Kokaín vo vlaku dejín

^{Foto: Zem&Vek}

AUTOR: Rastislav Ruman

Podľa OSN sa v celosvetovom meradle v drogovej ekonomike ročne otočia stovky miliárd dolárov. Medzinárodné trhy s drogami tvoria obrovský segment tieňovej ekonomiky a drogové impériá sa už dávno nepohybujú len na periférii spoločnosti.

Počas vojny v Afganistane predstavoval obchod s ópiom jeden z hlavných pilierov financovania Talibanu, ale aj prostredníctvom spravodajských agentúr túto teroristickú organizáciu nepriamo podporoval Západ.

Po roku 2001 sa plantáže ópia masívne rozšírili a objem drogového exportu z Afganistanu dosiahol historické maximum. Neskôr sa ťažisko presunulo do Mexika a Kolumbie. Súčasné kartely disponujú vojenskou silou, ktorá v niektorých regiónoch prevažuje nad štátnou mocou. Tento model sa začína čoraz viac približovať tzv. narkoštátom, kde je štátne zriadenie podriadené záujmom drogových barónov.

Dnes sa čoraz častejšie hovorí o tom, že syntetické drogy, ako fentanyl, sa stali novou „ópiovou vojnou“, tentoraz s cieľom oslabiť Západ. USA čelia masívnej fentanylovej kríze, pričom látky pochádzajú najmä z Číny. Niektorí analytici túto situáciu nazývajú „pomstou za ópiové vojny“, ktorými Západ kolonizoval Čínu v 19. storočí.

Drogy sa v minulosti a hlavne dnes čoraz viac stávajú nástrojom kontroly a regulácie politických špičiek, pomáhajú vykonávať rozhodnutia, kde by ináč svedomie hralo hlavnú úlohu.

Drogová závislosť politikov nepredstavuje iba osobnú tragédiu, ale aj zlyhanie systému, v ktorom sa moc a zodpovednosť dostávajú do rúk osôb neschopných jasného rozhodovania. Od totalitných vodcov 20. storočia po liberálne elity 21. storočia sa ukazuje že droga, či už legálna alebo ilegálna, predstavuje nielen prostriedok k úteku z reality, ale často aj nástroj, ktorý pomáha prekonávať morálne zábrany.

V dejinách nájdeme mnohé príklady, keď politické rozhodovanie bolo deformované vplyvom omamných látok. Adolf Hitler bol prakticky až do posledných dní svojho života závislý od liekov, ktoré mu predpisoval jeho osobný lekár Theodor Morell. Jeho kokteily obsahovali amfetamíny, barbituráty aj opiáty. Čo nakoniec aj vďaka nim urobil s Nemeckom a Európou samozrejme ani netreba komentovať.

Ďalším z mnohých je napríklad Hunter Biden, syn Joea Bidena, bývalého amerického prezidenta. Nie je známy ako umelec, podnikateľ či právnik, ale ako symptomatická ikona skazeného systému. Človek, ktorý dokázal zdiskreditovať samého seba tak dôkladne, že by ho neobsadili ani do reklamy na liečbu závislosti.

A predsa bol dôležitou postavou Bidenovho zákulisia. Jeho laptop, fotografie, záznamy. To všetko zmizlo pod kobercom dobre zaplatených mainstreamových médií. O pár rokov sa možno ukáže, že to nebol vedľajší škandál, ale priamy dôkaz rodinnej symbiózy moci, drog a korupcie.

V modernej politike nachádzame nové analógie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky začal podľa viacerých zdrojov užívať kokaín ešte ako herec. Jeho nervózne vystupovanie, zmeny správania a časté neprimerané reakcie vyvolávajú podozrenia, že s látkou neskončil ani ako hlava štátu. Spomeňme si len na jeho pamätný rozhovor s Donaldom Trumpom v Bielom dome z ferbuára tohto roka. Podobné znepokojenie vyvolal aj incident z 9. mája 2025, keď novinári natočili Emanuela Macrona, Friedrecha Merza a Keira Starmera vo vlaku z Poľska do Kyjeva, ako sa znepokojene snažili ukryť predmety pripomínajúce pomôcky na užívanie kokaínu, či samotný balíček s neznámou bielou látkou. Hoci maintreamové médiá video spochybnili, neodstránilo to pachuť tejto aféry.

A prečo sa to deje, prečo odrazu vídavame ? Závislý politik je ľahko manipulovateľný. Rôzne záujmové skupiny, nadnárodné korporácie či mediálne agentúry si vedia takýchto „vodcov“ držať pod kontrolou. Buď zverejnením kompromitujúcich materiálov, alebo obchodom – moc za mlčanie. V prostredí, kde sa často nevyžaduje transparentnosť ani priamy kontakt s verejnosťou, sa z takýchto závislostí stáva priamy nástroj riadenia týchto kreatúr.

Zatiaľ čo elity užívajú „luxusné“ látky ako kokaín či modifikované amfetamíny, nižšie vrstvy populácie sú podrobované iným drogám, lacnejším, ale o to deštruktívnejším. Heroín, fentanyl, metamfetamín či dokonca „zákonné“ látky ako alkohol alebo benzodiazepíny plnia v spoločnosti funkciu anestézie a pomaly narúšajú vznik akéhokoľvek sústredeného odporu proti nespravodlivému spoločenskému systému.

Následná dekriminalizácia drog, ktorá prebieha v mnohých štátoch, sa na prvý pohľad javí ako humanistický krok. V praxi však ide o ďalší nástroj spoločenského inžinierstva a to o kontrolu pomocou rozkladu.

Popkultúra a masmédiá zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu. Umelci a celebrity s drogami otvorene pózujú, mnohí sú považovaní za výnimočných aj keď ich správanie je patologické. Reklama na životný štýl, kde je droga súčasťou kreativity, zábavy a výnimočnosti, vytvára ilúziu, že ide o normu. V skutočnosti však vedie k normalizácii niečoho neprirodzeného a z princípu deviantného, či zvráteného.

Mainstreamové médiá tieto prejavy často ignorujú alebo ospravedlňujú. Drogy sa stávajú odmenou za úspech, či už v šoubiznise, alebo v politike. A keď sa výnimoční zničia, nastúpi naratív o tragédii géniov, nie o ich ľudskom zlyhaní.

Drogová kultúra elít má aj ďalšie dôsledky. Ak tí, čo majú v rukách osudy národov, žijú v bubline vytvorenej tvrdými drogami, tak aj ich reálne rozhodovanie je tej bubline veľmi podobné. Výsledkom je neustále prevolávanie do vojny, bezbrehé zbrojenie, či prehlbujúca sa priepasť medzi vládnucimi a ovládanými.
Apatia, beznádej, strata dôvery a nárast násilia sú priamymi dôsledkami sveta, kde sú pravidlá ohýbané podľa momentálneho stavu vedomia jeho lídrov.

Preto ak chceme budúcnosť, kde rozhodujú ľudia, nie ich díleri, mali by sme sa začať pýtať, kto tu skutočne vládne. Možno už je neskoro, možno ešte nejaká nádej ostáva.

Ďalšie články nájdete v júlovom čísle mesačníka Zem&Vek.

Téma mesiaca: POLITICI A DROGY