Kto má právo posledného slova pri zmene ústavy?

16. marca 2021

ЯHR

Dobrá otázka. Poďme sa aspoň trochu zamyslieť nad tu hore, v titule položenou otázkou.

Ad jedna, mala by platiť paradigma (παράδειγμα): Ústava je zákon zákonov, a teda je nadriadeným zákonom v každej  jednej jednotke (štátu), ktorá ho má zadefinovaný. Nie žeby bol nemeniteľný, ale nemal by ani byť „trhacím kalendárom“ ad hoc! V pôstnom období (Veľkonočná nedela-4.apríla 2021), o to viac  by malo v nás rezonovať poučenie i odkaz Veľkého týždňa. Aj dnešná polarizovaná spoločnosť je len dedičnou stopou biblického: Od Hosanna po ukrižuj…!“ I umývanie rúk. Zmietame sa, ba i lavírujeme v hodnotovej hierarchií, a zblúdilo nevieme čo voliť. Od mantinelu na druhú stranu. Zabúdame, že šťastie, sloboda, budúcnosť  i veľkosť našej vlasti začína  u nás. V našom šťastí,  v našej slobode i budúcnosti, v našej veľkosti. Iba tak bude radosť žiť na Našom Slovensku.

Nebyť vraždy Jána a Martiny,  následne(nebyť tvrdohlavosti Bugára a Kisku, na Fiačanovom mieste mohol dnes stáť Fico a v pléne súdu mohli sedieť Kičura, Jankovská a Mamojka. Nie je ťažké si predstaviť, že takto vyskladaný Ústavný súd by zrejme videl najväčšie ohrozenie demokracie vo verejnej voľbe generálneho prokurátora. Pýtajme sa teda ešte raz: Je dobré, aby mal Ústavný súd právo posledného slova? Platí to však aj naopak.

Poslanci a poslankyne v tomto volebnom období rokujú o veľkej novele ústavy, ktorú do parlamentu predložila ministerka spravodlivosti s úmyslom reformovať justíciu. Tento návrh je zatiaľ najdôležitejším legislatívnym vyústením spoločenských zmien spustených vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Popri výrazných zmenách, ktoré posilňujú mechanizmy vyvodzovania sudcovskej zodpovednosti, sa do  novely ústavy dostalo aj nenápadné – dvojslovné – spresnenie jednej formulácie, podľa ktorej Ústavný súd už viac nebude môcť posudzovať ústavnosť ústavných zákonov. V minulosti asi nikomu nenapadlo, že Ústavný súd raz zruší ústavný zákon pre jeho neústavnosť. Už by sa to nemalo zopakovať. Koalícia ho  touto novelou o túto právomoc pripravuje. To prakticky znamená, že v otázke, ako má vyzerať základný zákon nášho štátu, bude mať posledné slovo Národná rada v Bratislave, nie Ústavný súd v Košiciach. Je takáto formulácia pozitívna alebo naopak?

