Veterné elektrárne sú podvod postavený na dotáciách, strachu a peniazoch, ktoré nakoniec zaplatia obyčajní ľudia
„Za projektami veterných elektrární nestoja len prachy. Za nimi stoja brutálne prachy,“…
…povedal v predchádzajúcej časti rozhovoru Daniel Slobodan Máčovský. Slovenský aktivista tým nemyslel len samotnú stavbu turbín. Podľa neho sa z tých peňazí dajú zaplatiť celé výskumné tímy. Veterní investori tak dokážu spochybniť všetko. Proti štúdii stoja štúdia, a proti argumentu nálepka. A tak sa obyčajný človek na Slovensku len môže pýtať, prečo stavať veterníky v krajine, ktorá má prebytok elektriny a jeden z najčistejších energetických mixov v Európe? Kto ich zaplatí, keď bez dotácií neprežijú? Pýtať sa budeme aj my.
Martina: Vysvetlite mi jednu vec: Dokážem spochybniť zdravotné dopady na ľudí, ktorí žijú v blízkosti týchto veterných turbín. Dokážem spochybniť, že sa u zvierat našiel obrovský výskyt stresového hormónu kortizolu. Dokážem spochybniť, že keď máte akceleračnú oblasť za domom a stojí tam sedemdesiat veží vysokých ako šesť Nuselských mostov na sebe, môže to znížiť atraktivitu mojej nehnuteľnosti, a teda aj jej cenu. Dokážem spochybniť v podstate akýkoľvek argument vo vašej knihe, alebo ho dokážem ignorovať. Ale nedokážem ignorovať, že vy tú energiu nepotrebujete – špeciálne vy, Slovensko, ju nepotrebujete. Nepracuje niekto s týmto jediným ekonomickým, a povedala by som vysoko logickým, faktorom, že zastavať svoju krajinu veterníkmi, ktoré vyrábajú energiu, ktorú budeme musieť pravdepodobne nejakými rušičmi zase sťahovať z robustnej sústavy, vôbec nedáva zmysel? Nepracuje niekto s týmto najzákladnejším prejavom sedliackeho rozumu?
Daniel Slobodan Máčovský: Aj toto sa dá spochybniť. Nedávno sme vysielali veľmi silný program o energetike a odbornosti, pretože u vás bol diskutujúcim inžinier Ivan Noveský a u nás predseda ÚRSO, čo je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, inžinier Jozef Holjenčík, asi najvýznamnejší energetik na Slovensku. Program moderoval Martin Kleštinec a bol som jeho účastníkom aj ja. Pán Holjenčík v ňom pomenoval tieto absurdity veľmi silne: napríklad na Slovensku sa 1 kWh vyrobí s produkciou 60 g oxidu uhličitého.
V Čechách je toto číslo 300 g, v Nemecku taktiež 300. My máme na Slovensku najčistejší energetický mix a máme prebytok elektrickej energie. Lenže naratív lobistov, investorov a týchto politikov je taký, že nás straší tým, že musíme, v úvodzovkách, dekarbonizovať – nielen výrobu elektriny, ale aj dopravu, celé hospodárstvo, vykurovanie domácností – a že na to potrebujeme navýšiť výrobu elektriny.
Pán Holjenčík pripomenul, že na Slovensku je ročná spotreba 30 TWh elektriny a že sa uvažuje o jej strojnásobení, teda že Slovensko bude potrebovať ročne 90 TWh, presne 89, čo je z hľadiska únosnosti energetickej siete absurdné. Nedávno bol na Slovensku energetický kongres svetovej úrovne, kde bolo 400 odborníkov zo 42 krajín, a tí sa zhodli, že táto zelená energia pre energetiku nemôže byť cestou.
To nie je cesta budúcnosti, po ktorej sa môžeme rozvíjať. Včera zazneli presné čísla – myslím si, že Česká republika je na tom veľmi podobne – že solárna energetika bude na Slovensku ročne fungovať 1 100 hodín. Rok má 8 760 hodín, z toho 1 100 hodín vieme využiť slnečnú energiu. Pri vetre je to na Slovensku 1 700 hodín z tých takmer 9 000 hodín.
