83. výročie Druhej svetovej vojny – Skryté príčiny podľa Andreja Fursova

19. septembra 2022

Rozhovor z roku 2015 s riaditeľom Ústredia ruských štúdií Moskovskej štátnej univerzity a Inštitútu systémových strategických analýz, historikom, sociológom a publicistom Andrejom Fursovom.

Tvrdíte, že pojmy 1. sv. vojna a 2. sv. vojna už nie sú celkom správne, že v skutočnosti ide o jednu tridsaťročnú vojnu.

Rad historikov predpokladá, a mne sa to zdá správne, že v 20. storočí bola jedna tridsaťročná svetová vojna (1914 – 1945). Počas jej prvého kola, ktoré sa skončilo v roku 1918, neboli mnohé ciele dosiahnuté. Konkrétne, britskými tajnými štruktúrami nebolo zničené Rusko, čo bolo jedným z hlavných cieľov vojny, nazývanej 1. svetovou.

Spočiatku sa zdalo, že cieľ je dosiahnutý, pretože v Rusku prebehla revolúcia. Lenže v polovici 20-tych rokov Stalinova partia, ktorá objektívne bojovala za záujmy Ruska, zavrhla projekt „svetovej revolúcie“ a začala budovať socializmus v samostatnej krajine.

Čo je to „socializmus v samostatnej krajine“? 

Ide o znovuzrodenie ríše pod názvom Rusko. Na konci 1920-tych rokov to už bolo jasné všetkým na svete a od roku 1929 (je symbolické, že práve toho roku bol zo ZSSR vysídlený Lev Trockij, hlavný hlásateľ svetovej permanentnej revolúcie, ktorá v plnej miere odpovedala záujmom západnej globalistickej verchušky) bol spustený druhý projekt pod názvom „svetová vojna“.

Kto ho mohol v Európe uskutočniť? 

Iba Nemecko! Znamenalo to teda priviesť k moci v tomto štáte taký režim, ktorý začne organizovať vojnu. Lenže priviesť ho k moci by bolo málo, po prvé ho bolo treba napumpovať zlatými a menovými rezervami, po druhé, napomôcť mu, aby vytvoril zodpovedajúci vojensko-priemyslový komplex. Na to Hitlerovi venovali Rakúsko a Československo.

Treba si veľmi jasne predstaviť, že hlavnými vinníkmi rozpútania 2. sv. vojny sú určité britské kruhy, ktoré Hitlera použili na svoje ciele. Samozrejme, že z Hitlera to vinu neskladá. Sociológ a psychológ Gustav Le Bon svojho času napísal knihu „Psychológia tlupy“ (Psychologie der Massen), ktorá bola jednou z príručných pre V. I. Lenina. Uvažujúc o 1. sv. vojne Le Bon povedal nasledovné: Wilhelm II. bol tým, kto kvapol do pohára s vodou poslednú kvapku, po ktorej tá pretiekla cez okraj.

No dôležité je vidieť, kto predtým naplnil pohár po samý okraj. No a to urobili v 1930-tych rokoch Briti. Hitler, ten k tomu pridal len tú poslednú kvapku.

Tvrdíte, že pohár naplnili Briti. Existujú na to dôkazy?

Samozrejme, na túto tému bola uverejnená celá hromada prác, dokumentov. Existuje aj otrasný list Churchilla nemeckému vojvodcovi Evaldovi von Kleistovi zo septembra 1938. Pripomínam, že 28. septembra 1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda (správny dátum podpisu je 30. september – pozn.), ktorá sa dnes nazýva Mníchovským diktátom.

Ide o veľmi zaujímavý list. Nemeckí generáli neboli informovaní, že západní pohlavári sa chystajú odovzdať Československo Hitlerovi a celkom vážne predpokladali, že Hitler bude s Československom bojovať.

Československá armáda mala v tom čase už milión ľudí a minimálne vôbec nebola slabšia ako nemecká. Nemci by navyše museli útočiť v horskom teréne. Čiže nemeckí generáli si porátali, že tento útok sa bude rovnať samovražde a tak sa rozhodli zorganizovať sprisahanie a zatknúť Hitlera, keď sa v polovici septembra vráti z Berchtesgadenu do Berlína.

