Putin odmieta ukrajinskú samostatnosť, pre neho to nie je národ, ale etnická prahmota s dialektom

4. marca 2022

Ruská invázia vyvolala aj v expertoch, ktorí Rusko sledujú, prekvapenie. Určitým šokom bola aj pre novinárov Jefima Fištějna, ktorý to v predchádzajúcej časti komentoval slovami: „Moje predpoklady nič nezvestovali ohľadom skorého termínu vpádu. To, že vpád skôr, alebo neskôr bude, o tom som pochybnosti nemal.“ Putin podľa neho svoje ciele a zámery úplne jasne formuloval, problémom však je, že jeho protihráčom sú na druhej strane v Európe aj v Amerike osobnostne slabí politici. Sťahovanie diplomatov, a de facto odrezanie Ukrajiny v okamihu, keď došlo k zhoršeniu situácie, Rusko len povzbudilo k priamej akcii.

Martina: My sme sa na túto tému minulý týždeň po neuskutočnenom útoku Ruska na Ukrajinu 16. 2. rozprávali o tejto situácii s diplomatom Jaromírom Novotným, a on hovoril, že Rusko vyhralo 17. 2. celosvetovú informačnú vojnu. A tiež, že celkovo vyhrala Čína, pretože sa západným spojencom podarilo Rusko vohnať do jej náručia. Súhlasili by ste s týmto konštatovaním?

Jefim Fištejn : Vcelku áno, len by som to prednášal bez akéhokoľvek jasotu, a bez akéhokoľvek náznaku sympatie k tomuto vývoju. Naopak, je to vývoj desivý, hrozivý, a ako taký musí byť hodnotený. Proti takémuto vývoju je len jediný platný prostriedok, a to je sila Západu. Keď nie je, tak samozrejme Rusko bude priamo provokované na ďalší agresívny výpad. Neviem, ako to Jaromír, ktorého poznám roky, myslel, je to suché konštatovanie, ktoré by som opakoval bez akéhokoľvek vnútorného jasotu.

Martina: Jefim Fištejn, pomôžte mi pochopiť začiatok rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý samozrejme začal rozpadom Sovietskeho zväzu. Ale predsa len, mohlo by sa stať, že celé to s novou silou začalo oznámením, že Ukrajina chce do NATO? Viem, že každá krajina by mala mať možnosť robiť si, čo chce, ale viete si predstaviť, že by Rusko, so svojou historickou skúsenosťou, pristúpilo na to, že Ukrajina vstúpi do NATO a že sa podbruško Ruska zrazu otvorí Severoatlantickej aliancii?

Jefim Fištejn: Podbruškom Ruska sa spravidla myslí Stredná Ázia, Kazachstan a iné stredoázijské republiky. O Ukrajine nikto v Rusku neuvažoval ako o podbrušku.

Putin pokladá nezávislosť Ukrajiny za dočasnú a odmieta ukrajinskú samostatnosť s tým, že to nie je národ, ale etnická prahmota, ktorá hovorí nejakým dialektom

Martina: Pre Rusov bola vždy strategická hĺbka obrany, a predsa len z Ukrajiny do Moskvy je to, čo by kameňom dohodil.

Jefim Fištejn: Z Moskvy do Kyjeva je to ešte bližšie, než sa zdá. Ale o to nejde. Tu jednoducho musíme znova vychádzať z princípu rovnováhy síl, to je jediná obrana. Rusko bolo ochotné uznávať nejakú dočasnosť, ale vždy ju vnímalo ako dočasnosť. Ukrajinská nezávislosť bola z hľadiska Ruska obyčajná dočasnosť, to sme počuli od Putina mnohokrát, že krajina, ktorá je svetovou mocnosťou, nepokladá svojho suseda za štát. Putin povedal: „Ukrajina nie je štát, je to kolónia Západu.“ A to my pripustiť nemôžeme. On odmieta ukrajinskému národu akúkoľvek samostatnosť s tým, že to nie je národ, ale etnická prahmota, ktorá hovorí nejakým dialektom, a tak ďalej. Takže takýto režim a taká veľmoc bude vždy nazerať na ukrajinskú neodvislosť ako dočasnosť, ktorá skôr alebo neskôr skončí, a všetko ostatné sú medzikrokmi. Jediné, čo mohlo Ukrajinu zachrániť, je západná sila, prijatie do NATO, a vojenské jednotky NATO na východnej hranici. To by ju mohlo zachrániť, tam by sa Putin najskôr poškrabal v tyle, než by sa rozhodol pre akúkoľvek vojnu. Všetko ostatné sú medzihry. Pre Putina vždy bola nezávislosť medzihrou.

Musím povedať, že Putin má veľmi špecifické vzdelanie v štruktúrach KGB a históriu nepozná. Ukrajinský národ je iný národ hovoriaci iným východoeurópskym slovanským jazykom, a má úplne inú históriu a inú mentalitu. Tu treba jasne povedať, že mentalita Ukrajiny sa diametrálne líši od mentality ruskej. Ruská mentalita je zacielená na to, odvodzovať veľkosť a význam človeka, osobnosti, od veľkosti štátu a jeho úspechov. Každý Rus, či už chce, alebo nechce, nutne cíti, že jeho sila rastie, keď rastie sila štátu.

U Ukrajincov je to obrátene. Ukrajina nespoznala centralizovaný štát, nemá rešpekt k centralizovanému štátu. Ukrajinská spoločnosť bola vždy silne roztrieštená, a tiahla k rôznym anarchickým formám existencie. Ukrajina je mimochodom jednou z vlastí anarchického hnutia, málokto to pozná, ale je to anarchická prax, ktorá vychádzala z anarchickej teórie, a bola vo význame porovnateľná s latino-americkým blankistickým hnutím, alebo akýmikoľvek inými, decentralizačnými, odstredivými ideológiami. Takže v tomto zmysle sa ukrajinský národ líši od ruského úplne diametrálne.