A ešte je veľmi dôležité, že keď zrazu svieti veľa slnka na mnoho solárnych elektrární a fúka silnejší vietor, vzniká taký nadbytok energie, ktorý sieť nemôže uniesť, nemôže ho rozdistribuovať, nevie ho spotrebovať a my ho nemáme kam uložiť. A cesta batériových úložísk, to už zistili v USA, je absolútne…
Martina: Slepá vývojová vetva.
Daniel Slobodan Máčovský: A teraz si predstavte tých 207 veterných elektrární na Slovensku a v Čechách 61 akceleračných oblastí, čo je ďalšia téma. Keby sme sa mohli dotknúť toho, ako sa k tomu stavajú politici, tak to je jeden des. Ale chcem sa vrátiť k téme: Výstavba jednej veternej turbíny stojí na Slovensku okolo 10 miliónov eur, takže keď si predstavíme 207 turbín, sú to 2 miliardy eur, teda okolo 50 miliárd českých korún. A to si štát požičia na to, aby sa mohlo niečo také vystavať, a splácať to budú ľudia. V Čechách to máte zatiaľ postavené trochu inak, formou daní, teda že to zaplatí štát z daní, a to 30 miliárd ročne.
Martina: My u nás máme rozprávku „O Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi“. Slnečným barónom už niekoľko rokov platíme miliardy, Veterníkom budeme platiť pravdepodobne v dohľadnej dobe, takže jediný, kto nás ešte neskasíroval, je Mesačník. Ale povedzte mi, výroba turbín a veží je veľmi neekologická, celá inštalácia je veľmi neekologická.
Daniel Slobodan Máčovský: Totálne.
Martina: Potrebuje to toľko prvkov…
Daniel Slobodan Máčovský: Materiálov, zásahov do prírody.
Green Deal stojí na vyrábaní strachu a v Bruseli sa už potichu priznáva, že sme boli podvedení
Martina: Prvkov, ktoré musíme veľmi neekologicky dovážať. Pracujú u vás na Slovensku novinári a politici aspoň s týmto faktom?
Daniel Slobodan Máčovský: Nie. Absolútne vôbec. Keď sa človek trochu ponorí do tejto problematiky, nenájde na tom ani jednu pozitívnu vec. Celý ich naratív je, že musíme dekarbonizovať, že sa musíme odstrihnúť od nejakej závislosti – na jadre, potom kvázi od závislosti na Rusku, na fosílnych palivách a podobne. Plus straší možným nárastom dátových centier a tým, že potrebujeme batériové úložiská a ďalšie a ďalšie prvky. Toto celé je postavené čisto na absolútnom podvode, na vytváraní strachu u ľudí, vrátane strachu z jadrových elektrární, ktoré sa odstavujú kvôli nedostatku vody v Maďarsku, v Rumunsku, vo Francúzsku.
Ale na Slovensku a v Čechách sú jadrové elektrárne postavené na úplne inom princípe chladenia, majú uzavretý okruh. Podobne ako v aute, kde voda nepriteká a neodteká, ale raz za rok, alebo raz za životnosť auta, tam nalejete vodu, a tá tam stále je. A pri chladení jadra sa nejaká časť trochu odparuje, takže ju treba v slovenských a českých jadrových elektrárňach dopĺňať. Čiže u nás nehrozí nejaký kolaps, vypínanie, ale oni tým strašia, že tu vraj pomaly vybuchneme, skončí život a neviem, čo všetko.
Ale potrebujem dokončiť myšlienku z predchádzajúcej otázky: Takže si predstavte, že tie dve miliardy eur si požičiavame na niečo, čo neprináša žiadny zisk a neprežije to bez dotácií. A k tomu máme štúdiu od Bank of America – tá ešte v knihe nie je, ale je na stránke zapravdu.sk. Bank of America má sekciu, ktorá sa volá Global Research, a tá patrí k svetovým lídrom v posudzovaní strategických finančných investícií. Stanovila koeficienty návratnosti pre jednotlivé druhy energetiky a veterná energetika získala koeficient 4. A aby poslucháč vedel, všetko pod 7 – ten koeficient sa volá EROI – je stratové a neprežije to bez dotácií.