No a tu sa dopustili chyby – oznámili svoje plány Britom, predpokladajúc, že tí sú zainteresovaní na takomto vývoji udalostí. Briti na to urobili dve veci. Po prvé, Chamberlein letel do Berchtesgadenu k Hitlerovi na rozhovory, aby ho zdržal od návratu do Berlína. A Churchill napísal list von Kleistovi.

U nás sa hovorí, že Chamberlein a Churchill mali diametrálne odlišné názory o Nemecku tých čias, jeden že vystupoval ako „mierotvorca“ a druhý ako razantný protivník. V skutočnosti tieto dve skupiny v britskom establishmente bojovali medzi sebou, ale vo vzťahu k Nemecku boli jednotné. Obe pred Hitlerom len rozohrali divadielko, ktorému ten uveril ako dajaký provinčný politik. Stalin by na to nikdy neskočil.

Čo napísal Churchill von Kleistovi? 

Že ak Hitler a nemecké vojská prekročia hranicu Československa, dokonca ak ich len jednoducho preletí nemecké letectvo, bude to návratom ku svetovej vojne, ktorá sa skončila v roku 1918. A v tejto situácii, že treba kalkulovať s tým, čo sa môže udiať počas prvých niekoľko mesiacov a aj to, čo sa možno udeje na konci tretieho alebo štvrtého roku. Churchill tým dal nemeckej generalite fakticky najavo, že on nemusí proti Hitlerovi nič urobiť.

No a čo znamená fráza o troch – štyroch rokoch? Vojenská kampaň v Československu by trvala niekoľko mesiacov. Churchill veľmi presne vedel, že sa začína svetová vojna. V Mníchove Hitlerovi Československo jednoducho darovali. Päť európskych štátov v podstate vytvorilo antisovietsky blok, akýsi „prototyp NATO“. Hlavnou úlohou Mníchova bolo naviesť Nemecko smerom na Sovietsky zväz. Inou záležitosťou je, že Hitler sa pokúšal zoskočiť z háčika a vyhlásil Slovensko za nezávislý štát, ktorý i sám garantoval. Čiže rozhodol sa neprísť až k hranici so Sovietskym zväzom.

Nemecko nebolo pripravené na svetovú vojnu, krajina ešte nemala zodpovedajúci hospodársky potenciál. No keďže ho nemala ani v roku 1941, tak stavila na blitzkrieg.

Kedy Nemecko pochopilo, že sa prepočítalo vo výpočtoch?

Samotný Hitler to priznal už v septembri 1941. Vyhlásil, že ak by bol vedel, že nie celá Červená armáda je skoncentrovaná na hraniciach, že nemá jednu, ale tri obranné línie, že by proti ZSSR nikdy nezaútočil.

No a kto presvedčil Hitlera, že na hraniciach je sústredená celá Červená armáda a že má len jednu obrannú líniu? Canaris, náčelník vojenskej rozviedky, ktorý s Angličanmi spolupracoval od roku 1939. Angličania veľmi potrebovali zraziť proti sebe Hitlera a Sovietsky zväz.

Nebodaj bol Hitler natoľko naivný, že nebol schopný pozrieť sa na mapu ZSSR? A že Sovietsky zväz má vojská aj na Ďalekom východe?

Predstaviteľ ktoréhokoľvek štátu je závislý na svojich špeciálnych službách. Hovoria, aha, hlúpy Stalin veril Hitlerovi, a Sorge ho pritom upozorňoval, že ten začne vojnu. Ja sa vždy pýtam: čítali ste hlásenia Sorgeho, čo reálne písal a prečo Stalin nereagoval? Lebo Sorge písal: Nemecko prepadne Sovietsky zväz 22. júna alebo po skončení vojny s Anglickom. Čomu odporúčate veriť?

Stalin mal na stole dve skupiny hlásení: jedna, že Hitler zaútočí v júni a druhá, že najskôr si vyrieši Anglicko. Iné je, že Stalin vedel o pripravovanom útoku už 10. – 11. júna, navyše poznal presný dátum.

Tu sa však objavuje významné vyhlásenie TASS z 11. júna 1941, v ktorom sovietske vedenie tvrdí, že všetky rozhovory o našich sporoch s Nemeckom nemajú žiadny základ, všetko medzi ZSSR a Nemeckom, že je v poriadku a že vzájomné záväzky sa plnia.