A čo sa týka jazyka, tak to už je vôbec blud. Každý Čech z dejín 20. storočia vie, že boli doby, kedy slovenčina bola pokladaná za dialekt československého jazyka, tak sa to vtedy oficiálne volalo – československý jazyk, ale bol to úplný nezmysel. Ukrajinčina je natoľko odlišný jazyk, že každý Rus, keď si prečíta naozaj klasickú ukrajinskú literatúru, rozumie každému tretiemu slovu. Je to špecifický východoslovanský jazyk. Takže Putin toto tvrdí iba preto, že potrebuje Ukrajinu mocensky, a v žiadnom prípade sa o nič iné nejedná.

Gorbačov mi osobne k údajnej dohode o nerozširovaní NATO povedal: „Myslíte, že som taký hlúpy, aby som sa spoliehal na niečo, čo nie je napísané? Čo nie je napísané, nie je dané.“

Martina: Jefime, snažím sa celú tú situáciu pochopiť už len preto, aby som sama v sebe vykresala akúsi nádej, pretože tento konflikt sa môže rozšíriť a rozhorieť ako iskra po cigarovej šnúre. Na to sa vás budem pýtať za malú chvíľu, ale v rámci toho pochopenia sa chcem opýtať: Z nahraných záznamov rokovaní medzi Michailom Gorbačovom a Georgom Bushom starším sa údajne zachovalo – ja som to nepočula – že Georg Bush starší mal údajne sľúbiť Gorbačovovi, že sa Severoatlantická aliancia nebude rozširovať, a iba to nepotvrdili, Gorbačov si to údajne nenechal podpísať. Asi ste o niečom podobnom tiež počuli. Povedzte mi: Nemohol okamih prizvania Ukrajiny do NATO Putin vnímať ako podraz? Ako snahu ho zase tlačiť k stene?

Jefim Fištejn: Nemohol. Mal som v roku 98 tú príležitosť, a pýtal som sa na to Gorbačova, keď sme natáčali film k tridsiatemu výročiu ruského vpádu z roku 68, už mimo záznamu. Ale veď aj tieto fámy o tom, čo sľúbil alebo nesľúbil, nie sú nič iné, než fámy. A Gorbačov sa na mňa s očividným výsmechom pozrel, a hovoril: „To si myslíte, že som taký hlúpy? Aby som sa spoliehal na niečo, čo nie je napísané? Čo nie je napísané, nie je dané. Nie je protokol, nie je záznam. To si myslíte, že som taký hlupák?“ Gorbačov sám, a to vám dosvedčia všetky materiály, sa nikdy k tejto fáme neprihlásil. Nikdy. A preto existuje v rôznych podobách. Tu vám povedia, že Gorbačov tento sľub dostal na Malte. Tú vám povedia, že nie, že sa pri rokovaní v Berlíne štyri významné krajiny NATO dohodli, že sa nebudú rozširovať. To, čo nie je napísané, sú fámy, a nič iné. Západ taký sľub nemohol dať. Dať sľub o tom, že niekto nebude mať slobodu rozhodovania, nemôže za niekoho iného, ​​za iný štát, dať žiadny štát, to by bolo porušenie medzinárodných noriem, porušenie demokratických zvyklostí, a tak ďalej. Žiadny štát, ani skupinka štátov, nemôže dať sľub, že potlačí prianie iného štátu treba vstúpiť do nejakých medzinárodných organizácií. Daná organizácia môže niekoho odmietnuť, ale to je predsa úplne iný proces. Odmietnutie je iný proces. Ukrajina nebola nikdy odmietnutá, ale jednoducho jej táto možnosť nebola poskytnutá. Takže všetko ostatné sú dezinformačné hry. 

Nikde ničím nebolo potvrdené to, o čom časopis Der Spiegel povedal, že to bolo údajne, a pozor na slovíčka POSUDZOVANÉ počas uvedeného rokovania štyroch krajín NATO. Teda, že bola posudzovaná možnosť ďalšieho rozšírenia a že údajne dospeli k názoru, že nie. Kde, čo? Kde je to napísané? Čo bolo posudzované? To predsa nič neznamená. Posudzované bolo, možno nebolo prijatie Stredoafrickej republiky, alebo možno nebolo, a možno, že si pri tom všetci zaťukali na čelo. Nič také nemožno doložiť, a to znamená, že nič také ani nebolo. V histórii neexistuje keby.

Putin sa odvoláva na ruského mysliteľa Iľjina, a má rád jeho myšlienku: Ruská moc sa prestiera až k medzi, za ktorou narazí na neprekonateľný odpor iného národa.

Martina: Dobré vedieť, keď hovoríte, že ste o tom hovorili priamo s Michailom Gorbačovom. Spomínam si, že som tu pred pár rokmi mala generála Petra Pavla, a vtedy sme vytiahli mapu, a ja som sa pána generála pýtala, či ako vojvodca, generál, vojak, chápe agresivitu a paniku Ruska, keď by bola Ukrajina prijatá do NATO. A on hovoril, nie úplne priamo, asi to budem parafrázovať, a ospravedlňujem sa, že určite nie presne, ale niečo v tom zmysle, že Západ niekedy skutočne nepostupuje voči Rusku príliš diplomaticky. A tak sa len snažím prísť na kĺb tomu, do akej miery sú určité veci možné pre pokoj na hranici a do akej miery môže človek povedať: Áno, toto nie je pre Rusko, alebo pre Ukrajinu prijateľné.