Ale ešte je dôležité, že na stanovenie tohto koeficientu brali údaje z Nemecka. V Nemecku fúka 4 000 hodín ročne, na Slovensku necelých 2 000. Čiže keď je v Nemecku, kde fúka 4 000 hodín ročne, EROI 4, teda niekde v polovici pod sedmičkou, je to úplne stratové. Aby poslucháč chápal: jadrová energetika má EROI 72. Čiže tam investujete a návratnosť je 72násobná, a veterná energetika má 4.
Minule sme mali besedu s europoslankyňou pani Lášákovou, a tá priznala, že už sa v štruktúrach Európskej komisie a Európskeho parlamentu oficiálne hovorí o tom, že sme boli podvedení celou touto agendou Green Dealu, ktorá tu má čosi spôsobiť. Takže my to nepotrebujeme, škodí to krajine, škodí to človeku, škodí to úplne všetkému a nezaplatí sa to.
A teraz najväčší paradox, ku ktorému smerujem: Prezident Slovenskej republiky sa vyjadril, že to nechceme. Premiér Slovenskej republiky sa vyjadril, že to nepotrebujeme. Ministri životného prostredia, cestovného ruchu, školstva a asi päť ďalších ministrov sa vyjadrili, že to jednoducho schvaľovať nebudú. Ale to je informačná hmla, aby si ľudia mysleli, že je to vyriešené, že to tu nebude – projekty pritom bežia ďalej.
Na Slovensku bol zamietnutý jeden jediný projekt z 35, plus akceleračnej zóny, plus hromada toho ostatného, a to preto, že od zámeru odstúpil investor. Bolo to v malej dedinke. Jeden jediný bol zamietnutý a všetky ostatné pokračujú ďalej. Týchto absurdít je toľko, že keď sa do toho človek pozrie, prestáva tomu rozumieť.
A čo je pre mňa na tom celom najväčším paradoxom? Práve česká politická scéna. Vy ste tu nedávno mali voľby do Poslaneckej snemovne, vlastne najdôležitejšie voľby roka. A strana Motoristov, a špeciálne Filip Turek – ak mu v niečom krivdím, ospravedlňujem sa, ale myslím si, že nie – postavila časť svojej kampane na boji s Green Dealom.
Vo volebnej kampani propagovali, aké je to absurdné, ako to za nič nedovolí, ako to musíme úplne zrušiť, aké je to celé nelogické, neekonomické, likvidačné a že nepripadá do úvahy, aby tu stál nejaký nový obrovský veterník. Ale akonáhle sa stali členmi vlády a Filip Turek bol poverený funkciou vládneho splnomocnenca pre Green Deal, trvalo to dva týždne, dva týždne od doby, kedy do tejto funkcie nastúpil, a úplne zmenil naratív.
A ako to komunikujú? Začal hovoriť, že pre to urobil obrovské množstvo práce a že z tisícov veterníkov, ktoré Českej republike hrozili, bude iba pár stoviek kusov. A do toho hovorí: „Každú akceleračnú zónu veľmi špeciálne a citlivo posúdime z hľadiska dopadov.“ Ja by som ho nechal niekde vo svete na tri mesiace bývať v takej akceleračnej zóne, kde tieto zóny fungujú, aj keď nie sú také vysoké.
A čo je vrcholom toho všetkého? Že keď česká vláda tento dokument so 61 zónami schválila, marketingovo to komunikuje tak, že ich radikálne zoškrtala. Zobrali to cez plochu, teda že z 2 700 hektárov urobili len pár desiatok hektárov, kde tieto zóny budú. Čiže našli spôsob, ako to prezentovať tak, že to zoškrtali veľmi radikálne, hoci zo 102 predbežne plánovaných akceleračných zón ich vzniklo 61.
A pretože argumentujú cez plochu, vychádza to tak, že zoškrtali 91 percent plochy. Ale v realite to znamená, že zo 102 akceleračných zón – a akceleračná zóna znamená desiatky veterných elektrární s výškou 270 metrov na českom vidieku – bude takých zón 61. Tak sa každého trochu rozumného človeka pýtam: Čo tam je zoškrtané?
