Jozef, súcitíme a trpíme s tebou

8. októbra 2015

Len nedávno sa stal v Poprade prípad, keď otec odpojil od prístrojov syna, o ktorého sa spolu s manželkou obetavo starali 24 rokov.

S rodičmi Jozefa sme boli kolegovia – učitelia od roku 1965 v Základnej škole v Poprade–Spišskej Sobote. Za viac ako 40 rokov sme uči­li a vychovali viac ako 4 ti­síc žiakov, ktorí vyštudovali stredné a vysoké školy. Z nich sú vynikajúci pracovníci, in­žinieri, lekári a vedci. Vycho­vali sme aj svoje deti, Andrejovci štyri a všetky sme aj učili. Začiatkom sedemdesia­tych rokov sme si v susedstve vybudovali rodinné domy, navzájom si pomáhali a tešili sa, že sme vytvorili pre svo­je rodiny dobré podmienky. Mojou žiačkou bola aj Domi­nikova mama Renáta, ktorá bola vynikajúca športovkyňa a poznám aj jej rodičov.

To, že sa Jožkovi a Renáte narodil chlapček, zasiahnutý detskou obrnou, sme vedeli od samého začiatku. Za 24 rokov starostlivosti o svojho syna sa jeho zdravotný stav len zhoršoval a ani lekárska veda tento stav nevedela rie­šiť. Aký život mali jeho ro­dičia, to nikoho nezaujíma­lo. Všetko čo mali, venovali svojmu synovi. Kto z nás vie pochopiť 24-hodinovú sta­rostlivosť – kŕmenie, osobná hygiena, minimálne 24 rokov x 365 dní sa rovná približne 9 tisíckrát prebaľovanie plie­nok, atď.

Boli sme na liečení, keď sme sa s manželkou dozve­deli, že Jozef bol po svojom čine ihneď uväznený z obavy úteku a prevencie. Povedzte, kde môže ujsť taký človek pred svojim nešťastím, zú­falstvom a bez peňazí? Veď žili v úplnej biede! Opatera im znemožňovala pracovať. Matke úplne a otcovi len na dohodu s minimálnym pla­tom. Pamätáme sa, že v skor­ších rokoch sa robila zbierka peňazí, aby mohol Dominik absolvovať operáciu. Nepo­mohlo nič a chlapec okrem trápenia ani nevedel, že žije.

Lekárska veda posunu­la hranicu života v podstate do nekončena. Akokoľvek chorého človeka môžeme uviesť do umelého spánku a prístroje a rôzne výdobytky vedy ho budú udržiavať pri živote aj 50 rokov. Ale je toto vôbec život a je toto úlohou medicíny?

Dočítali sme sa, ako tento čin posudzujú rodičia postih­nutých detí. Jedno sme videli aj V siedmom nebi. Je to však zásadný rozdiel. S týmto mi­lým dieťaťom sa môžete po­rozprávať a povie vám, keď mu je zle, zima, alebo je hlad­né. Nie je prípad ako prípad. S manželkou sme si položili otázku: Prečo vyrieknutie takého tvrdého trestu? Veď to bol milujúci otec, ale jeho i manželkin nervový systém to už jednoducho nezvládol. Ako je možné, že v tom istom súdnictve necháme gangstrov ujsť, naťahujú sa súdne pro­cesy, aby stratili platnosť, vyskytujú sa závažné procesné chyby. Vypočuli sme si veľa názorov a mnohí sa pýtali, či naše súdnictvo je spravodlivé a rozhoduje zákonne?

Závažnou je otázka eutaná­zie. Spoločnosť to považuje za vysoko neľudské, ale nie je to len výsledok náboženského cítenia? Za vysoko humánne považujeme utratiť zviera, aby sa netrápilo, koňovi dáme ranu z milosti i keď stál veľa a bol miláčikom majiteľa. Ale človeka, ktorý nevníma že žije, sa necháme trápiť 24 a viac rokov. A nielen jeho. Veď jeho rodičia 24 rokov nevedeli, čo je oddych, dovo­lenka, kino alebo iné radosti, ktoré si my všetci môžeme dopriať. V televízii sme mali možnosť sledovať Pochod za život. Nie je paradoxom, že najviac sa ľuďom prihovárali tí, ktorí život nedali a nevedia, čo je vychovať vlastné deti aj s ich chorobami!? Pri vyko­pávkach a archeologických výskumoch starých kláštorov sa najviac mŕtvoliek našlo pri ich múroch.

Eutanáziu by mali riešiť predovšetkým lekári a ve­deckí pracovníci. Tí najlepšie vedia posúdiť, koho je možné prebrať k životu a koho nie a nerozhodoval by jeden, ale celý tím.

