MŔTVE DUŠE

Nie, nemám na mysli román ruského klasika Nikolaja Vasilieviča, z roku 1842.

Ide o dnešok, o ponovember. Dobu temna. Pamätáte na skvelé predvolebné heslo božských KDH-ákov, keď búrali, so svojimi voličmi, socializmus: Kde sme mohli byť, keby nebolo komunizmu! Odpoveď je prostá: Tam, kde sme dnes, len oveľa skôr. Pokiaľ v hlave nosíme mozog, a nie použitú spodnú bielizeň, stačí len porovnať ako vyzeralo Slovensko pred rokom 1948, ako v roku 89, a teraz.

Keď do Ústavy si musíme dať, až taký objav, že sú len dve pohlavia! Že rodinu tvorí muž a žena, a deti. Ešte aby pribudla aj múdrosť, že Slnko vychádza na všetkých štyroch svetových stranách. Žiaden Východ. Lebo prísediaci z pekla, aj so svojimi voličmi, nemajú pred prírodou, vedou či všeľudskými hodnotami, žiadne zľutovanie. Lumpeninteligencia, dokazujúc svoj náskok, svoju kvalitu poznania, prišla s pojmom neomarxizmus. Balí doň, predáva a rozdáva, všetky svoje predstavy o svete, o fungovaní spoločnosti; paradoxne aj o sebe, ako časti ľudskej spodiny. Marxizmus nepozná, nikdy ho neštudovala, ale má jasno. Teším sa na dobu, až takíto Kainovia vedy prídu s popieraním Einsteinovej teórie relativity. Označia ho za neofyzika, a dôkaz ? Mal šedivé vlasy. Neomarxizmus ako pojem bol starostlivo, a osobitne pre hlupákov, vystružlikaný v dielňach antikomunizmu. Aby odradili od štúdia marxizmu (leninizmu), a zastrašili! V USA, v 50- tých rokoch minulého storočia, v krajine veľmajstrov zločinu, sa písalo, že komunisti majú spoločné manželky, a jedia malé deti. Útoky na teóriu, ktorá odkrývala skutočné fungovanie sveta, ľudskej spoločnosti i jedinca, začali už počas jej zrodu.

Najväčším triednym nepriateľom kapitalizmu je pravda. Od prevratu 89 sa cielene a systematický ničí naše školstvo, vzdelávací systém. Namiesto Jilemnického, či Wolkera, sa mládeži predkladajú vzory z ľudskej spodiny. Zamlčiava sa, a nepripomína ani história sociálneho a národnostného útlaku. História bojov za dôstojný život. Lebo by museli priznať, že najväčšie obete – aby skončil svet vojen, biedy, vykorisťovania a krívd – priniesli komunisti. A za ich vlády sa dosiahol najväčší rozkvet rodiny, štátu a spoločnosti vôbec: vo všetkých jej oblastiach! Bez ohľadu na chyby a omyly, ktoré tam boli. Lebo socializmus nemohol byť lepší a dokonalejší, ako ľudia, ktorí ho budovali. Dajte mi dokonalé tuhé teleso a ja postavím schody na Mesiac! Stavme sa. Falšujú sa dejiny. Spod fašizmu nás neoslobodila Sovietska armáda, ale USA. Že bombardovali Slovensko počas SNP? Že v Plzni, v Škodovke vykrádali trezory (výkresy, zlato a hotovosť), ani slovo. Takto, aj s mlčaním autorít vedy, kultúry, náboženskej obce, či súdnej časti inteligencie, sa pestujú a generujú Mŕtve duše. Naša budúcnosť?! Až na výnimky, inteligencia zapustila korene v oportunizme a zbabelosti. Trasorítky.

Verejne a nahlas oceniť dielo G. Husáka, L. Novomestského, M. Válka, V. Biľaka, a tuctov ďalších obetavých a čestných ľudí, ani náhodou. Lebo by museli oceniť dielo socializmu, a kritike vystaviť seba, dnešok, ktorému asfaltovali cestu. Cestu do pekla. Aj Peter, než kohút trikrát zakikiríkal, pustil do gatí. Nie je na tom nič odsúdeniahodné, ani smiešne. Je to dôkaz našej ľudskej nedokonalosti. Ale v nás je aj druhá, takmer božská časť: pokušenie, a je vo väčšine ľudí: byť lepším, spravodlivým a statočným! Lebo vieme, a cítime, že toto je naša povinnosť. Ako zaspávajú bohatí, a granátnici zvlášť, keď ulice – a vedia to – sú plné biedy, bezdomovcov, deti a starých, v chudobe a nedostatku? Dá sa to, ak máte Mŕtvu dušu. Kresťanstvu, od priklincovania Krista Židmi, trvalo približne 300 rokov, do Milánskeho ediktu, než skončilo ich prenasledovanie. Jeho obeta bol prvý pokus o poľudštenie sveta. Stačí len porovnať Starý a Nový zákon, ich text a dikciu, ako vtedajší svet, založený na súkromnom vlastníctve, fungoval. Čo ukrižovaný Ježiš, bez ohľadu či ste veriaci, alebo nie, vlastne chcel. Židovskí veľkňazi ho pomerne dlho nechali túlať sa a prednášať masám, ale v momente, keď zaútočil na ich finančný kapitál, keď im rozhádzal vekslácke stoly –v Chráme svojho otca – hra skončila.