Akceleračné zóny mali vzniknúť na odkaliskách a v lomoch, namiesto toho mieria na ornú pôdu a do lesov
Martina: Niečo zoškrtali, to je pravda. Druhá vec, ktorú musíme zahrnúť do nášho premýšľania o súčasných krokoch českej vlády, je to, že zdedila záväzok po minulej vláde.
Daniel Slobodan Máčovský: To je lživý naratív.
Martina: Nie je. Tá minulá za to dokonca už inkasovala – neviem presne koľko – asi desať miliárd, a pre súčasnú vládu by bolo veľmi nepopulárne tieto peniaze vracať. Takže skutočnosťou je, že sa nehrá s úplne jasne rozdanými kartami. Ale zaujíma ma, ako je to u vás. Nebudeme sa navážať iba do našich, vy ich na Slovensku máte tiež dosť. Čo ma na rozhodnutie vlády zaráža – okrem toho, že sa to úplne nezrušilo alebo oveľa radikálnejšie neobmedzilo – je to, že 95 percent navrhnutých akceleračných oblastí, ktoré navrhla súčasná vláda, je dokonca v rozpore s európskou smernicou RED III aj s českým zákonom 249 z roku 2025. Počítalo sa s tým priemyslom, na bývalých opustených baniach, na rôznych brownfieldoch. Ale nie je to tak a 95 percent je na kvalitnej ornej pôde, počíta sa s výrubom lesov a podobne. To je vec, ktorú úplne nechápem, a verím, že časom tu zasadne niekto, kto mi tieto kroky vlády vysvetlí.
Daniel Slobodan Máčovský: K tomu sa môžem vyjadriť.
VIDEO:
Martina: Áno, vyjadrite sa k tomu. A ešte mi povedzte, ako to máte na Slovensku so zamýšľanými akceleračnými oblasťami a či kvôli tomu tiež budete rúbať lesy, v ktorých sú zdroje pitnej vody?
Daniel Slobodan Máčovský: Prakticky to máme úplne rovnako. V RED III sa hovorí, že je to možné robiť iba na zaťažených, technicky znehodnotených pôdach, cudzím výrazom brownfieldoch. To bol pôvodný zámer. Predstavte si niekde baňu, lom alebo nejakú tepelnú elektráreň a podobne. Na Slovensku máme elektráreň Nováky, kde je neďaleko obrovské bývalé odkalisko, ktoré je tak toxicky zaťažené, že v ďalších 50 rokoch tam nebude možné nič postaviť ani pestovať, nebude možné ho takto využiť.
A zámerom bolo, aby na takých technicky znehodnotených pôdach nemusel prebiehať klasický proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, na zdravie, na život a podobne, ktorý bežne trvá okolo troch až piatich rokov. Ten sa volá EIA, čo je skratka Environmental Impact Assessment, posudzovanie vplyvov na životné prostredie. A slovo „akceleračné“ znamená zrýchlené, teda zrýchlené posudzovanie. V podmienkach je, aby investor mohol stavať do jedného roka od doby, keď podá zámer.
Zrýchlené schvaľovanie umlčia obce a o stovkách veterníkov rozhodne hŕstka úradníkov jedinej inšpekcie
Martina: Takže akcelerácia spočíva v akcelerácii toho, aby občania mohli mlčať.
Daniel Slobodan Máčovský: Áno, toho schvaľovania. To ste vyjadrili nádherne. Je to celé jednoducho absurdita. Ale ešte pozor. Nie je to len akcelerácia posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale akcelerácia celého projektu. Čiže – českú situáciu tak dobre nepoznám, ale na Slovensku – tento návrh strategického dokumentu ruší pôsobnosť stavebných úradov a všetky schvaľovacie kompetencie sa presúvajú na úrad, ktorý sa volá Inšpekcia Ministerstva životného prostredia. Čiže táto inšpekcia, tých pár odborníkov, ktorí tam pracujú pár mesiacov – práve minulý mesiac dala riaditeľka tejto inšpekcie výpoveď, odišla pod tými tlakmi a pod tým všetkým, čo sa tam deje, čo je veľmi zvláštne –, všetko posúdi.