Jefim Fištejn : Putin sa rád odvoláva na ruského mysliteľa Iľjina, čo je skutočne výnimočný slovanofilný filozof, ktorý musel opustiť komunistické Rusko. Putin sa na neho odvoláva ako na svojho guru, a má najmä rád Iľjinovu vetu, že ruská moc sa prestiera až do tej medze, za ktorou narazí na neprekonateľný odpor iného národa. A že všade, kde je tento odpor prekonateľný, sa ho Rusko pokúsi prekonať. To je predsa súčasť myšlienkového dedičstva a filozofie, ktorú Putin zdieľa, a tak musíme chápať, že sa Rusko vždy pokúsi slabšieho prekonať, ale nie tam, kde je odpor neprekonateľný.

To nás zase vracia k myšlienke, že duchaplný politik by ponúkol rad možných riešení. Sadol by si s Putinom za stôl a napríklad povedal: Ukrajina je v NATO. Ale my berieme na seba záväzok nemilitarizovať východ Ukrajiny. Teraz strieľam od boku, a nech ma nikto nechytá za slovo. Len hovorím, že ľudská predstavivosť, ak je opretá o silu, ponúka mnoho možností. Prečo nepovedať: Až do Kyjeva budú vojenské základne, ale od Kyjeva na východ to necháme demilitarizované. Alebo nejaké iné varianty, teraz hovorím iba o princípe.

Diplomatické rokovania nikdy nemôžu nahradiť pozíciu sily. A nikdy v minulosti ich nenahradila. Diplomácia, ktorá sa neopiera o silu, je diplomacia pre slabých, ktorá sa musí spoliehať na veľkorysosť protivníka. Rusko voči Západu, ani voči nám, žiadnu veľkorysosť prejavovať nebude, pretože spadáme do zóny, ktorú Rusko nepokladá za legitímne západnú.

Keď dnes Putin hovorí o genocíde ruského národa v Donecko-Luhanskej oblasti, tak to je naozaj pre slaboduchých ľudí

Martina: Aktuálna situácia začala uznaním separatistických republík zo strany Ruska. Považujete za vylúčené, že ľudia v týchto separatistických oblastiach mohli byť skutočne nejako zo strany Ukrajiny ohrození, a tak požiadali o pomoc?

Jefim Fištejn : Samozrejme. Žiadali od začiatku: Putin, POMOC! Písali transparenty, a tak ďalej. Ale kto a ako? Veď je to oblasť zmiešaného obyvateľstva, ktorú po vyhlásení takzvanej nezávislosti separatistických oblastí, ktoré mimochodom tvorili iba tretinu Donecko-Luhanskej oblasti, opustilo vyše tri milióny obyvateľov. Z toho milión sedemsto tisíc smerom na Ukrajinu. To znamená, to boli Ukrajinci, ktorí pociťovali pre svoje životy a blahobyt zo strany Ruska nebezpečenstvo. Nie naopak. Keď dnes Putin hovorí o dôslednej genocíde ruského národa, tak to je naozaj pre slabých duchom, pre naozaj slaboduchých ľudí. Veď v bojoch medzi ruskou armádou a de facto ukrajinskou armádou za osem rokov zahynulo 14 tisíc ľudí. To sú oficiálne údaje, ktoré predkladá Rusko. Štrnásť tisíc a niečo.

Viete si predstaviť genocídu, ktorá by za osem rokov uniesla 14 tisíc ľudí? A ako vôbec, keď tam sú napoly separatisti a napoly Ukrajinci? Aká genocída? Čo je tým myslené? Asi to isté, čo je myslené, keď Putin hovoril, že ruský jazyk je na Ukrajine zakázaný. Ja sa celkom často zúčastňujem rôznych programov ukrajinskej televízie, rôznych televízií, tam je asi tucet rôznych televízií, v mnohých tých, ktoré sú veľmi kritické voči Zelenskému. Ja sa toho zúčastňujem, a hovorím po rusky, pretože ukrajinsky neviem. Takže ako zakázaná? Veď polovica televíznych programov je v ruštine. Veď ruština je v Kyjeve počuť na každom kroku. Kto a ako ju zakázal? Sú to klamstvá, dezinformácie, ktoré môžu pôsobiť, ako ja hovorím, iba na slaboduchých.

Martina: Z Donenskej oblasti údajne odišlo v poslednej dobe na štyridsať tisíc žien a detí, a po Majdane utieklo do Ruska z východu Ukrajiny asi milión ľudí. Svedčí to podľa vás o niečom? Že sa cítili ohrození? Že tam už nechceli byť? Alebo mali obavy zo správania ukrajinských – majdanských elít? Ako si to vyložiť?

Jefim Fištejn: Správanie ukrajinských majdanských elít vôbec nič nezmenilo na jazykovej a inej tolerancii ukrajinského režimu voči ruskému obyvateľstvu. Vôbec nič sa nezmenilo. Áno, z Donbasu odišlo vyše milióna ľudí smerom do vnútorného Ruska. No a? Smerom do vnútornej Ukrajiny odišlo milión sedemsto tisíc. Čiže je to, aj keď budem veľkorysý, že ste to vy, pol napol. Tamojšie obyvateľstvo nie je rovnorodé ani politicky, ani jazykovo, ani etnicky. Samozrejme etnickí Rusi dnes na Ukrajine tvoria časť politického ukrajinského národa. Je to politický národ, ktorý vytvoril Putin, a až do dnešného rána v podstate politickým národom bol. Čo bude teraz, povedať nemôžem. A ak na oplátku v hlavách slovanofilov, ktorí sú ochotní veriť bájkam, budú Ukrajinci nejakým spôsobom diskriminovaní, tak sa tomu čudovať nebudem. Putin by chcel, aby ukrajinský národ, ktorý v jeho hlave neexistuje ako samostatný národ, bol nejakým spôsobom rusifikovaný. To bola mimochodom aj politika komunistických úradov.