No a naši antistalinisti sa smejú: bolo Stalinovi treba veriť Hitlerovi? Veď ešte týždeň pred útokom mu veril.

V skutočnosti hlupákmi sú tí, ktorí sa vysmievajú Stalinovi. Veď toto vyhlásenie TASS bolo určené konkrétnemu adresátovi – prezidentovi USA Rooseveltovi, ktorý už v roku 1937 vyhlásil, že ak Sovietsky zväz prepadne Nemecko, tak my, USA, budeme pomáhať Nemecku. Ak však Nemecko prepadne ZSSR, tak USA budú pomáhať jemu.

V apríli 1941 to oficiálne vyhlásil aj americký Kongres. A v tomto vyhlásení bola mimoriadne dôležitou formulácia: že ak sa ZSSR nechá vyprovokovať a ako prvý napadne Nemecko, tak Spojené štáty sa postavia na stranu Nemecka. Záujmom Američanov bolo nedopustiť vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom.

Politické rozloženie síl na konci 20-tych rokov 20. storočia bolo spletité. Ja tvrdím, že hlavnou príčinou 2. sv. vojny boli britsko-americké protirečenia. Všetko ostatné bolo druhoradé.

V roku 1929 riaditeľ ústrednej anglickej banky Norman Montesquieu, vyjadrujúci, takpovediac, záujmy Rothschieldovcov (tu sa nemyslí len ich rodina), uzatvoril Britskú ríšu pred svetovým kapitálom. V prvom rade to bolo voči USA, predovšetkým voči Rockefellerovcom, ktorí sa vlastne stali víťazmi 1. sv. vojny. Američania po tom, ako im Británia odsekla štvrtinu svetového trhu, boli nútení investovať do Nemecka a ZSSR. A práve v roku 1929 sa rozhodli zničiť Britskú ríšu. Mimochodom, počas 2. sv. vojny Allen Dulles, budúci šéf CIA, nezakryte hovorieval, že „našou úlohou je zničiť Britskú ríšu“.

Z tohto uhla pohľadu je 2. sv. vojna veľmi zaujímavá. Na jednej strane Veľká Británia, USA a ZSSR bojovali proti Nemecku a na druhej USA a ZSSR robili všetko možné na demontáž Britskej ríše. Čo sa im v polovici 1950-tych rokov aj podarilo. Neskôr, samozrejme, Británia zasadila odvetný úder, no to je už iný príbeh.

Čiže navrátením sa k udalostiam, ktoré predchádzali 2. sv. vojne, bolo pre USA veľmi dôležité, aby v novej svetovej vojne bola Britská ríša zničená. V tejto súvislosti je dodnes málo známym faktom, že v 1930-tych rokoch USA rozpracovali plán vojny s V. Britániou v Kanade. Briti však v tom čase riešili inú otázku – zrážku Nemecka a ZSSR.

Uvedomme si teda, že tak v plánoch USA, ako aj v plánoch Britov hral rozhodujúcu úlohu Hitler. Britom sa nakoniec predsa len podarilo roztrhať americký plán a Hitler sa vydal proti Sovietskemu zväzu.

Dejiny však ukazujú, že Stalin s touto „podkobercovou hrou“ rátal. Vedel, že jeho jediným spojencom v tejto hre sú Spojené štáty a o tom bolo jeho vyhlásenie v TASS. Ak by sa bol ZSSR nechal vyprovokovať, V. Británia by sa v momente zmierila s Nemeckom, podporili by ju aj USA a vo svete by sa bol vytvoril úplne iný obrázok. Všetky reči, že Stalin sa chystal prepadnúť Nemecko a že Hitler ho iba predbehol, sú len nepodloženým táraním.

Reči o pakte Molotov-Ribbentrop sú však stále živé.

Po tom, ako v roku 1939 padlo Poľsko, ani jeden človek v Európe, a dokonca ani Churchill, neobvinil Stalina z agresie. Čo je pochopiteľné. Veď sovietske vojská vstúpili na územie Poľska až 17. septembra, kedy poľská vláda už neexistovala (ušla z krajiny 16. 9. – pozn.) a ani poľský štát už v podstate neexistoval. Bolo to len nejaké územie!