A aby si to poslucháč vedel predstaviť: len reálne skúmanie vetra trvá minimálne rok, pretože sa veterné režimy počas ročných období menia. Čiže zistiť, či je vietor v danej oblasti naozaj efektívny a aký je, je zložité. Na Slovensku je priemerná rýchlosť vetra 5 až 8 metrov za sekundu a veterné turbíny pri nej dosahujú približne jedenásťpercentnú efektivitu.
Vetry v Nemecku alebo vo Švédsku majú priemer 10 až 12 metrov za sekundu a efektivita je v takom prípade stopercentná. Efektivita teda s klesajúcou rýchlosťou vetra veľmi intenzívne klesá. Čiže všade sú v tom obrovské nedostatky. A o čo tu ide? O to, že pod vplyvom mamonu, peňazí – myslím, že vo vašom rádiu sa už o tom čosi vysielalo – investori na tieto projekty skočia. To stále považujem za prirodzené, pretože to sú investori.
Riešiť to má ministerstvo hospodárstva, ktoré má získavať investície, ale som úplne zdesený, že ani na Slovensku, ani v Čechách – na všetkých úrovniach štátnych inštitúcií, počnúc prezidentom, cez premiéra, vládu, ministerstvá, Úrad verejného zdravotníctva, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a všetky ďalšie inštitúcie – neexistuje jediná inštitúcia, ktorá by mala kompetenciu, to nezmyselné. Zaťažuje to energetiku, ekonomiku, životné prostredie, zdravie človeka, to nemôžeme robiť.“
Najväčšou chybou v tom, čo sa udialo, je, že sme rozsekali všetky oblasti na obrovské množstvo drobných odborných čiastočiek a každý kúsok posudzuje odborník, ktorý je iba na tú jednu čiastočku. Toto je vibroakustik, toto ornitológ, toto energetik, toto doktor. Ale aký doktor? Pozor, nestačí, že to je doktor, musí to byť doktor konkrétne na niečo: psychológ, psychiater, alebo doktor na kardiovaskulárne záležitosti a podobne.
Takže nemáme inštitúciu, ktorá by to vzala celostne, teda všetky tieto dopady a všetky výhody týchto elektrární, porovnala ich s nevýhodami, dala ich na misku váh, aby sa ukázalo, čo nám to skutočne prináša a ako nám to ubližuje – energetickej sústave, krajine, človeku a všetkému dohromady. Potom by to ľudia uvideli vo svetle objektívnych, odborných informácií. Urobme k tomu otvorenú verejnú diskusiu, ktorá sa ale doteraz neuskutočnila v žiadnom médiu – nikde.
Martina: Ani u vás na Slovensku?
Daniel Slobodan Máčovský: Ani u nás na Slovensku. Oni sa nás boja, zaplatia si vysielanie na JOJ alebo v nejakom inom výraznom mainstreamovom médiu a tam nás urážajú, vysmievajú sa nám, zosmiešňujú nás a znižujú hodnotu toho celého. Ale že by mali guráž posadiť tam niekoho z nás vedľa seba a nechať ho ukázať úradne preložené štúdie zo sveta, tak to nie. Len nájdu spôsob, ako to nejako zdehonestujú, zdegradujú napríklad tým, že povedia, že to bolo málo publikované. Ale dostať takú štúdiu do svetových vedeckých časopisov – ktoré sú zase v rukách týchto investorov a lobistov – to by bola obrovská odvaha daného časopisu, ktorý potom príde o reklamy od nadnárodných korporácií a podobne.
To všetko je tak previazané, že vyjsť v tejto veci s pravdou von je obrovská, neskutočná odvaha, obrovská práca, obrovská energia a obrovské riziko pre každého takého odborníka, pretože by mohol prísť o prácu, o zdroje. Mohol by som dokumentovať jedno za druhým, čo sa v týchto sférach deje. Keby sa povedalo, že je to mafia, pripadá mi to ako slabý výraz pre to, čo sa v zákulisí toho všetkého deje, a to práve aj v odbornej sfére. A máme k tomu konkrétne informácie.