Martina: Jefim, dnes sa rozprávam s vami. Minulý týždeň som sa rozprávala s Jaromírom Novotným, ako som sa už zmienila. A chcem si pozvať Andora Šándora, a napríklad generála Šedivého, podľa toho, kto bude mať čas, a budem sa o tom chcieť rozprávať, a to preto, že chcem mať čo najviac informácií, a chcem získať obraz tejto situácie z najrôznejších zdrojov a z najrôznejších uhlov pohľadu. Povedzte mi, keď si pustím naše médiá, mám šancu získať objektívne informácie a objektívne spravodajstvo o tom, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku?

Jefim Fištejn: Stále menej. Samozrejme, že niektoré médiá zatiaľ ešte obsluhujú svojou informáciou rôzne vrstvy obyvateľstva, ale je to stále menej. Existuje určitá dominancia rovnako zmýšľajúcich, ktorá je pomerne silná. Konkrétne médiá menovať zámerne nebudem. Varím sa, ako sa hovorí, v tejto polievke sám, a so svojimi názormi som sa nikdy neskrýval. Nepotrebujem to. Nie som zamestnaný. Keby som bol zamestnaný, mal by som ťažkú ​​voľbu, ale akože nie som, tak kto chce počuť moje názory, môže. Hovorím dostatočne nahlas. Kto nechce, ten nepočuje.

Martina: Povedali ste, že sme objektívne informovaní stále menej. Myslím ale, že všeobecné informačné portfólio, ktoré sa nám dostáva, je napospol postavené tak, že Ukrajina je v nebezpečenstve, a Rus je zlý agresor, a tak niekedy postrádam v tomto informačnom bloku snahu určité veci pochopiť. Snahu vidieť, ako ste to pomenovali, chyby, ktoré Západ urobil, chyby, ktoré robia spojenci, čím privodili túto situáciu až do tohto traskavého stavu. Ste spokojný s týmto rozvrstvením síl? Dá sa informovať o Rusku tak, aby sme sa niekam dostali s tým, že Rusko je kozmické zlo, ako hovoríte, kozmický zloduch? Rozumiete mi?

Jefim Fištejn: Zloduch je. Tu je potrebné byť nesmierne obozretný. Ako by ste reagovali, keby niekto povedal: „Pozrite sa, potlačenie povstania varšavského geta je predsa oprávnené, veď tam tí zloduchovia zabili otca štyroch detí.“ Kto by mohol niečo také tolerovať? Tu treba veľmi dbať na to, aby celková pravda nespadla pod ľad, alebo nebola zametená pod koberec. Takýto protivzťah k udalostiam existuje, pretože náš svet sa až príliš snaží pochopiť ľudí, ktorí nás pripravujú o hodnoty, snažia sa pochopiť násilníka v zmysle: Veď on mal tiež nejaké svoje ľudské potreby.

Odporúčam každému, kto si chce vyskúšať úlohu obete, nech tam ide. Ja si radšej snažím vyskúšať sebavedomého víťaza nad zločincom, a nie naopak, nie jeho obeť. Takže, nemôžem povedať, že sme boli pripravení o informácii z oboch strán. Iná vec je, že informácia z Ruska môže byť pravdivá podľa toho, kto je jej zdrojom. Nezabudnite, že z Ruska v posledných mesiacoch utieklo veľké množstvo ľudí, ktorí sa tohto informačného procesu zúčastnili, a my sme sa spoliehali napríklad aj na ich názor, na ich dojmy. Dnes už nám tieto dojmy poskytnúť nemôžu, informačné pole v Rusku je mimoriadne obmedzené. Takže, tam treba predsa len stáť na svojej pravde.

Sme na prahu veľkého vojnového konfliktu, alebo veľké zrady

Martina: Ale stále ju hľadať. To asi áno. Slobodnou diskusiou, s tým by ste…

Jefim Fištejn : Slobodná diskusia málokedy spočíva v tom, že vám niekto povie, že zabíjať ľudí je správne. Brániť sa je správne. Zabíjať ľudí, ktorí vás neprepadli, nie je správne. Skrátka, sú pravdy, ktoré sú, dá sa povedať, starozákonné, ešte biblické, a pokiaľ pre niekoho prestali platiť, tak doplatia na svoju veľkorysosť, ktorá nemá nič spoločné so skutočnou veľkorysosťou. Je to vpustenie cudzích klamstiev do pevných stien našej pevnosti, ktoré by mali byť nepriestrelné a nepriechodné, a pokus otvoriť bránu týmto klamstvám skončí tak, ako to skončilo v starej Tróji. Oklamú vás.

Martina: Teraz ste povedali, že niektoré pravdy sú skrátka biblické. Keď sa posuniem ešte ďalej v čase, tak „oko za oko, zub za zub“. Povedzte mi, môže táto situácia, ktorá nastala, vyvolať konflikt, ktorý zďaleka nezostane len na hraniciach Ukrajiny, pretože keď sa začne napĺňať „oko za oko, zub za zub“, tak sa to môže šíriť, a zastaviť ktoviekde?