Podľa novely, ktorú presadila vládna koalícia, Ústavný súd SR stráca právomoc rozhodovať o protiústavnosti ústavných zákonov, ktorú si podľa názoru niektorých expertov z praxe v minulosti privlastnil. Iní tvrdia, že amputácia takejto právomoci by mohla potencionálne znamenať zásah do fungovania demokratického štátu. Inak povedané, volebný „víťaz“ berie všetko! I napriek tomu, že kreovanie  Ústavného súdu vs. NR SR,  teda čo sa týka legitimity, ktorá jasne hovorí v prospech parlamentu vzišlého z volieb, tak je nemenej potrebná i existencia kontrolných mechanizmov, aj samotnej Národnej rady. Okrem cyklicky opakujúcich sa volieb  resp. prípadného skrátenia volebného obdobia a vypísanie nových predčasných volieb, musí existovať alternatíva, strážiaca zákonnosť. Z tohto dôvodu štatút referenda na tému – predčasné voľby nesmie byť interpretovaný ako protiústavný! Však pani ministerka Mária Kolíková?  Aj preto časť verejnosti, a to nielen laickej, ostala z tohto návrhu pobúrená. Autentické obavy vyjadril aj predseda ústavného súdu Ivan Fiačan, ktorý sa poslancov na rokovaní ústavnoprávneho výboru pýtal, čo sa stane, ak by si parlament pomocou ústavného zákona predĺžil svoje funkčné obdobie na 15 rokov alebo zakotvil trest smrti. Kto tieto škodlivé zmeny zastaví, ak Ústavnému súdu zoberieme právomoc preskúmavať ich ústavnosť? Môžeme s kľudom konštatovať, že „akémukoľvek“ ústavnému zoskupeniu poslancov  sa vydávame v šanc. Aj keď hyperbolizujem, prenechávame mu bezlimitné rozhodovanie  o našich životoch i smrti.  Dnes to platí exemplárne. Obávam sa, že isté indície i skutky  už možno pozorovať i dnes. Obhajovanie „neštandardných“ postupov,  opatrení, nariadení i prijímania zákonov dokonca aj ústavných cez prizmu nepreukázaného  všeobecného ohrozenia, je z tejto kategórie. Ústavná väčšina schváli a utrum. Ústavný súd je bezbranný. Dokonca „protiústavnosťou“ referenda-za skrátenie volebného obdobia a predčasných volieb-sa oháňa aj samotná ministerka spravodlivosti! Pozor, kam  nás tento „itinerár“ smeruje!

Za posledných deväť mesiacov si bojom proti pandémii vláda vybudovala reputáciu orgánu, ktorý si nerobí príliš ťažkú hlavu z ústavných poistiek proti zneužitiu moci: bezmála polovicu roka 2020 sme prežili v núdzovom stave; povinnosti, ktorých plnenie mnohých oberá o živobytie či slušné vzdelanie, už nehľadáme v Zbierke zákonov SR, ale kade-tade po úradných výveskách a vládnych vestníkoch. Červené čiary, ktoré štát nesmie za žiadnych okolností prekročiť, sa rozplynuli v rozľahlých oblastiach vágneho výrazu „primerané opatrenie“. Lebo covid!  Ak si teda v novinách prečítame, že ministerka spravodlivosti navrhuje  resp. presadila obmedziť kľúčovú právomoc Ústavného súdu, niet sa čo čudovať, ak to niektorí pochopia ako ďalšiu pandemickú ranu uštedrenú princípom demokracie a právneho štátu. Ide však o unáhlený záver podnietený nešťastnou zhodou okolností. Preukaz legitimity koalície, vyplynul z parlamentných volieb ešte v čase, keď o pandémií sa nevedelo skoro nič a predpokladalo sa, že rýchlo doznie.  Preto je ťažko predpokladať, akoby voľby dopadli dnes. Aj s „pandemickou“ skúsenosťou. Na jednej strane pandémia  sťažuje vládnutie, ale na druhej strane jej rozväzuje ruky. Čo si uzmyslia, to majú.  Lebo covid. O tom je aj téma tohto zamyslenia. O otázke, či majú mať pri tvorbe ústavy posledné slovo Košice alebo Bratislava? V slovenskej právnickej obci sa živo diskutovalo viac ako desaťročie a už sama trvácnosť tejto debaty naznačuje, že obidve strany majú celkom slušné argumenty.  Potom prečo takúto debatu ukončiť  v skrátenom legislatívnom konaní! Skrátené legislatívne konanie je výnimočný proces, aplikácia ktorého je podmienená mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie. Zákon o tvorbe právnych predpisov jasne uvádza, že vynechať inak povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti, možno iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie. Návrh na vylúčenie možnosti pripomienkovania môže byť teda použitý iba výnimočne, ak je potrebné urýchlene upraviť mimoriadnu situáciu. Navrhovateľ je povinný uviesť dôvody pre skrátené konanie. Zákon o rokovacom poriadku národnej rady tiež jasne stanovuje, že skrátené legislatívne konanie v parlamente možno vykonať len pri splnení obdobných podmienok, teda v mimoriadnej situácii. Navyše navrhované zmeny sú tak zásadné, že odbornú verejnú diskusiu, ktorá by zohľadnila na jednej strane prínos ale aj riziká navrhovaných zmien, nie sú  považované za nevyhnutné[1]. Ak čítame pozorne predchádzajúce riadky, tak potom  nám musí byť jasný sylabus krokov aktuálnej politickej garnitúry. Otázkou je len, či ten produkt je náš domáci? Slovenský? Ja osobne tomu neverím, keďže je evidentné, že „scenár“ krokov  a opatrení je kontinentálne kompatibilný. Istá špecifičnosť môže byť výsledkom štúdia, pre korelovanie a nasmerovanie jednotnej filozofie. Filozofie pandemickej potreby pre svetovládne ambície elít. Tomu nasvedčuje aj „holistický  pohľad“ na kontext so „zvyškom sveta. A ten je viac ako zreteľný.