Deep state ešte použil Piláta, aby sa masy vykričali a zabavili, a dali tupý súhlas. Ako v novembri 89; ale kríž už bol dávno, v budúcej známej dielni, vyrobený. Čím orgazmovala privatizácia národného majetku v Česku a na Slovensku? Súkromné banky nám prinesú súťaž, konkurenciu, a hlupáci si budú môcť vybrať fajnové, výhodnejšie (úrokové) podmienky; pamätáte?! Aj politikov? V jednej ruke modlitebná knižka, v druhej Judášsky groš.
A „jedeme dál“. S úrokmi nula, a platíme aj za to, že im donesieme peniaze! Nik sa nerodí s Kapitálom v ruke, ani s Manifestom komunistickej strany. Poznanie ako krst dostávame až neskôr, najprv sa musíme naučiť čítať a písať (a počítať), aby sme sa pripravili na nikdy nekončiacu cestu poznania. Je ako stúpanie do kopca, vždy je podmienené námahou, ale pri každom vzostupe, hore a vyššie, vidíme viac. Sme za to odmenení ako na vyhliadkovej veži. Perla dialektiky, Sokratov výrok: Viem, že nič neviem, nevznikol pozeraním televízie, či pojedaním hamburgerov. Je za ním úcta a pokora k poznaniu. Práca. Na sebe, a v prospech celku! Tak vznikol aj marxizmus. Je budovaný na poznaní celých predchádzajúcich generácií, vrátane kresťanstva. Ponovembrová lumpeninteligencia, a jej nohsledi, tento problém nemajú. Preto tak ľahko, a niekedy až šarmantne, dobre oblečení a načesaní, s cigaretkou v ruke, nám predkladajú múdrosti neomarxizmu. Len na doplnenie, už v 70. tých rokoch vlaňajšieho storočia, sa do portugalskej komunistickej strany infiltrovali rovnakí majstri, ako do KSČ po 48, a prišli s hlásaním eurokomunizmu. lebo marxizmus už zastaral.

Každý blud časom zanikne, odumrie on, alebo jeho nositelia, je to vždy len otázkou času a okolností. Čo je ale nebezpečné, ním vypestované Mŕtve duše, satanizujú. Prežívajú na pilieroch peňazí a zločinu. Generujú také právne, politické i morálne normy spoločnosti, až vznikajú obludné zvrátenosti: LGBT, vojna je mier, násilie štátu voči svojim občanom nemá obmedzenia, starých a chorých do eutanazačného raja. Stačilo?! Nešťastí, ktoré priniesol ponovember je veľa. Zničený a rozkradnutý národný majetok, vytváraný generáciami našich otcov a mám, našich predkov, sa za istých okolností obnoviť dá. Hĺbku tejto bažiny, tam nás doviedli národné a kresťanské strany – a ich voliči – si môžeme aspoň názorne a jednoducho zmerať: čo sa dalo kúpiť za jednu korunu československú, za Husáka, a čo dnes za jedno euro – a dali sme zaň 30 korún, predtým ešte viackrát devalvovaných?! Až se ti jednou rozsvítí, poznáš jaká „dolinka“ si; tak nejako sa po Česku potuluje jeden výrok. Bažina, z ktorej sa nám bude dostávať oveľa ťažšie je oblasť mravná, duchovná, v najširšom zmysle. Rodia sa nám, a niektorí z nich nám chcú aj vládnuť, Mŕtve duše. Živé bytosti, bez vzdelania, alebo len takého, kde sa nestretli ani len dve molekuly z obálok dvoch kníh. V tom ešte nie je hlavný problém, vzdelanie sa vždy dá doplniť. Len týmto chýba ľudský rozmer, človečenstvo; úcta, pokora, solidarita, skutočná (nie kvietikovská) empatia, tolerantnosť.

Múdrosť, ktorú prináša samotný čas. Len byť pozorný, a načrieť. Ako do čistej studničky. Chýba im pohľad do skutočného sveta práce, na polia a do fabrík. Kde sa v potu tváre tvoria hodnoty, kde sú práva a povinnosti neoddeliteľné. Ak to predĺžime do vzdialenej budúcnosti: Kde slobodný rozvoj jednotlivca je podmienkou slobodného rozvoja všetkých. Tak je v marxizme vyjadrená podstata komunizmu. Mŕtve duše sa dostali len po pin kód svojej platobnej karty, aj to diaľkovo ovládanej. Krok vpred neexistuje. Mŕtvi nespievajú, ani nekráčajú. Mŕtve duše sú atribútom kapitalizmu. Ako to pred 183 rokmi popísal ruský velikán Gogoľ, peniaze sú pre chamtivcov zmyslom bytia. Je tu však rozdiel, dnes nás posúvajú bližšie k peklu: ozajstnému a na zemi. Otvorene a bez zábran kradnú detské duše! Všetci, ktorí sa pričinili o návrat do kapitalizmu, do sveta vojen a takýchto zločinov, sú jeho diabolskými akcionármi. Dividendy sa vyplácajú denne; žiaľ, v každej rodine. Dokedy?

Pamätáte, ako po prevrate dali do obehu múdrosť o dobiehaní Západu. V čom? V organizovanom zločine, bezdomovcoch, v drogách a kriminalite, v biede a chudobe, v úpadku materiálnom i mravnom?! V neokolonializme? V prerábaní kostolov na bary a ešte horšie! Kde sú hlásatelia týchto úspešných bludov? Oni nás mali dobiehať! V úcte k práci a človeku, v starostlivosti o deti a rodinu, v solidarite a vzájomnej pomoci, v úcte k životu a mieru, v dôstojnom a radostnom živote. V ľudskosti. Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

^{PhDr. Michal Dieneš, CSc., 15. marca 2025}