Jefim Fištejn: Sme v situácii, keď sa všetky takéto bohaté frázy ukázali byť úplne neplatné. Možno sme na prahu veľkého vojnového konfliktu, alebo veľkej zrady. Jedno, alebo druhé, oboje je pre nás nesympatickým vyústením z konfliktu zo situácie. Takže opakujem, naša pravda, alebo napríklad pravda demokracie, je osvedčená a preverená dobou.

Zdieľam heslo konzervatívnych mysliteľov Západu, ktoré mi zveril môj vlastný učiteľ konzervatizmu, John Sullivan, keď som ho požiadal, aby povedal stručne a lakonicky sukus, zmysel, tak povedal, že je to vízia budúcnosti, ktorá zahŕňa všetko najlepšie a osvedčené z minulosti. Tak aj ja si myslím, že človek, ktorý stojí na pevných základoch osvedčenej pravdy, z toho nepochybne čerpá silu, a nemusí o tejto pravde pochybovať v záujme domnelej pokrokovej lži, ktorá má tiež právo na existenciu. Neuznávam právo takéhoto klamstva na existenciu. Alebo respektíve uznávam potrebu držať sa svojej pravdy, príde na to, aký pomer síl medzi nami bude existovať. Takže, odmietam ľahkovážne snahy spoznať a pochopiť cudziu pravdu. U každého zločinca je nejaká takzvaná pravda, a nakoniec výsledok nie je závislý od toho, čia pravda je pravdivejšia, ale od toho, čia sila je založená na svojej pravde. A ak je táto sila dostatočná, aby zadržala zločincov, tak to dopadne pozitívne. Keď nie je dostatočná, tak to dopadne veľmi zle.

Problém dnešného sveta je, že už nemá žiadnu zrozumiteľnú víziu, za ktorú by stálo pracovať, znášať útrapy a ústrky, bojovať, umierať a zabíjať. Diktatúry ju majú, a idú za ňou.

Martina: Povedali ste, že stojíme na prahu veľkej zrady, alebo veľkého vojnového konfliktu. Myslíte svetového vojnového konfliktu?

Jefim Fištejn: Viete, problém sveta je v tom, že už dnes nemá žiadnu zrozumiteľnú víziu, okrem diktatúr, ktoré ju majú, ako: Zvýšenie svojej moci, a vzťahovanie svojej moci na všetky národy, a tak ďalej. Okrem nich svet nemá žiadnu zrozumiteľnú víziu. A mimochodom, neexistoval iný podobný okamih, kedy nebola žiadna vízia. Vždy bolo niečo, za čo stálo pracovať, znášať nejaké útrapy a ústrky, bojovať, umierať a zabíjať. Vždy boli veľmi pádne dôvody. Dnes takéto dôvody nie sú, pretože nie je žiadna vízia, tak ako v minulosti: Národné oslobodenie, budovanie štátu, budovanie nacizmu, budovanie fašizmu, alebo komunizmu. Toto všetko boli zločinecké vízie. Alebo naopak: Návrat kapitalizmu späť do Európy. To vždy za niečo stálo, stálo to za námahu.

Dnes vôbec nevieme čo, okrem snahy napraviť zlé podnebie a zlé medzigenderové vzťahy. Nemáme žiadnu zrozumiteľnú spoločenskú víziu. Žiadnu. A to je problém sveta. Keď sa svet dostane do takejto slepej uličky, tak väčšinou ventiluje svoju nadbytočnú a prebytočnú energiu v agresívnych prejavoch, a to je tiež dôvod rastúceho vzájomného nepochopenia medzi ľuďmi, rastúca agresia medzi nimi. Nikto im neponúka správne vyústenie pre ich prebytočnú energiu, energetický pretlak. Nikto nič neponúka. Takže ja mám veľké obavy, že to môže skončiť vojnou. Aj väčšia ako len… Už sme si povedali, že keď sa dá dokopy Čína s Ruskom, tak to je naozaj výzva ľudskej civilizácii.

Martina: Ale tiež ste povedali: Alebo sme na začiatku veľkej zrady.

Jefim Fištejn: Alebo na začiatku veľkej zrady. Pretože…

Ukrajina zaujala pozíciu spojenca Západu, a keď bude dobytá Ruskom, tak to bude svetom vnímané ako veľká zrada, pretože sankcie typu, že nebudeme dovážať krmivo pre psov a mačky sú na smiech

Martina: Koho?

Jefim Fištejn : No čo? Napríklad svojho spojenca. Ukrajina zaujala pozíciu spojenca Západu, nič iné, a ak bude dobytá Ruskom, tak to bude svetom vnímané ako veľká zrada, pretože odpovedať sankciami, že nebudeme dovážať krmivo pre psy a mačky, no to je na smiech. A žiadne silnejšie veci neboli zatiaľ ponúknuté. Ekonomické sankcie, ako hovorím, majú svoj veľmi obmedzený význam. Ruskí oligarchovia nežijú iba zo svetového obchodu, ale aj z toho, čo im dáva Putin, spolu s Čínou a prípadne s Iránom je to značný trh. Je to stále ešte značný trh, kde si oligarchovia môžu namastiť vrecká.

Martina: Povedzte mi, niektorí komentátori porovnávali situáciu na východe Ukrajiny, keď Rusko uznalo separatistické republiky, so situáciou s Kosovom. Ako sa pozeráte na toto porovnanie?