[1]

Podľa Kolíkovej skrátené legislatívne konanie aj pri zmene ústavy má svoje opodstatnenie. Fakt, že súčasná legislatíva nezakazuje skrátené legislatívne konanie v procese zmeny ústavy podľa ministerstva spravodlivosti, „skôr nie je správne“. Napriek tomu má podľa neho svoje opodstatnenie najmä ak nastanú mimoriadne okolnosti. Vyplýva to z odpovedí, ktoré poskytlo agentúre SITA tlačové oddelenie ministerstva. Občianske združenie Via Iuris navrhovalo zakázať skrátené legislatívne konanie pri ústavných zmenách. Súčasná situácia podľa rezortu Márie Kolíkovej (Za ľudí) ukázala, že niekedy je nevyhnutné konať rýchlo v záujme ochrany ľudí a základných princípov právneho štátu. Vzhľadom na to, že môže nastať situácia, kedy aj zmena Ústavy SR môže byť životne dôležitá pre fungovanie krajiny, považuje rezort za adekvátne, že je prípustné skrátené legislatívne konanie aj o novele ústavy. Čo je však dôležité, je posúdenie reálnej existencie dôvodov na takýto postup. Nevieme si teraz s plnou zodpovednosťou odpovedať na otázku, či je úplne namieste tento zákaz (skrátené legislatívne konanie pri zmenách ústavy),“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva. Skrátené legislatívne konanie má podľa rezortu spravodlivosti svoje opodstatnenie najmä, ak nastanú mimoriadne okolnosti. Nimi môže byť ohrozenie ľudských práv a základných slobôd, ohrozenie bezpečnosti, situácia, keď štátu hrozia značné hospodárske škody.

Tento inštitút sa môže použiť aj v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav alebo v prípade opatrení na riešenie mimoriadnej situácie. „Domnievame sa, že napríklad aj súčasná kríza spôsobená šírením ochorenia Covid-19 ukázala opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania,“ dodáva ministerstvo. Ako ináč?  Na čo všetko môže poslúžiť taký Covid-19? Napr. obstarávanie bez výberových konaní…atď.

Podľa advokátky Kristíny Babiakovej, spolupracujúcej s Via Iuris, benevolentne nastavený proces spôsobil, že hoci sa slovenská ústava považuje za základný zákon, od roku 1993 sa zmenila devätnásťkrát. Patrí tak podľa nej medzi najmenej chránené ústavy v Európe. Via Iuris navrhuje skvalitnenie a precizovanie procesu prijímania zmien slovenskej ústavy. Vylúčené by malo byť skrátené legislatívne konanie a mal by sa špecifikovať okruh navrhovateľov zmien.

