Hoci stáročia zažívali vlny cudzích vpádov, stále vrelo vítajú návštevníkov. Slovákov i utečencov…

23. septembra 2015

Giuseppe Sortino je mla­dý sicílsky podnikateľ. Hoci na Slovensku nikdy nebol, vie o nás veľa a má nás rád. Napriek kondómom, prile­peným na zrkadle a večne zlámaným roletám. Giuseppe Sortino má rád ľudí. Bielych, čiernych, bohatých aj chu­dobných. „Nie sme predsa psi, všetci sme ľudské bytosti…“ Možno preto, že vyrástol na Sicílii, ktorej história je veľ­mi pestrá, plná invázií, intríg a bratovražedných bojov, si ani zo súčasnej vlny mig­rantov veľkú hlavu nerobí. „Migrácia je normálna vec. Vy alebo ja by sme na mieste mig­rantov postupovali rovnako…“

Akí sú Slováci klienti?

Máme s nimi výborné vzťa-hy. Slovenská a talianska kultúra je viac menej rovna­ká. Aj vy ste priateľskí, máte radi jedlo a najmä svoju ro­dinu. Víno ale ľúbite viac ako je našou tradíciou. Musím povedať, že Slováci pijú na­ozaj veľa, veď asi aj preto na Slovensku máte nulovú tole­ranciu alkoholu pre vodičov. Pri tolerancii 0,5 ‰ si my môžeme dať pohár vína ale­bo piva. Všeobecne sú však naše skúsenosti so Slovákmi veľmi dobré. So slovenským tour operátorom sme zača­li spolupracovať pred troma rokmi. Minulý rok sme sem priviedli 171 skupín sloven­ských klientov, tohto roku ich už bolo 450. V súčasnosti po­núkame dvadsať apartmánov v mestečku Custonaci. Vďaka slovenským dovolenkárom sme len tohto roku zarobili viac ako 200 000 eur. V sú­časnosti 80 % našej klientely tvoríte najmä vy, až potom sú to Česi a Maďari. A asi dvad­sať skupín z minulého roka sa vrátilo i túto sezónu. Zaria­denie izieb, nábytok i vonkaj­šie prostredie konzultujeme s marketingových riaditeľom tour operátora, aby všetko zodpovedalo požiadavkám klientov. Poprosil ma naprí­klad o ubytovanie s vyšším štandardom, vonkajším ba­zénom, raňajkami a denným upratovacím servisom. Tak sme tohto roku dobudovali bazén a vo svojom dome po­núkam ubytovanie pre dva­násť ľudí. Pretože aj slovenskí klienti sú rôzni. Niektorí pre­ferujú ubytovanie s raňajka­mi, iní bez. Teraz ponúkame obe alternatívy.

Čo ste o Slovensku vedeli pred začiatkom spolupráce so slovenskou agentúrou?

Nič. Počul som len niečo o Československu a pred de­siatimi rokmi som bol v Pra­he. Dnes mám u vás veľa pria­teľov z Tatier, Galanty, Žiliny, Sládkovičova, Bratislavy… Pozývajú ma na návštevu, ale ešte som tam nebol. Nemám čas, lebo pre vás pracujem v lete i v zime. Pestujeme nie­čo vyše päťtisíc olivovníkov a aj na Slovensko dovážame olivový olej. Vyštudoval som síce architektúru na univer-zite v Palerme, no pred sied­mimi rokmi som využil prí-ležitosť začať podnikať v ces­tovnom ruchu a dodnes neľutujem.

Slováci si vravia, že sme holubičí národ. Považujeme sa za pohostinných a čistot-ných ľudí. Aj vy ste si to všimli?

