Jozef, súcitíme a trpíme s tebou

8. októbra 2015

Len nedávno sa stal v Poprade prípad, keď otec odpojil od prístrojov syna, o ktorého sa spolu s manželkou obetavo starali 24 rokov.

S rodičmi Jozefa sme boli kolegovia – učitelia od roku 1965 v Základnej škole v Poprade–Spišskej Sobote. Za viac ako 40 rokov sme uči­li a vychovali viac ako 4 ti­síc žiakov, ktorí vyštudovali stredné a vysoké školy. Z nich sú vynikajúci pracovníci, in­žinieri, lekári a vedci. Vycho­vali sme aj svoje deti, Andrejovci štyri a všetky sme aj učili. Začiatkom sedemdesia­tych rokov sme si v susedstve vybudovali rodinné domy, navzájom si pomáhali a tešili sa, že sme vytvorili pre svo­je rodiny dobré podmienky. Mojou žiačkou bola aj Domi­nikova mama Renáta, ktorá bola vynikajúca športovkyňa a poznám aj jej rodičov.

To, že sa Jožkovi a Renáte narodil chlapček, zasiahnutý detskou obrnou, sme vedeli od samého začiatku. Za 24 rokov starostlivosti o svojho syna sa jeho zdravotný stav len zhoršoval a ani lekárska veda tento stav nevedela rie­šiť. Aký život mali jeho ro­dičia, to nikoho nezaujíma­lo. Všetko čo mali, venovali svojmu synovi. Kto z nás vie pochopiť 24-hodinovú sta­rostlivosť – kŕmenie, osobná hygiena, minimálne 24 rokov x 365 dní sa rovná približne 9 tisíckrát prebaľovanie plie­nok, atď.

Boli sme na liečení, keď sme sa s manželkou dozve­deli, že Jozef bol po svojom čine ihneď uväznený z obavy úteku a prevencie. Povedzte, kde môže ujsť taký človek pred svojim nešťastím, zú­falstvom a bez peňazí? Veď žili v úplnej biede! Opatera im znemožňovala pracovať. Matke úplne a otcovi len na dohodu s minimálnym pla­tom. Pamätáme sa, že v skor­ších rokoch sa robila zbierka peňazí, aby mohol Dominik absolvovať operáciu. Nepo­mohlo nič a chlapec okrem trápenia ani nevedel, že žije.

Lekárska veda posunu­la hranicu života v podstate do nekončena. Akokoľvek chorého človeka môžeme uviesť do umelého spánku a prístroje a rôzne výdobytky vedy ho budú udržiavať pri živote aj 50 rokov. Ale je toto vôbec život a je toto úlohou medicíny?

Dočítali sme sa, ako tento čin posudzujú rodičia postih­nutých detí. Jedno sme videli aj V siedmom nebi. Je to však zásadný rozdiel. S týmto mi­lým dieťaťom sa môžete po­rozprávať a povie vám, keď mu je zle, zima, alebo je hlad­né. Nie je prípad ako prípad. S manželkou sme si položili otázku: Prečo vyrieknutie takého tvrdého trestu? Veď to bol milujúci otec, ale jeho i manželkin nervový systém to už jednoducho nezvládol. Ako je možné, že v tom istom súdnictve necháme gangstrov ujsť, naťahujú sa súdne pro­cesy, aby stratili platnosť, vyskytujú sa závažné procesné chyby. Vypočuli sme si veľa názorov a mnohí sa pýtali, či naše súdnictvo je spravodlivé a rozhoduje zákonne?

Závažnou je otázka eutaná­zie. Spoločnosť to považuje za vysoko neľudské, ale nie je to len výsledok náboženského cítenia? Za vysoko humánne považujeme utratiť zviera, aby sa netrápilo, koňovi dáme ranu z milosti i keď stál veľa a bol miláčikom majiteľa. Ale človeka, ktorý nevníma že žije, sa necháme trápiť 24 a viac rokov. A nielen jeho. Veď jeho rodičia 24 rokov nevedeli, čo je oddych, dovo­lenka, kino alebo iné radosti, ktoré si my všetci môžeme dopriať. V televízii sme mali možnosť sledovať Pochod za život. Nie je paradoxom, že najviac sa ľuďom prihovárali tí, ktorí život nedali a nevedia, čo je vychovať vlastné deti aj s ich chorobami!? Pri vyko­pávkach a archeologických výskumoch starých kláštorov sa najviac mŕtvoliek našlo pri ich múroch.

Eutanáziu by mali riešiť predovšetkým lekári a ve­deckí pracovníci. Tí najlepšie vedia posúdiť, koho je možné prebrať k životu a koho nie a nerozhodoval by jeden, ale celý tím.

Pýtame sa, prečo naša spoločnosť dopustí, že jeden riaditeľ zdravotnej poisťov­ne má enormne vysoký plat, vysoké odmeny, v kancelárii exkluzívny nábytok s kože­nými kreslami, ale pre ťaž­ko postihnutého sa nenájdu prostriedky na nevyhnutné pomôcky, ako je napríklad vozík, polohovateľná pos­teľ, lacnejšie osobné potreby a pod. Otázok by bolo ešte veľmi veľa, ale ich negatívne odpovede vyvolávajú v člove­ku pesimizmus. Bude niekedy existovať spravodlivosť, taká obyčajná ľudská, pri ktorej dokážeme odlíšiť zlého člove­ka od dobrého? Jozef rozhod­ne nepatrí k tým, ktorých by bolo potrebné odsúdiť takým tvrdým trestom, ale pochopiť a odpustiť. Veď jeho už odsú­dil sám život na ťažkých a ne­únosných 24 rokov. Zlyhal len preto, že sa už nevládal pozerať nie na svoje vlastné, ale na trápenie svojho syna. Nezvládla to ani jeho manžel­ka a matka Dominika, ktorá pred týmto skutkom skončila na psychiatrii. Možno aj toto doľahlo na Jozefovú psychiku a dopomohlo k činu.

Veríme, že ľudský rozum a cit dokáže rozlíšiť pojmy vražda a zúfalý čin pomo­ci nevyliečiteľne chorému chlapcovi, za ktorého už pra­covali len prístroje.

Prijali by sme taký život?

Nevieme, aký ortieľ ťa, Jož­ko čaká, ale sme s tebou a vie­me, že nie si žiadny vrah. Si len obyčajný utrápený, zúfalý a milujúci otec. Tvoji učitelia

  1. a F. Gordiakovci Poprad

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Šport

Memoriál Waltera Rennera vyhral Walter Renner

Nie, nie je to tlačová chy­ba. Štvrtý ročník cyklistic­kej časovky z Mlynčekov do Kežmarských Žľabov, veno­vanej pamiatke bývalému československému reprezen­tantovi ...

Nasledujúci článok

PozvánkySpravodajstvo

Aby ľudia spolu hovorili...

Primár oddelenia klinic­kej biochémie, hematológie a transfuziológie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča, ktorá je členom sku­piny AGEL, sa rozhodol roz­šíriť ...
Aktualizované 24.10. 00:48
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
genocída 2020
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
igor
Aktualizované 24.10. 00:49
Názor

Igor Matovič má pravdu, tlieskajme mu!

Teraz je namieste vyzývať jeho koaličných partnerov presne tak, ako to oni robili v predchádzajúcom volebnom období. Dokedy budete kryť ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...