Zo slovenských televízií zmizlo nadšenie, novinári ale ďalej tvrdia, že vážne štúdie vôbec neexistujú
Martina: Keď zhrnieme, čo sme zatiaľ o veterných elektrárňach povedali, dospeli sme k záveru, že ich výstavba a výroba je nesmierne nákladná: Nemôžu fungovať bez dotácií, majú veľký dopad na životné prostredie, už len ukotvenie týchto 250-metrových gigantov v krajine je veľmi zložité. (Tu poslucháčov odkazujem na rozhovor s Ivanom Noveským, kde to rozoberáme veľmi technicky, aby sme sa neopakovali.) A navyše, ako som už hovorila, vy na Slovensku túto energiu vôbec nepotrebujete. Takže teraz máme dve možnosti: Buď si kúpime akcie developerov…
Daniel Slobodan Máčovský: Tie nás nezachránia pred škodlivými účinkami.
Martina: Samozrejme. Alebo sa s tým človek zmieri. A tretia možnosť – ako by povedal Mario Puzo v knihe Krstný otec: „Zaľahneme na matrace“, to znamená, že budeme robiť to, čo teraz robíte vy, teda obchádzať dediny, zhromažďovať fakty, zhromažďovať informácie. Ale vy máte proti sebe ešte jedného veľkého protivníka, a to sú médiá. Povedzte mi, ako v tomto prípade vnímate ich rolu na Slovensku aj u nás. Stretávate sa s tým, že novinári predsa len – či už jednotlivé osobnosti, alebo napríklad aj celé denníky (o vydavateľských domoch hovoriť nebudeme) – premýšľajú a zvažujú argumenty, ktoré predkladáte? Alebo ste dopredu vytknutý pred zátvorku a máte na sebe všetky možné čierne body? Teda že nie ste očkovaný, určite ste proruský, a okrem toho vám prekážajú veterníky. Ako vnímate úlohu médií?
Daniel Slobodan Máčovský: Tu je trochu rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou. Aby som bol objektívny, už som v Slovenskej televízii, na Markíze aj na JOJ zaznamenal relácie, ktoré boli neutrálne. Čiže v tomto priestore sa niečo deje: z prvotného postoja, kedy to presadzovali tak, že bez toho zahynieme, že je to ekologická a lacná energia a že nejakí fanatickí blázni bránia tomu, aby sa to k nám dostalo a implementovalo, to prešlo aspoň do neutrálnej roviny.
Ale čo sa týka novinárov, tak to pre mňa nie sú novinári, to sú určitými zložkami zaplatení agenti, ktorí majú presadzovať jednostranný zámer. Napríklad mi zavolá redaktor, urobíme spolu rozhovor, alebo mu napíšem odpovede na otázky, dám mu odkazy na jednotlivé štúdie, vážne, renomované štúdie profesorov zo sveta, a on napíše, že neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by niečo také dokazovala.
A špeciálne tu upozorním na Českú televíziu. Volal mi redaktor Českej televízie, že by so mnou rád urobil rozhovor. Hovoril som: „Áno, stretneme sa niekedy v Bratislave.“ A on: „Nie, nie, my by sme sa chceli stretnúť u vás, vo vašom prostredí. Viete, ako máte ten indický obchodík. Vo vašom prostredí. My sa tiež zaujímame o vašu indickú cestu, o púte.“ A prišiel – mal niečo prečítané z našej knihy Cesta k prameňu a vytvoril dojem, že sa o tieto veci naozaj zaujíma. Samozrejme sa natáčalo a plynulo sme prešli k vrtuľám. Prvá otázka: „Čo hovoríte na negatíva vrtulí?“ Druhá otázka ešte niečo a tretia: „Čo hovoríte na to, že vás označujú za ruského agenta?“
A ja sa na nich pozerám a hovorím: „Počúvajte, to je váš naratív, ktorý používate tam, kde končia vaše argumenty. Keď nemáte argumenty, vytiahnete ruskú kartu.“ Lenže nemecká ministerka energetiky hovorí o tom, že je to nezmysel a že sa musí vrátiť k stabilnej produkcii elektriny. Prezident USA Donald Trump vykonáva totálnu deštrukciu týchto projektov a hovorí, že keď zo svojho domova vidíte veternú elektráreň, klesá jeho hodnota o 50 percent.
V USA zákonom zakázali stavať ich na úrodnej pôde. Ale ešte som neodpovedal na otázku k smernici EÚ RED III, podľa ktorej je zakázané stavať na černozemí a hnedozemí, na pôdach prvého, druhého a tretieho stupňa ochrany, a napriek tomu sa to deje vo veľkom. Takže sa porušuje toľko európskej a národnej legislatívy, že to je až neskutočné.
