupu rástol.“

Podľa Montessori majú deti do šiestich rokov mimoriadne absorbujúcu myseľ. Sú schopné nasať veľmi veľa informácií, naučiť sa všetko bez námahy. B. Spodná sa usmieva aj pri spomienke na tri a pol ročného chlapčeka, ktorý sa za dve 15 minútové sedenia naučil takmer celú abecedu. Pretože mal  senzitívne obdobie na učenie jazyka a učili ho písmenká, keď o to sám prejavil záujem. Celkom bežne sa teda stretávajú s tým, že deti z Montessori škôlok pri nástupe do školy vedia čítať, písať a   čísla do 9999 poznajú nie len ako básničku, ale pojem chápu ako konkrétne množstvo a dokážu napríklad sčítavať aj štvorciferné čísla.

„U nás deti veľmi veľa pracujú rukami. Rozvíjajú si tak nielen motoriku, ale aj intelekt, pretože „ruka ja nástrojom ducha“. Dieťatko napíše písmenko, dostáva sa mu do svalovej pamäte, vidí ho, vysloví a počuje. Keď sa mu podarí ho napísať pekne a správne, je šťastné a zatlieska si.“ Deti podľa nej nepotrebujú, aby sme ich hodnotili známkami, chválili alebo trestali. Montessori tvrdila, že dieťa sa prirodzene snaží danú vec urobiť najlepšie ako vie. My by sme si to mali len všimnúť a nabudúce mu ponúknuť aktivitu, ktorá vyvinie a spresní, čo mu nešlo. Montessori tiež opísala tzv. senzitívne obdobia, kedy sa dieťa najľahšie osvojí určité zručnosti. Napríklad naučiť drobca poriadkumilovnosti  je najprirodzenejšie, a teda i najľahšie, keď má asi rok a pol napr. aj tým, že mu umožníme predmety v jeho okolí triediť, usporadúvať a odkladať na určené miesto.

Škôlok ako je popradská MŠ Centra pre rodinu je na Slovensku veľmi málo aj kvôli tomu, že možností vzdelávania učiteľov v tejto pedagogike je ako šafranu. Jediný kurz organizuje Slovenská asociácia Montessori v Bratislave, no mnohí za vzdelaním cestujú až do Prahy. B. Spodná zamestnáva štyroch učiteľov, ktorí majú skúsenosti s touto pedagogikou založenou na rešpektujúcej výchove. „Nie je ľahké nájsť učiteľov, ktorí sa na deti nepozerajú tak povediac zvrchu. To znamená, že učiteľ nie je šéf, vládca či dokonca diktátor, ktorý určuje, čo deti kedy robia, rozkazuje a ovláda ich. Že dieťa je rovnocenný partner a každé je iné.“

Svoje skúsenosti chcú obohatiť partnerskou spoluprácou s Montessori materskou školou v talianskom meste Bassano del Gappa, ktoré je partneským mestom Popradu a Taliansko je kolískou Montessori pedagogiky.  Aj preto, že pedagogický systém na Slovensku je veľmi direktívny a len pomaly sa mení. Rodičia si tiež ťažko zvykajú na prístup, keď učiteľa v triede takmer nevidieť a každý škôlkárik sa venuje svojej „hre“. I keď hra v tomto prípade znamená skladanie párnych či nepárnych čísel zo žetónov, vlastnoručne pripravená a servírovaná žemľa s džemom či nápoj naliaty zo sklenených džbánov. Lebo deti sa nechcú hrať s plastikovou kuchynkou na „akože“, chcú byť súčasťou reálneho sveta dospelých a všetko robiť  „naozaj“. Vďaka vzdelávaniu v Montessori škôlkach, kde majú deti možnosť pracovať so špeciálnym didaktickým materiálom v rámci praktického života, zmyslovej výchovy, jazykovej výchovy, matematiky a kozmickej výchovy, deti v škole oveľa ľahšie pochopia abstraktné operácie či vzorce a dokážu pracovať systematicky a koncentrovane.

Pani  Montessori tvrdila, že edukácia nie je niečo, čo robí učiteľ. Vzdelávanie neprebieha počúvaním učiteľa, ale vlastnou skúsenosťou dieťaťa cez prácu rúk.   V Čechách je Montessori pedagogika uznaná štátom ako oficiálny pedagogický systém. Tieto škôlky sa na celom svete považujú za najkvalitnejšie.  U nás je to však alternatíva a jediná Montessori základná škola v Bratislave je stále oficiálne i legislatívne považovaná len za experiment. „Chceme veriť, že aj na Slovensku sa myšlienky Márie Montessori  budú šíriť a stretnú sa s porozumením, aby aj naše deti mali zo vzdelávania radosť a vyrastali z nich šťastné a  sebavedomé osobnosti s vlastným názorom.“

 

 

 

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Horskí záchranári v Írsku

Pri príležitosti osláv 50. výročia založenia horskej záchrany v Írsku hostili práve Íri tohtoročnú medz­inárodnú konferenciu Ikar 2015 o záchrane ...

Nasledujúci článok

Šport

Odštartovala Zimná bežecká séria

Celoročná séria podujatí Tat­ry v pohybe pokračuje jesenný­mi a zimnými behmi. Prvým bol uplynulú sobotu Steeplechase Run v Tatranskej Lomnici. ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
igor
Názor

Igor Matovič má pravdu, tlieskajme mu!

Teraz je namieste vyzývať jeho koaličných partnerov presne tak, ako to oni robili v predchádzajúcom volebnom období. Dokedy budete kryť ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
genocída 2020
Aktualizované 28.10. 01:10
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Aktualizované 27.10. 17:33
NázorSpravodajstvo

SME VO VOJNE !

JUDr. Krajníková verejne prostredníctvom INFOVOJNY vyzvala a zaúkolovala ministerku Kolíkovú, keďže je (aj) jej zamestnankyňou, o okamžité zverejnenie na stránke ...