Fetiše socializmu

19. augusta 2015

Celý život som prežil v Poprade, do osemdesiatky mi veľa nechýba a od svojich šty­roch rokov si toho pamätám dosť. Napríklad Nemci mali na našej ulici poľnú kuchyňu a my, deti, sme od nich cho­dili žobrať: „Bitte Brot, bitte Zucker, bitte Kaffe“ a pod. Nemeckí vojaci nám takmer vždy vyhoveli a nepamätám si, aby nás odohnali, že čo tu chceme. A potom prišli ruskí vojaci. Bola strašná zima, veľa snehu napadalo. Tí prví prišli na lyžiach a ponáhľali sa sme­rom na Svit. Viem len toľko, že v našej rodine sa schádzali strýkovia a veľa rozprávali o vojne a postupnom po­chode ruskej armády. Tiež sa tam niečo vypilo a pamätám si, ako im mama hovorila: „Nepite toľko, nechajte nie­čo aj pre Rusov, čím ich po­núkneme, keď prídu?“ A oni prišli…… napili sa a potom to začalo. „Ty chazaj odchodi, chazajka pajdeš so mnoj.“ Bolo možno jediným šťastím, že na poschodí býval ruský dôstojník, ten zakročil a tak sa rodine nič nestalo.

No a potom vojna skonči­la. Kto akože dokázal, že bol partizánom mal výhodu, lebo mal šancu, že sa mu niečo ujde. Nechcem menovať ľudí z Popradu, ktorí boli medzi prvými a bolo ich dosť. Každý mal svedka, ktorý mu potvr-dil, kde sa zúčastnil odboja. Ale nie o tom chcem písať.

Postupne sa začalo zná­rodňovanie súkromného majetku, ale aj obrovská vý­stavba fabrík, družstiev, že­lezníc, ciest, škôl, nemocníc, stavali sa byty zadarmo. Ne­mali sme prepych, ale mali sme všetko, čo sme k životu potrebovali a nikto nehlado­val a ani nežobral. Trápi ma, že nejaký mladý demokrat, ktorý možno len od niekoho niečo počul, aj keď by som mladých ľudí nerád urazil, začal písať a uverejňovať ne­jaké Fetiše socializmu v našej verejnoprávnej televízii. Ur­čite ani nevie, čo ten socia­lizmus bol a ako ľudia, ktorí vybudovali tento štát, na tu terajšiu demokraciu reagujú. Len jeden príklad – za socia­lizmu bola lekárska starostli­vosť aj lieky zadarmo! Dnes len za vytrhnutie boľavého zuba zaplatíme 50 eur a to nepočítam injekciu! Áno, bol veľký problém vycestovať za hranice a vždy ste potrebo­vali vycestovacie víza, ktoré vám niekto musel schváliť. Dnes síce môžeme cestovať kamkoľvek, ale chýbajú nám peniaze a z našich dôchod­kov ledva prežijeme.

Aj ja som v roku 1977 dostal víza do Rakúska, na Zeltweg, keď ešte pretekal Fittipaldi. A tiež by som mo­hol písať, že som sa hanbil, že som sa vôbec narodil, keď ma na colnici v Petržalke vy­zliekali do naha a keď som sa pýtal, čo vlastne hľadajú, do­stal som odpoveď, že si plnia len svoju povinnosť. Vtedy som si predstavil transport Židov, ktorých v dobytča­koch odvážali do Oswien­čimu a nevedel som, či tak neskončíme aj my. Tak som sa cítil v komunizme aj ja. Dnes sa ale zamýšľam nad deťmi, ktorým už ani nemá kto povedať, čo ten SOCIA­LIZMUS vlastne bol. Že to neboli len rady na exotic­ké ovocie pred Vianocami, či rady na mäso, Trabanty a škodovky. Žili sme skrom­ne, nikto nikomu nič nezávi­del a nepredbiehal sa v zhro­mažďovaní majetku a peňazí, ale každý mal prístup k býva­niu, k vzdelaniu a k lekárske­mu ošetreniu zadarmo, kaž­dý mal prácu… Ale o týchto stránkach socializmu nikto nepovie ani slovo, všetci sa tomu vyhýbajú a chvália nie­čo, čo si v žiadnom prípade chválu nezaslúži. Pretože dnes je pracujúci človek na poslednom mieste záujmu politikov. V tejto súvislosti by som už len poznamenal – dobre už bolo!!! Keď nie­kto o pár desiatok rokov za­čne robiť Fetiše demokracie, nebude tam nič iné, iba bez­brehé rozkrádanie toho, čo sa vďaka socializmu vybudova­lo, bezbrehá korupcia, hon­ba za peniazmi, stúpajúca kriminalita a v neposlednom rade aj postupné zabíjanie duše človeka. (bbš)

 

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

KultúraPozvánky

Kúzelný svet Janky Peštovej Sýkorovej

Každý máme na tomto svete svoje poslanie. Rodíme sa s dispozíciami na vykonávanie určitej činnosti. Naša genetic­ká výbava sa rozvíja, ...

Nasledujúci článok

KultúraSpravodajstvo

V Kežmarku to cez leto žije naplno

Mestské kultúrne stredisko (MsKS) v Kežmarku pripra­vuje a zabezpečuje kultúrne podujatia celoročne a počas leta svoju činnosť ešte zinten­zívnilo. Mesto ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
igor
Názor

Igor Matovič má pravdu, tlieskajme mu!

Teraz je namieste vyzývať jeho koaličných partnerov presne tak, ako to oni robili v predchádzajúcom volebnom období. Dokedy budete kryť ...
Aktualizované 27.10. 17:33
NázorSpravodajstvo

SME VO VOJNE !

JUDr. Krajníková verejne prostredníctvom INFOVOJNY vyzvala a zaúkolovala ministerku Kolíkovú, keďže je (aj) jej zamestnankyňou, o okamžité zverejnenie na stránke ...
genocída 2020
Aktualizované 28.10. 01:10
Názor

Premiérovi

Vážený pán Matovič, prosím, dajte obyvateľom SR návod na použitie, ako majú prežiť v týchto krutých časoch, ktoré nám pripravujete ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...