S tou pohostinnosťou máte pravdu. Prekvapilo ma tiež, že si dovolenku naozaj užíva­te. Hoci priemerne zarábate päťsto, šesťsto eur, je fasci­nujúce, že väčšinu peňazí ste schopní minúť na cestovanie a spoznávanie sveta. Je to zau-jímavé nielen pre náš biznis, ale pre celú oblasť. Slováci sa ma pýtajú na všetko. Potápa­nie, výlety na lodi, historické miesta… Z tohto pohľadu ste pre celú Sicíliu veľmi zaují­mavou klientelou. Na druhej strane nepotrebujete každý deň špeciálne služby, nieke­dy však viete šokovať. Nájsť kondóm pod posteľou je na dovolenke normálne, aby bol ale týždeň prilepený v strede zrkadla uprostred izby? Tiež nás zaráža, prečo si Slováci po sebe neupracú kuchyňu v apartmánoch. Po Francú­zoch, Nemcoch či Talianoch zo severu je po ich odchode kuchyňa čistejšia, ako keď prišli. Po Slovákoch často nie. Ako som ale povedal, ste super priateľskí, máme vy­nikajúce vzťahy a prípadné problémy zväčša s agentúrou vyriešime jediným telefo­nátom. Napríklad včera mi volali ohľadom klienta, kto­rému v rodine niekto zomrel. Nemôže prísť, tak ma agen­túra požiadala, aby som mu vrátil cenu zájazdu. Nie je to pre nás jednoduché, pár dní pred jeho nástupom, ale uro­bili sme to.

Počuli sme príbehy o na­šich krajanoch, ktorí polo­vicu dovolenky trávili vy­mýšľaním spôsobu, ako by dostali lepšie auto. Keď ne­pomohli reklamácie, vybrali z kľúča čip a auto ako nepo­jazdné reklamovali opäť. Ur­čite riešite i priestupky spo­jené s iným štýlom jazdy…

Áno, riešime aj množstvo problémov so šoférovaním. Máme tu svoje pravidlá, ktoré sú iné, ako tie vaše. Napríklad rýchlostné limity nedodržia­vame a policajných hliadok sa báť netreba, keďže vodičov na meranie rýchlosti musia upozorniť dopredu informač­nou tabuľou. Naši strážcovia zákona nemajú ani laserové radary, ako tí vaši. Pre Sicíliu ste príliš dobrými vodičmi. Keď vidíte značku stop, za­stanete. Vždy to nie je treba. Keď je hlavná cesta prázdna, netreba stáť na stopke, preto­že zozadu do vás pravdepo­dobne niekto ťukne. Riešime množstvo dopravných prob­lémov, nie sú to však vážne nehody. Najčastejšie tzv. ťu­kesy, pneumatiky či parko­vanie. Je pravda, že na Sicílii nemáme najlepšie cesty a ani parkovanie nie je najideálnej­šie. Často neviete, kde parko­vať, pretože chýba označenie v angličtine. A to je chyba na­šich mestských úradov.

A čo sa týka kvality áut? Naozaj Slováci za cenu do­volenky 500 eur mesačne, vrátane požičania auta, očakávajú dobre že nie no-vučičký mercedes?

Tohto roku v rámci balíka nedostávate nové autá, pre­tože nám neposkytujete svo­je kreditné karty. Vznikajú kvôli tomu nezhody, niektorí klienti požadujú kvalitnejšie autá, preto sme sa rozhodli vyjsť im v ústrety. Na budúci rok budú v ponuke aj lepšie vozidlá, avšak klienti ich dos-tanú len na kreditnú kartu.

U nás tradícia malých rodinných firiem takmer zanikla, u vás sa jej darí. Spolupracujete, či si skôr konkurujete navzájom?

To je veľmi špecifické. Na­príklad túto zimu ma agen­túra požiadala pripraviť balík v mestách Catania a Palermo s ubytovaním na pláži. Ľudia neboli spokojní, pretože per­sonál hotelov nebol taký pria­teľský, ako sme my. Klienti neboli spokojní, pretože hotel bol veľký. Keď máte dvadsať až päťdesiat izieb, potrebuje­te veľa miesta, preto sú izby menšie. Kontakt so zákazní­kom sa zúži len na odovzdá­vanie kľúčov a zdvorilý pozd-rav na recepcii. Turistické informácie dostanete zväčša až v infocentre najbližšieho mesta. Súčasťou týchto balí­kov bola aj exkurzia na Etnu. Jeden z mojich priateľov vyzdvihol ľudí v hoteli a vy­viezol ich na vrchol sopky. Trikrát to prebehlo bez prob­lémov, štvrtýkrát sa klienti sťažovali, že tento spôsob bol čudný a komplikovaný. Pona­učenie? Ľudia potrebujú svoju slobodu. Potrebujú priateľský vzťah so svojim ubytovate-ľom. Potrebujú dostatok pries-toru, aby si týždňový pobyt v apartmáne užili. Moji suse­dia či veľké hotely ponúkajú klientom menšie izby. Keď s niekým spolupracujete, ru­číte aj za jeho služby. Často nehovoria po anglicky. Moja angličtina je síce hrozná, do­hovorím sa s každým, čo pot-rebujem. Agentúra mala aj krásny balík pre tisíc ľudí na Sardínii, nik v hoteli však ne­hovoril po anglicky. V centre Ríma mali balík v hoteli so sedemsto izbami, na maily agentúre odpovedali až po dvoch, troch týždňoch. Posie­lali mi mailovú komunikáciu, aby som im ju preložil a pove­dal o.k. Pri veľkých hoteloch čakajú v agentúre na to „o.k.” aj niekoľko týždňov. Tak dlho agentúra s potvrdením poby­tu pre klienta jednoducho ča­kať nemôže. Tiež si nemôžem byť istý kvalitou ubytovania v iných objektoch. Je tu veľa rodinných lokalít s tromi, štyrmi izbami. Klienti navyše chcú presne to, čo videli na fotkách na stránke agentúry. Ak sa čokoľvek stane a niečo nesedí, ľudia vás obvinia, že ste im ukradli peniaze, preto­že nedostali, čo si objednali.