Jefim Fištejn: Každé porovnanie značne kríva. Porovnanie s Kosovom kríva na všetky štyri nohy, ako sa hovorí. Naozaj. Ani bombardovanie Srbska nebolo toho typu, ktoré pozorujeme teraz. Mimochodom všetky ukrajinské mestá boli už bombardované, každopádne ich okolie. Porovnanie s Kosovom kríva na všetky nohy, pretože sme boli svedkami, málokto si na to spomína, neobyčajne mohutného prúdu kosovských utečencov smerom do Macedónska, dnes severnej Macedónie. Hovorili sme vtedy o rádoch sto dvadsať, sto štyridsať tisíc ľudí na ceste za istotou. Takže by som to nezrovnával. Možno sa dá diskutovať o uznaní Kosova, ako samostatného štátu, čo zatiaľ neurobil celý svet, ale iba nejakých šesťdesiat štátov, a ani mnohé európske štáty ho neuznali. O tom sa dá diskutovať. Ale každopádne Kosovo nie je nikým obsadené, nie je obsadené Západom, to je na smiech,

Martina: Tieto úvahy vytvoriť Veľkú Albánsko už tu sú aj zo strany Kosovcov.

Jefim Fištejn : Áno. A nedá sa tomu čudovať. Áno, to sa ponúka. Ale ako hovorím, o tom sa dá diskutovať. Ale Kosovo nie je obsadené žiadnou cudzou mocnosťou, ale Ukrajina má všetky šance byť obsadená cudzou mocnosťou, navyše nepriateľskou. Takže ja by som to nezrovnával. O tom, čo Kosovo robilo voči Srbom, treba hovoriť ako o nespravodlivosti páchanej proti Srbom. O tom treba hovoriť, a možno o tom hovoriť. Ale kam by sme sa s týmto porovnaním dostali? Do medzinárodne právnej džungle.

Situácií je mnoho, ale v žiadnom prípade sa v poslednej dobe nikdy nejednalo o silové obsadenie. Niekto povie: Ale predsa začiatkom 20. storočia Spojené štáty obsadili sever Mexika, a tak ďalej. Ale my hovoríme o dobe, od ktorej sa vedie odpočet, a to je povojnová situácia. Tak odvtedy neexistuje obsadenie celého štátu, ale jeho časti tak, ako to bolo v Gruzínsku. Mimochodom tak, ako to bolo v Moldavsku, kde je dodnes polovica krajiny v ruskom područí. Skrátka a dobre, Kosovo nebol prípad, keď jeden štát obsadí, a úplne si podriadi druhý štát. To nebol tento prípad.

Trump Putina nechválil. Len povedal, že urobil geniálny ťah, ktorý by sa ale za jeho vlády nestal, pretože by to nedovolil.

Martina: Prostredníctvom CNN sme boli oboznámení s tým, že bývalý prezident Trump k tomuto útoku Putinovi gratuloval. Som asi taký neveriaci Tomáš, ale nejako o tom celkom pochybujem. Aké o tom máte informácie vy?

Jefim Fištejn : Nie je potrebné podliehať dezinformačným zdrojom, a CNN je dnes čistá dezinformačná televízia. Mnohokrát bola mimochodom pristihnutá pri klamstvách, veľmi často, ktoré bez ostychu preberala práve z ruských rozvedných zdrojov. Z Ljubljanky, z FSB, preberala najmä správy, ktoré pomáhali vo vnútropolitickom boji. A keby tomu tak nebolo, tak by snáď Američania zachovávali dôveru v tento zdroj informácií, ale oni dôveru nezachovávajú. CNN stratila 90 percent svojho poslucháčstva, alebo diváctva. A ďalej to bude to isté.

Martina: Nie je pravda, že Trump pogratuloval?

Jefim Fištejn: Samozrejme, že to nie je pravda. On negratuloval. Slovo „gratuloval“, alebo „požehnal“, „pochválil“ alebo „podporil“, to všetko sú interpretácie. Každého, kto chce počuť celú pravdu, odkazujem nie k televízii, ktorá začína správou, interpretáciou, komentárom: „Trump podporil“, ale odkazujem na prepis jeho rozhovoru s podcastom, ktorý nájde každý, keď zadajú „Trump o vpáde Ruska na Ukrajinu“. Tam nájdu tento podcast, a visí tam jeho prepis, kde je okrem výrokov: „Je to geniálne“ a tak ďalej, aj súslednosť. Súslednosť je to, čo by nás tiež malo zaujímať. A je tam jednoznačná Trumpova pasáž na túto tému, ktorá končí, a teraz citujem veľmi blízko k originálu, nemám ho pred sebou, ale je to veľmi blízko: Prvý vpád Ruska sa konal v roku 2014 za prezidenta Obamu. Terajší vpád Ruska sa koná za prezidenta Bidena. Za dobu môjho pôsobenia v Bielom dome sa nič také nestalo. Prečo? Pretože sa stať ani nemohlo, ja by som to nedovolil,“ hovorí Trump. Vyzerá to ako pochvala? Vyzerá to ako prianie k úspechu? Alebo ako gratulácia? Prečo by to teda nedovolil, keď je to také skvelé? To nemá logiku.