Preto vtedy Stalina nikto neobvinil z agresie? 

Lebo agresia je aktom jedného štátu voči druhému štátu! No a Poľsko už 17. 9. 1939 ako štát neexistovalo. Absolútne neexistovalo! Stalin konal veľmi premyslene – kým existoval poľský štát, sovietske vojská na jeho územie nevstúpili. Z pohľadu medzinárodného práva sa tu niet o čo zachytiť.

Prečo na Západe všetci tak besnia zo sovietsko-nemeckého paktu?

Pretože Stalin im prekazil „protoNATO“! A čo sa týka Európskej únie, treba stále hovoriť – my sme nebojovali len so samotným Nemeckom, ale s Hitlerovskou úniou. Pretože značná časť Európy, jej verchuška, si pokorne kľakla pred Hitlerom. Aj Francúzsko, aj Holandsko, aj Belgicko.

Každý tretí tank, ktorý bojoval na východnom fronte, bol vyrobený v Česku našimi slovanskými bratmi v ich Škodovke (vtedy Hermann Goring Reichswerke). Dva esesácke prápory – estónsky a francúzsky – bránili Reichstag v roku 1945. Vo Wehrmachte bolo viac Francúzov ako v hnutí odporu.

Kvôli tomuto je západoeurópska pamäť o 2. sv. vojne veľmi selektívna. Čo robiť, ak jedinými národmi, ktoré sa vlastnými silami oslobodili od nacistov boli Rusi a Srbi?! Všetci ostatní alebo bojovali na strane Nemcov, alebo ich oslobodzovali. Nemajú VÍŤAZSTVO, na ktoré by mohli spomínať. To len my, Srbi a ešte aj Gréci si môžu pripomínať víťazstvo. Práve za toto Srbov nemajú radi na Západe, pretože oni bili Nemcov dvakrát – počas Prvej i počas Druhej svetovej vojny.

Dnes však často počuť, že víťazstvo na východe bolo v značnej miere dosiahnuté vďaka Lend-Lease.

Lend-Lease bol zaktivizovaný pred Bitkou o Kursk (čiže po bitke pod Moskvou a po Stalingrade – pozn.). Nehovoriac o tom, že víťazstvo vo vojnách dosahujú nie “lend-leasy“, ale krv, pot a slzy tých, ktorí sú pripravení padnúť za svoju vlasť. Vo vojne zvíťazil sovietsky ľud, mimochodom, organizovaný stalinským systémom. Preto ak sa dnes pokúšajú hovoriť, že víťazstvo bolo dosiahnuté napriek Stalinovi, tak to je zákernosť. Národ bez systému je tlupou.

Elementárny príklad – rok 1915, začiatok roka 1916. V úporných bojoch je prakticky vybitý dôstojnícky zbor ruskej armády, po čom krachla celá armáda a za ňou absolutizmus. V roku 1941 bol tiež vybitý dôstojnícky zbor, vzápätí krachla armáda: takmer tri milióny zajatcov, no štát nekrachol. Na konci roku 1941 bola v podstate vytvorená nová armáda, ktorá zlomila chrbát Wehrmachtu. Kto sa to podpisoval na rozvaliny Reichstagu? Ľudia, vychovaní sovietskym systémom v 1930-tych rokoch. Toto psychológovia nazývajú modálnym typom osobnosti. Nehovoriac o tom, že sovietsky systém sa ukázal silnejším nielen na fronte, ale aj v zázemí.

Jadro sovietskeho národa tvorili, prirodzene, Rusi. Neustále pripomínam príklad maršala Bagramjana, ktorý rozformovával všetky svoje podriadené jednotky, ak v nich zostalo menej ako 50 % Slovanov. Vychádzal z toho, že práve Slovania sú tí, ktorí vedia bojovať.

Mimochodom, o tom istom hovorili aj Nemci. Existoval istý esesák Degrelle, ktorý sa v jednom povojnovom rozhovore nechal počuť, že: „Keď sme šli bojovať, tak sme si mysleli, že budeme bojovať s Aziatmi, no v skutočnosti sme sa zrazili s rovnakými árijcami, ako sme sami. Rusi sa predviedli, akí sú odvážni vojaci“.