Tiež navrhuje, aby sa predĺžila minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami pri procese prijímania zmien v parlamente. Ministerstvo reaguje, že pravidlá fungovania legislatívneho procesu v parlamente sú doménou samotných poslancov a nie vlády. Tlačové oddelenie kancelárie predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) neodpovedalo na otázku, či je reálne, že by sa nastavila dlhšia minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami v parlamente pri rokovaniach o ústavných zmenách. Predseda zákonodarnej inštitúcie? Úsmev cez slzy.

13,marec2021                                            Ladislav Hraško

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Kto riadi prezidentku Čaputovú?

Tak toto je veľká vec. Prezidentská kancelária dnes oficiálne potvrdila, že americká veľvyslankyňa bola na rokovaní v Prezidentskom paláci práve ...

Nasledujúci článok

KežmarokMestá a ObcePopradPrešovStará Ľubovňa

Zlepšovanie kvality vzdelávania na stredných odborných školách v PSK napreduje

Ďalších 1,68 miliónov eur ozdravia školy v Kežmarku a Medzilaborciach Na zlepšenie kvality odborného vzdelávania vo vybraných stredných školách získal Prešovský samosprávny ...
Názor

SLOVENSKO ČAKÁ NA POVSTANIE

Ciele použitia experimentálneho preparátu pod označením vakcína sú verejnosti skryté a navonok sa prezentujú ako nevyhnutné k udržaniu verejného zdravia, ...
Názor

JUDr. Lukáš Machala: Máme právo na odpor. Ľudské práva nemôže obmedzovať vyhláška

Ľudské právo na zdravie a obmedzovanie dýchania. V núdzovom stave nemožno obmedzovať ľudské práva. Sloboda len tak nepadne z neba, ...
Názor

Agenda vyľudnenia – Tibor Eliot Rostas

VIDEO TU: Súčasnosť vychádza z programov, ktoré prijala OSN a idú ruka v ruke s ekoalarizmom, interrupciami a ideológiou LGBTI. ...
Názor

Marián Servátka: Bratia Poliaci, takto nie, prosím!

Marián Servátka, bývalý veľvyslanec SR v Poľsku Článok Dr. Mariána Servátku, bývalého veľvyslanca SR v Poľsku,  uverejnený v Literárnom týždenníku, v ktorom poukazuje na ...
Názor

Emil Páleš: Skryté poslanie západoeurópskeho kolonializmu

CHRÁM ĽUDSTVA ÚLOHOU KAŽDÉHO KULTÚRNEHO OBDOBIA JE VYBUDOVAŤ JEDNO POSCHODIE – NOVÝ, VYŠŠÍ STUPEŇ VEDOMIA. ÚLOHOU CHALDEJSKOEGYPTSKEJ KULTÚRY BOLO ROZVINÚŤ ...
Názor

Sme my Slovania tiež Belosi, rasisti? SVET BUDÚCNOSTI

O čo a s čím sa hrá proti nám a prečo? Viete, že označenie čiernych dier má niečo spoločné s ...
Aktualizované 22.10. 23:49
Názor

Fungovanie „právneho“ štátu cez emóciu strachu a ako sa naučiť so strachom pracovať.

Právny štát je dnes už iba ilúzia zakotvená v Ústave, o ktorých „zárukách a zraniteľných osobách“ vypravuje pani Čaputová z úradu prezidenta prázdne nezmysly. ...
Názor

„Zamykať ľudí doma je taká pomalá vražda”

Daniel Landa pre Kulturblog: „Zamknúť ľudí doma je taká pomalá vražda.“ (ROZHOVOR) Sme veľmi radi, že sa nám podarilo stretnúť so ...
Názor

Mimozemské sprisahanie proti ľudstvu

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 403-tisíc nakazených koronavírusom. (Nebezpečná pandémia nebezpečné vírusy musíme sa proti nim postaviť Takto mnohých ...
Názor

Liberálna demokracia zničila celú planétu

Tento krátky film ukazuje na faktoch a skutočných dokumentoch to čo sa deje tu a teraz a aká budúcnosť nás ...