Pýtame sa, prečo naša spoločnosť dopustí, že jeden riaditeľ zdravotnej poisťov­ne má enormne vysoký plat, vysoké odmeny, v kancelárii exkluzívny nábytok s kože­nými kreslami, ale pre ťaž­ko postihnutého sa nenájdu prostriedky na nevyhnutné pomôcky, ako je napríklad vozík, polohovateľná pos­teľ, lacnejšie osobné potreby a pod. Otázok by bolo ešte veľmi veľa, ale ich negatívne odpovede vyvolávajú v člove­ku pesimizmus. Bude niekedy existovať spravodlivosť, taká obyčajná ľudská, pri ktorej dokážeme odlíšiť zlého člove­ka od dobrého? Jozef rozhod­ne nepatrí k tým, ktorých by bolo potrebné odsúdiť takým tvrdým trestom, ale pochopiť a odpustiť. Veď jeho už odsú­dil sám život na ťažkých a ne­únosných 24 rokov. Zlyhal len preto, že sa už nevládal pozerať nie na svoje vlastné, ale na trápenie svojho syna. Nezvládla to ani jeho manžel­ka a matka Dominika, ktorá pred týmto skutkom skončila na psychiatrii. Možno aj toto doľahlo na Jozefovú psychiku a dopomohlo k činu.

Veríme, že ľudský rozum a cit dokáže rozlíšiť pojmy vražda a zúfalý čin pomo­ci nevyliečiteľne chorému chlapcovi, za ktorého už pra­covali len prístroje.

Prijali by sme taký život?

Nevieme, aký ortieľ ťa, Jož­ko čaká, ale sme s tebou a vie­me, že nie si žiadny vrah. Si len obyčajný utrápený, zúfalý a milujúci otec. Tvoji učitelia

  1. a F. Gordiakovci Poprad

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Šport

Memoriál Waltera Rennera vyhral Walter Renner

Nie, nie je to tlačová chy­ba. Štvrtý ročník cyklistic­kej časovky z Mlynčekov do Kežmarských Žľabov, veno­vanej pamiatke bývalému československému reprezen­tantovi ...

Nasledujúci článok

PozvánkySpravodajstvo

Aby ľudia spolu hovorili...

Primár oddelenia klinic­kej biochémie, hematológie a transfuziológie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča, ktorá je členom sku­piny AGEL, sa rozhodol roz­šíriť ...
Aktualizované 15.5. 22:16
Názor

Vlajkonosiči cudzieho štátu

#JurajStubniak Symboly štátu máme u nás štyri: vlajka, znak, pečať a hymna. Identifikovať sa so symbolom cudzieho štátu žiaden zákon ...
Názor

Ján Baránek: Symboly nacizmu na Ukrajine

Na obrázku symbol bataliónu Azov, po ňom ide symbol nacistického tzv. Čierneho slnka a napokon symbol 2. tankovej divízie SS ...
Názor

Nová kategória ľudských práv: neuropráva

Neuroveda nám umožňuje nahliadnuť do mentálnych procesov, ktoré sú základom ľudského správania: vďaka rýchlemu pokroku v neurotechnológii je možné zaznamenávať, ...
Názor

Ján Lakota: Kašlem ma názory ministra, nemá tam, čo robiť, po tom, čo povedal

K medicíne sa verejne vyjadrujú medicínski primitívi, ich nafúkanosť má na svedomí tisíce ľudských životov. Bezbrehá sloboda Západu povedie k ...
Názor

Zanikne Slovensko po vojne na Ukrajine? Komu dnes na tomto štáte záleží?

Eduard Chmelár A komu záleží na mieri? Američanom najviac záleží na vojne. Cynici, ktorí nám vládnu, sa tešia z toho, ...
Názor

O finančnom a bankovom systéme a našej budúcnosti

Ing. Pavol Ľupták v rozhovore s PhDr. Josefom Skálom, CSc. na Slobodnom vysielači hovoria o fiančnom a bankovom systéme, ktorý ...
Názor

KAŽDÝ TOTALITNÝ REŽIM POTREBUJE SVOJE ČAPUTOVÉ

Na snímke slovenská prezidentka Zuzana Čaputová uprostred svojich kolegov – hercov košického divadla. Aj ona má svojho režiséra – bábkovodiča Ľuboš ...
Názor

CELOPLOŠNÉ TESTOVANIE A S300

Jan Baranek Asi vás ten nadpis zaráža. Čo má spoločné celoplošné testovanie s „darovaním“ systému S300 Ukrajine. Má, jednu veľmi ...
Názor

Prof. Peter Staněk a Dr. Josef Skála v rozhovore na aktuálne témy

Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. o geopolitickej situácii, novej architektúre sveta a aktuálne témy.
Názor

"NEPRESVIEDČAJTE MA O SPRAVODLIVOM BOJI Ukrajinskej armády. MOJE SVEDOMIE SA PROTI TOMU BÚRI!“

MASAKER V BUČI A ČO MI NA ŇOM NESEDÍ? Keď sovietska armáda rýchlo postupovala na Berlín, snažili sa nemeckí fašistickí ...