Čiže po vojne nikto nediskutoval o tom, kto zvíťazil, kedy sa skončila vojna… lebo všetkým bolo všetko jasné. „Nejasné“ to začalo byť až po roku 1991.

Andrej Fursov: Úpadok Britského impéria. Ako sa bude spomínať na Alžbetu II

Hovoríte, že Veľká vlastenecká vojna je unikátnym javom v ruských dejinách…

Unikátnou bola po každej stránke. Tretia ríša bola jediným protivníkom v dejinách, ktorá si postavila úlohu fyzickej likvidácie 70 % Rusov a na dobytok obrátiť všetkých ostatných. Čiže my sme sa bili za právo zostať v dejinách.

Vladimír Mikunda

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Zuza stiahla zástavy... a či to naša kráľovná umrela?

„V Argentíne alebo v Iráne sa celkom tomu vytešovali. Logicky, pretože Veľká Británia je reprezentantom anglosaského svetového poriadku, ktorý predpokladá ...

Nasledujúci článok

Názor

Spájať sa dá iba myšlienkou, nie frázami

Eduard Chmelár: Nemáme zahraničnú politiku. Našich ministrov zahraničných vecí vždy určovala jedna ambasáda. Aj teraz Korčoka vystriedal najväčší proamerický jastrab. ...
Názor

Stretnutie Poslov budúcnosti 3. diel

Diskusia a závery vyplývajúce z prvého historického stretnutia Poslov budúcnosti a priaznivcov Správ z Galaxie v Litochoviciach nad Labem
Aktualizované 3.10. 22:10
Názor

Geopolitická architektúra planéty

Dr. Jozef Skála a Prof. Peter Staněk: Videorozhovor o geopolitickej architektúre planéty 30. 9. 2022 Prof. Staněk k aktuálnym témam + odpovede ...
Názor

SOROŠČA neuvedomelé tupé nevie, že jej trestnoprávnosť nastúpi

JUDr. Štefan Harabin: „SOROŠČA je tak tupá, že ona si ani neuvedomuje, že jej trestnoprávna zodpovednosť nastúpi“ Podvodne sa nechala ...
Názor

EÚ: Riadená demolácia

Keď si prečítam množstvo denných spravodajských článkov o Rusku, Ukrajine, NATO a EÚ, je stále ťažšie uniknúť myšlienke, že prebieha ...
Názor

Narodení v EÚ

EÚ je zločinecký syndikát, ktorý založili nacisti a riadia pohrobkovia fašistov. Rýchlo preč. Záchrana je BRICS. Inak zahynieme mrazom, hladom a vojnou. ...
Názor

AKO SKRYTÉ BRITSKÉ INFORMAČNÉ VOJNY CIELIA NA RUSKO, ŽE OHROZUJE CIVILOV A NOVINÁROV

Kit Klarenberg Koncom júla začal internetom kolovať šokujúci rozhovor so zajatým bojovníkom práporu Azov. V klipe vojnový zajatec tvrdil, že Oleksij Arestovyč, kedysi ...
Názor

Dobré ráno stará mama..

Volkswagen hrozí odchodom zo Slovenska. Presun výroby by zasiahol tisíce ľudí! Volkswagen uviedol, že presun výroby by mohol smerovať do ...
Názor

Ľudia môžu svojou účasťou na voľbách prejaviť svoju nespokojnosť - Anna Belousovová

Slovensko stojí na šikovnej samospráve. Aj jeden človek môže urobiť veľa, ak sa snaží. Jesenné voľby sú veľmi dôležité. Začnime ...
Aktualizované 30.9. 23:32
Názor

Budú Taraba a Kuffovci novodobí „JUDÁŠI“ v parlamente ?

Mal som možnosť byť dva a pol roka v Národnej rade a tak si chvíľu po boku Vladimíra Mečiara užiť politické „maniere“ a politikárčenie, ...
Názor

Zákulisie nezákonného súdenia Rostasa – Štefan Harabin

V kauze odsúdenia Rostasa za citovanie Štúra a iných zakladateľov slovenskej štátnosti nejde len o hrubé porušenie ľudských práv ale ...