Kde je vôľa, tam je cesta…

Ako každé zlo, nie je najpodstatnejšie, akú má podobu teraz. Aký  stupeň zhýralosti dosiahlo po  dnešok. Ďaleko dôležitejšie je pokiaľ a kam je ono ochotné  pokračovať a dorásť. Rovnako tak isto nie je úplne najdôležitejšie čo robí zle akákoľvek vláda teraz resp. ako  škodí dnes, ale ten fakt až kam je ochotná zájsť. Kotúľajúcu sa snehovú guľu je ľahšie zastaviť pokiaľ vzniká a je  ešte malá resp. permanentným nabaľovaním z nej  vzniknutá lavína urobí najväčšiu skazu až keď sa nezastaviteľne rozbehne a následne nekontrolovane narastie a všetko ničí, čo sa jej postaví do cesty.  Preto treba vidieť v čase akéhokoľvek zrodu ešte neviditeľné súvislosti. Je fatálnou  chybou nepredpokladať dôsledky svojich rozhodnutí a volieb. Veď aj z ľadovca je vidno nad hladinou len menšiu tretinu. Tak tragickú pre Titanic!
Rakúsky filozof Ludwig Wittgenstein zhruba pred sto rokmi napísal legendárnu vetu: „O čom človek nevie hovoriť, o tom treba mlčať.“ Trefné. Slová, ktoré by mali byť vytesané do kameňa.  Napriek tomu mlčanie nie vždy je zlato. Keď mlčia tí, ktorí majú čo povedať, slov sa zvyčajne ujmú iní, ktorí síce toho veľa nevedia, ale narozprávajú toho však toľko, až človeku zostáva rozum stáť. Ako aktuálne sa to stalo nám. Na to aby sme to aspoň čiastočne pochopili spolu i status quo, je treba podrobiť svet ako celok, ale aj jeho jednotlivé časti, ktoré sú k nám časovo i priestorovo bližšie, analýze. Teda rozboru na jednej strane z  holistického princípu,  ale na druhej strane  skúmať to isté aj cez prizmu relativistického prístupu. Na to aby sme sa zorientovali vo východiskách, je relativistický prístup schodnejšou  cestou. Ten predpoklada jedinečnosť a neopakovateľnosť poznávaného javu. Z nich implicitne vyplýva nemožnosť dosiahnuť pre všetkých prijateľnú pravdu. Z jednej strany kritéria relativizmu, ktorý doktrinálne popiera existenciu absolútnej pravdy, alebo možnosť jej rozumového poznania a vyhlasuje preto, že poznanie je relatívne. Na druhej strane „puzzle“ jednotlivých východísk je dosť dobre možné poskladať  do relevantnejšieho obrazu  len cez možnosti videnia ich  existencie v celistvosti (holistický princíp). A čo z toho?

*LenOn a Mečiarizmus, Fico a Ficizmus vs. Matovič a …?*

Legenda hovorí, že keď bude Slovákom najhoršie, prídu im na pomoc zakliatí sitnianskí rytieri.  Ústavní činitelia zatiaľ budú môcť dovolenkovať s rodinou. Povolebný odchod Roberta Fica do opozície je pre Slovensko zrejme nepochybne jednou z lepších správ. Pozor to neznamená, že na politikov máme mať teraz nižšie nároky. Opak je pravdou. Doteraz sme nemali šťastie na výsledky volieb. Koho je to vina? Kedy pride bod zlomu? Jednoduché! Keď prestaneme voliť to o čom nie sme úplne presvedčení, že to skutočne  chceme! A to len preto, aby sme nedovolili zvoliť to čo nechceme. Už sme ráz nevolili Mečiara, Dzurindu potom Fica a nehovorte, že s touto voľbou teraz sme spokojní. Takže nanovo budeme opäť a znovu voliť cestu menšieho zlá? Pred urnami sa budeme rozhodovať o zvolení väčšieho či menšieho zla? Všetko jedno, veď aj menšie zlo je zlo a vie dorásť.  Matoviča sme zvolili zo srandy, ale tá už prestáva byť srandou.  Súčasný stav, či bez alebo s všadeprítomnou barličkou koronavírusu je výsledkom  komplexnejšieho procesu. Korona istotne nie je jedinou ba všeobecnou a rozhodujúcou  príčinou tohoto stavu, ako sa nám to snažia vsugerovať. Položme si otázku, čo by sa udialo bez pandémie.  Pomôžme si príkladom z leta roku 2020, keď sme sa  Covidom prakticky nezaoberali a predsa sa nič diametrálne nedialo. Ani v náznaku. Alebo tú coronu berme ako všerozhodujúcu nevyhnutnosť, potom ale ako premennú v rovnici dneška, označme súčasnú vládu spolu s premiérom. Každý si na to musíme odpovedať individuálne. Podľa seba. Tak alebo inak. Ale jedno je totožné.  Bod zvratu je isto ešte len pred nami. Chyba je v nás! Naučme sa konečne voliť. Máme vôľu? Sme na ceste…(cesta Tao, Lao-C‘). Tak ako som aj sám  pomenoval toto zamyslenie, sa zvykne vravieť i často používať:

S pomocou rakúskeho neurológa a psychiatra Viktora Frankla si dovolím tvrdiť: Kde je určitý cieľ, tam je i vôľa.“ Ergo: Ak máme cieľ, tak máme aj vôľu, a kde je vôľa tam je cesta. Takže nám ostáva len vydať sa na ňu. Nezabúdajme na múdre slová, ktoré nám zanechal Svätý Ján Pavol II. „Budúcnosť začína dnes, nie zajtra“. Ja skromne dodávam: „Náš život horí ako svieca a mŕtvi milovať nemôžu“.

ЯHR.