Mne to skôr pripomína slová uznania. Napríklad generál Montgomery použil na adresu maršala Rommela, že je to nesmierne šikovný, a použil slová „zkurvysyn“. Ale nič mu to nepomôže, my sme múdrejší. Takto je táto myšlienka stavaná. Možno uznať zručnosti a chytrosť protivníka, ale keď to skončí myšlienkou: „My sme múdrejší. My mu ukážeme, čo preto.“ Tak to bolo myslené takto. Trump dnes vydal ďalšie vyhlásenie, kde jasne povedal, že to je zločin, a zločin sa nedá pochváliť. Zločinec môže byť geniálny, ale proti geniálnemu zločincovi vždy musí stáť rozhodný, sebavedomý policajt, a v tom prípade zločinec nemá šancu, aj keby bol sebageniálnejší. Takto je to myslené, že je to skutočne silný ťah zloducha. A tak je to aj s dnešným Trumpovým vyhlásením, ktoré je formulované tak, že je to zo strany Ruska zločin, a znovu opakoval: „Za môjho prezidentovania by sa to nestalo.“

U uvedomelých novinárov, tak sa za komunizmu hovorilo normalizačným novinárom, je očividná snaha vyradiť z prevádzky každý názor, ktorý sa trochu líši od ich, uvedomelého

Martina : Napriek tomu sa to teda dozvedeli prostredníctvom kedysi tak renomovanej televíznej stanice CNN, a ja preto zopakujem otázku: Povedzte mi, kde čerpať a hľadať informácie? A ako zaistiť, aby zaznievali rôzne názory a pochybnosti? Pretože v okamihu, keď sa porozprávam s pánom Jaromírom Novotným, vy ho poznáte, mnohokrát ste spolu diskutovali, ktorý má na niečo napríklad, trochu iný názor, tak v tej chvíli už je človek vystavený atakom, že je prisluhovač Kremľa, a zrazu zmizne akákoľvek objektívna diskusia a možnosť pýtať sa, možnosť sa aj mýliť a pátrať a nad slobodnou diskusiou o tomto prípade sa môže zavrieť voda. Nemáte z toho strach?

Jefim Fištejn: Nepochybne. S nevôľou vidím snahu niektoré názory vyradiť, a niektorých autorov potlačiť.

Martina: Všetci sa môžeme mýliť.

Jefim Fištejn: A práve preto. Žiadna kozmická objektivita neexistuje, alebo je ťažko dohľadateľná. Ona ústi z mnohých objektivít, a každý, samozrejme, v subjektívnych názoroch hľadá názory sebe blízke. To je v poriadku, od toho je demokratická diskusia. V poňatí uvedomelých novinárov, tak sa za komunizmu týmto normalizačným novinárom hovorilo, a dnes sa im hovorí „uvedomelí“, je očividná snaha vyradiť z prevádzky, a nepustiť žiadny každý, ktorý sa o trochu líši od ich, uvedomelého.

To je na zvláštny a dlhý hovor. Dnes novinárstvo nie je novinárstvom, tak ma vôbec neberte ako objaviteľa, toto je dnes v mnohých učebniciach. Novinárstvo fakt už zmizlo, a je novinárstvom názoru, a redakcia sa formuje ešte pred tým, než sa zídu k redakčnému stolu. Oni prídu s tým, že je správny akýsi názor, a: „Prosím vás, keď idete do poľa, do ulíc, prineste nám ilustráciu, ktorá potvrdzuje správnosť toho názoru.“ Takto idú do poľa, a takto vzniká informácia ilustrujúca daný názor. Nič iné už nie je.

Spomeňte si, že Watergate, svojho času viedol k pádu vlády, a to bola len správa o odpočúvaní druhej strany. Dnes ani správa zvláštneho vyšetrovateľa Durhama o tom, že predvolebný štáb, alebo volebný štáb Hillary Clintonovej dosadzoval, infiltroval volebný štáb jej odporcu, a dosadzoval tam platené dezinformácie, a potom to vydával za informácie o pôsobení štábu protivníka – to už nie je odposluch zavádzajúce a zločinné počínanie. A čo myslíte, že sa stalo? Nedali tomuto názoru vôbec priechod, hoci bol podložený skoro dvojročným vyšetrovaním zvláštneho vyšetrovateľa Durhama. Spoľahlivá metóda, poslucháči sa o tom nedozvedia. Žiadna Watergate, nikto na strane zločincov nerezignoval. Ani jeden človek.

Demokratická strana v USA si myslí, že môže klamať, pretože ju k tomu oprávňuje ich uvedomelosť, takže je to lož v záujme pokroku, čo nás približuje k šťastnej, žiarivej budúcnosti

Martina: Myslíte na strane štábu Hillary Clintonovej?

Jefim Fištejn: Áno. Alebo Demokratické strany. Nikto nerezignoval, pretože im to pripadá ako oprávnené, pretože oni sú uvedomelí, a uvedomelosť oprávňuje ku klamstvu. Je to lož v záujme pokroku. Pokroková lož, ktorá nás približuje k šťastnej, žiarivej budúcnosti.

Martina: Jefim Fištejn, keď ste takto načrtli fresku toho, ako by budúci svet mohol vyzerať, tak by som vás ešte poprosila o konkrétnejšiu víziu. Ako myslíte, že to môže v Európe a vo svete v nasledujúcich mesiacoch a rokoch vyzerať? Hovorili ste, že Západ v mnohých krokoch prejavuje akúsi stratu vôle k životu a že sa zaoberá takými vecami, že bundeswehr chce nové uniformy pre tehotných vojakov, a medzitým si iná strana plní svoje plány a svoje vízie, pretože ich má, ako ste hovorili. Povedzte mi, čo nás pravdepodobne, pri tomto rozložení síl, čaká?

Jefim Fištejn: To by som sa musel pokladať za proféta, alebo proroka, čo sa nepokladám. Som rovnako zmätený a šokovaný tým, čo sa odohráva, a nerád by som robil nejaké profétické závery, a predkladal nejaký rajský obraz budúcnosti, to neviem. Každopádne, nie som vôbec sám, kto si myslí, že existujú fázy vývoja civilizácie, u nás je to napríklad pán profesor Bárta, ktorý hovorí, že naša civilizácia upadla do fázy, kde všetko smeruje k zániku danej civilizácie.