Kto nemá argumenty, vytiahne ruskú kartu a z oponenta urobí bizarnú figúrku trúbiacu na mušli
Martina: Trump to vyriešil tak, že zrušil dotácie.
Daniel Slobodan Máčovský: Zrušil dotácie a zároveň zaviedol zákon, že sa to nesmie stavať na úrodných pôdach a podobne. Francúzska politička Marine Le Penová dáva najavo totálny odpor. Takže to sú všetko ako ruskí agenti? Zamietlo to austrálske federálne vyšetrovanie, francúzsky najvyšší súd na to vydal moratórium. Tak to sú aj ruskí agenti? Prosím vás, prestaňme už používať túto kartu na diskreditáciu druhých. V prvej vlne tomu nejakí slabomyseľní ľudia uveria, ale v realite, keď hovoríme o odbornej, vyrovnanej diskusii, tam slová, že je niekto ruský agent, nepatrí.
Ešte chcem povedať niečo o Českej televízii. Netušil som – a bol som taký naivný –, ako dokážu reportáž, ktorú z toho potom natočili, zostrihať. Táto reportáž bola na ČT vysielaná pätnásťkrát alebo sedemnásťkrát po televíznych novinách, v silných časoch, a tam sa hovorí: „Na Slovensku vyčíňajú aktivisti, akási bizarná figúra.“ A oni ešte hovorili: „Môžete nám zahrať na nejaké nástroje?“ Treba ťuknúť do tibetskej misy alebo niečo také. Tak som vzal mušli a zatrúbil na ňu. To patrí k určitým obradom, modlitbám pri rôznych kultúrach. A v strihu toho celého bolo: „Na Slovensku vyčíňajú aktivisti, akási bizarná figúra.“ A ukázali, ako trúbim na mušli.
Čo je na tomto objektívneho? Buď sa o toho človeka reálne zaujímam, poviem mu, že sa zaujímame o jeho životnú cestu, filozofiu a podobne, a potom z toho zostrihám objektívny dokument v zmysle: „Áno, je tu človek, ktorý má určité objektívne dokumenty, určité odborné znalosti, má na to náležité vysokoškolské vzdelanie, zaoberá sa tým, z celého sveta zozbieral štúdie od odborníkov, ktorí sa prinášajú štúdie od odborníkov, ktorí sa. Alebo z neho urobím úplného debila. To je výsledok médií, kde je vidieť, čo sa z toho snaží urobiť.
Posudok priznáva prekročený hluk vo všetkých obciach, a napriek tomu tvrdí, že zdraviu ľudí nič nehrozí
Martina: V Českej televízii vás a kolegyňu Katarínu Ondrušovú označili za „akýchsi expertov“. A rovnako tak u nás progresivistický web Denník Referendum spochybňuje vaše názory a vždy to postaví tak, že ste propagátor jogy, a mimochodom sa venujete veterným elektrárňam. Keď sa pozriem na slovenský web SME.sk, ten vás viní, že ste sa dopustili akéhosi zneužitia vedeckých analýz týkajúcich sa veternej energetiky. Povedzte mi, dá sa proti tomu nejako bojovať? Pretože sme predsa len zahltení informáciami, ľudia ich dostávajú veľmi skratkovito a útržkovito, a ako ste sám spomenuli, keď sa to párkrát umiestnia do hlavného vysielacieho času, alebo keď ľudia ráno prídu do práce, pustia si počítač a naskočia im tam priamo nejaký takýto server, mohlo by sa zdať, že je to po všetkých.
Daniel Slobodan Máčovský: To sa nielen môže zdať, ale tak to je. Najväčší boj v tom všetkom je naozaj boj s ľudskou hlúposťou. Celý systém je v posledných desaťročiach postavený na tom, aby človek nepremýšľal, aby mal zatemnené všetky zmysly, aby chodil do práce, robil to, čo mu nadiktujú, kúpil si nejaký nápoj, šiel do nejakého rýchleho občerstvenia, vzal si hypotéku na bývanie, a potom volil tie správne. A v tomto zahltení, v ktorom tu žijeme, človek vlastne nemá priestor, aby na chvíľočku získal čas, skutočne sa zamyslel, pochopil a precítil, čo to znamená, že kilometer od jeho domu budú stáť desiatky dvadsaťsedemdesiatmetrových turbín, ktoré sa točia a vytvárajú hluk.