Východoeurópania, zdá sa, sú vašim osudom. Aj vaša manželka je Slovanka…

Áno, pochádza z Bielo­ruska. Bola našou najlepšou klientkou pred dvoma rok­mi. Prišla s priateľmi na tri týždne a len sme sa sem tam pozdravili. Keď sa vrátila do­mov, začali sme komuniko­vať cez skype a prišla láska. V septembri oslávime prvé výročie nášho manželstva. A čo sa mi na nej páči? V pr­vom rade blond vlasy a zelené oči. Aj vaša slovanská menta­lita je iná. Sicílske ženy sa sta­rajú najmä o rodinu a vážim si, že manželka mi pomáha aj s biznisom. Kvôli láske sa dokázala vzdať dobre platenej práce a života v Bielorusku a žije tu so mnou.

Obrázok55

Poďme z východu na juh. Sicília má s migrantmi dl­horočné skúsenosti. Ako vnímate ten humbug, ktorý kvôli nim v Európe vznikol?

Je to hlúpe, migrácia je predsa normálny proces. Brat môjho starého otca odišiel do Ameriky pred 60 rokmi. Bez ničoho, ako imigrant. Začal v New Yorku a vedel len jedi­né – krájať mäso, pretože naša rodina mala malý obchod. Dnes je z neho milionár a žije v Arizone. Aj dnes sú talianski emigranti všade. V Austrálii, na Novom Zélande, po celej Európe. Rovnako ako Slováci. Nedávno tu býval slovenský doktor, ktorý pracuje v Bosto­ne v Dallase. Tiež je emigrant. Prečo by teda migranti mali byť problémom? Nie sú to psi ani mačky, sú to ľudia, ľudské bytosti. Potrebujú len miesto na bývanie a prácu. A naša ekonomika ich potrebuje, pre­tože Taliani nebudú robiť po­mocné práce, ktoré vyhovujú im. Keď v Taliansku pracujete v banke alebo ste napríklad stavbárom, máte viac menej rovnaký plat. Imigranti pra­cujú viac a za menej peňazí. Osem, desať hodín, bez ciga­riet. Je to pre nás dobrý zdroj pracovnej sily. Naše mestá si ich vo veľkom prenajímajú napríklad na čistenie ciest, pracujú na poliach, v olivo­vých hájoch, v reštauráciách, na rybárskych lodiach…

Mali by sme ich teda pri­jať, alebo otočiť a poslať späť, odkiaľ prišli?

Európa nemá inú mož­nosť, len ich prijať. Európa sa o nich musí postarať, alebo nebude existovať. Ak chceme prežiť, napríklad ako Ameri­ka pred šesťdesiatimi rokmi, Európa musí byť bezpečným miestom pre migrantov i lo­kálnych ľudí, pre všetkých. Ak imigrantov Európa neprijme, musí nájsť iné riešenia v ich krajine. Vystavať tam firmy a podniky, ktoré dajú ľuďom prácu, nastoliť demokraciu. Nájsť iné riešenia ako bom­by a zbrane. Dobré riešenia, ktoré pomôžu ľuďom priamo u nich doma. Nie múry s ost­natými drôtmi alebo záchyt­né tábory v strede ničoho.

Na Slovensku žije málo moslimov, s islamom nemá­me takmer žiadne skúsenos­ti. Máme sa ich báť?