Nechcem to teraz komentovať, alebo zdieľať, sám som tak trochu optimista, pretože už teraz vidím vo svete nejaké nové nálady, ktoré smerujú k obnoveniu sebaobranných hodnôt a silových pozícií. Vidím to na rôznych miestach, aj keď samozrejme som musel konštatovať, že sa role obrátili, a potlačovatelia dnes vystupujú v úlohe pokrokárov. Skrátka a dobre, myslím si, že až odíde súčasná generácia neslaných nemastných politikov, ktorí môžu byť len na smiech, pretože podľa mňa garda ako sú Macron, Biden, Johnson, Schulz, a neviem, koho ešte priradiť, je maximálne na smiech, tak by po nich mala nastúpiť generácia ľudí, ktorí sa predsa len chcú brániť nastupujúcemu „pokroku“. Chcú sa brániť naplneniu proroctva Orwella, o ktorom sme mali možnosť hovoriť už v minulosti – a ktoré sa napĺňa mimoriadne rýchlo, každým dňom, ale ľudia ho nechápu,

Jeden z týchto režimov Orwell umiestnil do Oceánie, to sú Spojené štáty a Veľká Británia dohromady. Druhé je Rusko, ktoré sa práve teraz rozpína ​​do Európy, a tretie je Čína, takzvaná východná Ázia. A myslím, že budúca generácia politikov sa bude musieť vrátiť k teraz zavrhovaným pozíciám, a to budú pozície sily, a ak sa k tomu nevrátime, tak Pánboh s nami, ako sa hovorí.

Naozaj to neviem povedať. Sám chcem veriť v lepšie. Existujú ešte ľudia, myslitelia, a aj štáty, ktoré sa priečia tomuto prístupu a príchodu žiarivých zajtrajškov, ktoré znamenajú vyhubenie našej civilizácie.

Martina: Jefim Fištejn, tak snáď to budúce generácie stihnú. Snáď ešte budú mať čo naprávať. Ďakujem vám za rozhovor, a za to, ako hľadáte svoj pohľad na vec, a na svet. Vďaka za to.

Jefim Fištejn: Rado sa stalo.

VŠETKY PRÍSPEVKY S JEFIM FIŠTEJN

Rádio Universum

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Heger chce natlačiť ľudom do domov vojakov a migrantov, upozornil poslanec Taraba na nové vládne nariadenie

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba informoval o nariadení Hegerovej vlády na povinnosť občanov Slovenska ubytovať utečencov a migrantov. Čaputovej vláda včera ...

Nasledujúci článok

Názor

Jindřich Rajchl: Zablokovanie webov je podľa práva možné len vtedy, keď porušujú zákon

V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa začalo bojovať aj na internete. Nebojujú len hackeri, ale aj ľudia s názorom. Nasledujúcu informáciu ...
Názor

AKO SKRYTÉ BRITSKÉ INFORMAČNÉ VOJNY CIELIA NA RUSKO, ŽE OHROZUJE CIVILOV A NOVINÁROV

Kit Klarenberg Koncom júla začal internetom kolovať šokujúci rozhovor so zajatým bojovníkom práporu Azov. V klipe vojnový zajatec tvrdil, že Oleksij Arestovyč, kedysi ...
Názor

SOROŠČA neuvedomelé tupé nevie, že jej trestnoprávnosť nastúpi

JUDr. Štefan Harabin: „SOROŠČA je tak tupá, že ona si ani neuvedomuje, že jej trestnoprávna zodpovednosť nastúpi“ Podvodne sa nechala ...
Názor

Stretnutie Poslov budúcnosti 3. diel

Diskusia a závery vyplývajúce z prvého historického stretnutia Poslov budúcnosti a priaznivcov Správ z Galaxie v Litochoviciach nad Labem
Názor

Narodení v EÚ

EÚ je zločinecký syndikát, ktorý založili nacisti a riadia pohrobkovia fašistov. Rýchlo preč. Záchrana je BRICS. Inak zahynieme mrazom, hladom a vojnou. ...
Názor

Dobré ráno stará mama..

Volkswagen hrozí odchodom zo Slovenska. Presun výroby by zasiahol tisíce ľudí! Volkswagen uviedol, že presun výroby by mohol smerovať do ...
Názor

Ľudia môžu svojou účasťou na voľbách prejaviť svoju nespokojnosť - Anna Belousovová

Slovensko stojí na šikovnej samospráve. Aj jeden človek môže urobiť veľa, ak sa snaží. Jesenné voľby sú veľmi dôležité. Začnime ...
Aktualizované 3.10. 22:10
Názor

Geopolitická architektúra planéty

Dr. Jozef Skála a Prof. Peter Staněk: Videorozhovor o geopolitickej architektúre planéty 30. 9. 2022 Prof. Staněk k aktuálnym témam + odpovede ...
Aktualizované 30.9. 23:32
Názor

Budú Taraba a Kuffovci novodobí „JUDÁŠI“ v parlamente ?

Mal som možnosť byť dva a pol roka v Národnej rade a tak si chvíľu po boku Vladimíra Mečiara užiť politické „maniere“ a politikárčenie, ...
Názor

Zákulisie nezákonného súdenia Rostasa – Štefan Harabin

V kauze odsúdenia Rostasa za citovanie Štúra a iných zakladateľov slovenskej štátnosti nejde len o hrubé porušenie ľudských práv ale ...
Názor

EÚ: Riadená demolácia

Keď si prečítam množstvo denných spravodajských článkov o Rusku, Ukrajine, NATO a EÚ, je stále ťažšie uniknúť myšlienke, že prebieha ...