Martina: Až rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu.
Daniel Slobodan Máčovský: A to si predstavte, že v správe HIA – to je Health Impact Assessment, posúdenie vplyvu na ľudské zdravie – o akceleračnej zóne na východnom Slovensku sa hovorí, že podľa nameraných hodnôt už teraz, keď tam veterníky ešte nestoja, prekračuje úroveň hluku vo všetkých obciach maximálne povolené hranice. To je v tejto lekárskej správe o vplyve na ľudské zdravie. A k tomu je tam vymenované obrovské množstvo vplyvov, ktoré veterné elektrárne spôsobujú: aký hluk, aký infrazvuk, aké to má vplyvy na zdravie a podobne.
A teraz si predstavte, že toto celé na Slovensku posudzuje jedna sedemdesiatdeväťročná doktorka, ktorá je oprávnenou osobou toto posudzovať. Posúdila batériové úložisko v Šuranoch a mnoho ďalších zámerov – v Čechách máte tiež jedného takého – av odbornej obci sa im hovorí EIA prostitúti. Normálny odborník do takého posudku nepôjde. Trochu morálne zdatný človek si nedovolí vydať posudok za peniaze, keď vie, ako to ľuďom škodí.
V tom posudku je napísané, že vo všetkých obciach hluk presahuje maximálne povolené hranice. Vo všetkých, nie v jednej a občas, ale vo všetkých, a je tam popísané množstvo účinkov. A záver tejto štúdie – ktorá je súčasťou posudzovania navrhovateľa, investora, lobistu alebo developerskej spoločnosti – je, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je predpoklad zhoršenia zdravotného stavu plánovanou investíciou reálny.
Človek sa na to pozrie a hovorí si: „Veď tu píšete, že hlukové hranice sú už teraz nad normou. Píšete, čo všetko to vytvára, aký hluk, aké dopady, tak ako k tomu všetkému môžete napísať záver, že možnosť zhoršenia zdravotného stavu nie je reálna?“ Na to nepotrebujem byť odborník, nepotrebujem ani vysokú školu, stačí naozaj priemerná inteligencia, vďaka ktorej je vidieť, že toto celé je podvod. A to je súčasťou posudzovania. My k tomu dáme pripomienky, ale žiadna nie je akceptovaná a posudzovanie ide ďalej.
Čiže teraz nemám na mysli peniaze alebo efektivitu, ale to, že je v samotnom základe toho celého porušené všetko. A z toho som zúfalý, že v krajine neexistuje jediná inštitúcia, jediný človek, nič, čo by nás pred tým ochránilo. Ale v tomto procese som pochopil, že mojím zámerom v tejto fáze už nie je to stále riešiť. Chcel som to zviditeľniť, pretože povedomie o negatívnych účinkoch veterných elektrární bolo nulové. A vedomie o tom, že sa plánujú veterné elektrárne na Slovensku aj v Čechách, bolo nula celá niečo, veľmi nízke. Takže som chcel tento priestor suplovať, pretože na Slovensku sa toho doteraz žiadny politik nechytil.
A zrazu vznikol boom, takže teraz robia videá, postavia sa k vrtuli a hovoria, že áno, že by bol dobrý nejaký verejný dialóg. A ja tam napíšem: „A čo ste za posledné tri alebo štyri roky urobil pre to, aby sa verejný dialóg uskutočnil, keď už sa to schvaľuje?“ Alebo jednoducho: „Čo ste urobili pre to, aby sa tomu zamedzilo?“ Politici si tým prihrievajú vlastnú polievočku, ale nepodali k tomu žiadnu pripomienku, nezvolali žiadne stretnutie – nič, nič, nič, nič, nič –, ale vystúpia s tým, ako sú proti tomu. A projekty pritom bežia ďalej.
Všetky príspevky s Daniel Slobodan Máčovský
Zanechajte nám komentár