Ale prosím vás. Bol som trikrát v Tunisku, aj inde v Afrike, so sestrou a pria­teľkou. Nadránom sme sa sami túlali Monastirom a pri biliardovom stole natrafili na tuniského barmana. Ob­jednal nám drinky, ukázal okolie a dva týždne sa o nás staral. Len tak, z priateľstva. Pritom sme boli celkom nez-námi ľudia. Moslimov sa báť netreba. Členovia organizácie Islamský štát sú kriminálnici a takých zločincov máme aj v Taliansku, aj vy na Sloven­sku. Sú predsa všade. Keď si poradíme s týmito kriminál­nikmi, problém je vyriešený.

Moslimov z arabských krajín tu zamestnávate roky, sú schopní sa asimilovať aj v cudzej krajine?

Moslimovia síce nerozume­jú princípom demokracie, ale i pre mňa je to prinajmenšom zvláštny systém. Vezmime si najväčšie ekonomiky Európy. Veľká Británia – demokracia, ale je to kráľovstvo. Švédsko – demokracia, ale je to krá­ľovstvo. Španielsko – demok­racia a kráľovstvo. Holandsko, Belgicko, Luxembursko… Pre krajiny Blízkeho východu či Afriky, ich kultúru, je demok­racia nepochopiteľná. Potre­bujú pravidlá a nasmerovanie na každý deň. Napríklad môj zamestnanec Momodu. Pra­cuje bez problémov, ale pot-rebuje vedieť, kedy má začať, kedy má skončiť a priebežne vždy, čo má robiť. Keby to os­talo na ňom, bol by stratený. A s islamom je to rovnaké. Potrebujú pravidlá a jedného vodcu. Keď zabijete Kaddáfí­ho, Líbya nemá vodcu. Keď zabijete premiéra Egypta, stra­tia vodcu. Tak začína chaos. Rovnako v Iraku či Afganis­tane. Rusi aj Američania pre­hrali vojny a krajiny sú v chao-se. Momodu bol francúzsky študent v Senegale na dobrej škole. Iný môj zamestnanec predával parfumy v značko­vej predajni v Gambii. Doma si môžu nájsť hocakú prácu, no v ich krajinách zarobia tri doláre mesačne. Byt, auto, počítač, telefón si za tri do­láre mesačne nekúpite. Pre­to musíte nájsť iné riešenie, aby ste uživili seba i rodinu. Na ich mieste by sme vy i ja uvažovali rovnako. V Senega­le nie je vojna, ľudia tam však zarábajú veľmi málo a táto situácia je v dnešnom globa­lizovanom svete neudržateľ­ná. Ak tam nepostavíte cesty, továrne, neprinesiete nové investície, nemocnice, školy, príležitosti… Vzali sme im ropu, diamanty, plyn, zlato, drevo, striebro, meď. Všetko je z Afriky. Keď Európa niečo potrebuje, vezme si to z Afri­ky, ale keď Afrika potrebuje pomoc, Európa sa otočí chrb­tom. To je naozaj milé. Takto Európa dlho existovať nebu­de. Petra Vargová

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Novinársky guláš

Vo štvrtok minulého týždňa sa žurnalisti z podtatranského regiónu zabávali. A nechýbala ani naša redakcia. Priateľské stretnutie pri dobrom guláši ...

Nasledujúci článok

Kultúra

Muža roka 2015 korunovala „vojvodkyňa Kate“

Už 16. ročník voľby naj­krajšieho Muža roka 2015 sa opäť konal v malebnom východočeskom meste Ná­chod, v miestnom mest­skom divadle ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
igor
Názor

Igor Matovič má pravdu, tlieskajme mu!

Teraz je namieste vyzývať jeho koaličných partnerov presne tak, ako to oni robili v predchádzajúcom volebnom období. Dokedy budete kryť ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
NázorSpravodajstvo

SME VO VOJNE !

JUDr. Krajníková verejne prostredníctvom INFOVOJNY vyzvala a zaúkolovala ministerku Kolíkovú, keďže je (aj) jej zamestnankyňou, o okamžité zverejnenie na stránke ...
genocída 2020
Aktualizované 28.10. 01:10
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Aktualizované 30.10. 16:32
Názor

Sloboda, demokracia, ľudské práva,voľný trh, korupcia…

Prešlo len tridsať rokov od vtedy, ako sme na námestiach štrngali kľúčami a „bojovali“ za slobodu slova, myslenia, demokraciu, ľudské ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...