Fico, Susko a Šutaj Eštok sú priamo zodpovední za deštrukciu a chaos justičného systému, pritom majú  k dispozícii návrhovú disciplinárnu legitimáciu i legislatívne nástroje

Voliči vládnej koalície sú opodstatnene rozčarovaní zo situácie v rezortoch spravodlivosti a vnútra. Dôvodne poukazujú na skutočnosť, že priviedli tuto vládu k moci, aby vykonala spravodlivosť nad tými, ktorí tu tri a pol roka deformovali právny štát a páchali nesporne nezákonnosti. Miesto toho prekvapivo sledujú, ako vo väzbe, resp. väzení končia ľudia za názor (Bombic), alebo za to, že pomohli odhaliť krivenie a deformovanie spravodlivosti (Kaľavský). A konkrétni páchatelia závažnej trestnej činnosti veselo organizujú besedy v kultúrnych domoch, ktoré im moderujú spolupáchatelia ich trestnej činnosti z radov presstitútov. 

Od vládnej koalície jej voliči namiesto nápravy počúvajú len alibizmy, že „nie sú ako oni“, že nemôžu zasahovať do vyšetrovania a rozhodovacích procesov. Neschopnosť nastoliť poriadok tak vydávajú za cnosť. Nemožno vylúčiť ani to, že niektorí si takýmto nekonaním už individuálne dohodli beztrestnosť do budúcnosti, ak by sa kriminálne živly z minulej vlády znovu dostali k moci.

Ako bývalý podpredseda vlády pre legislatívu, minister spravodlivosti, predseda Súdnej rady a predseda Najvyššieho súdu Vám môžem zodpovedne povedať, že vládna moc má páky a legitímne nástroje, ale aj povinnosť presadzovať trestnú politiku samozrejme bez toho, aby porušovala zákon. Takže výhovorka, že „nie sú ako oni“ neplatí, naopak vyvoláva len neopodstatnenú beznádej, že spravodlivosť, by bolo možné dosiahnuť opäť len krivením práva, čo nie je pravda. 

^{TV MY}

A teraz poďme k tomu, ako má vláda zabezpečiť fungovanie trestnej politiky štátu zákonným spôsobom. 

Dlhodobo počúvame že, nekonanie v trestných veciach posväcuje Žilinka a preto sa s tým nedá nič robiť, lebo je zvolený na sedem rokov. Koalícia mu dokonca chcela zo štátneho rozpočtu vyplatiť rentu, aby svoj post uvoľnil a mohli tam zvoliť niekoho, kto si konečne bude plniť prokurátorské povinnosti, ale Pellegrini im to zavetoval. Došlo to až tak ďaleko, že súkromná osoba (Zoroslav Kollár) dal ponuku, že Žilinkovi sám zo svojho tú rentu vyplatí, ak už konečne z generálnej prokuratúry vypadne.

Vláda falošne a umelo predstiera bezmocnosť voči nekonajúcemu Žilinkovi, pritom má bez najmenších pochybnosti možnosť ako ho z postu rýchlo odvolať, tak ako mala nástroj na zrušenie NEprokurátora Lipšica, v čase keď rušila špeciálnu prokuratúru a na prekvapenie mnohých neurobila tak.

Ak  generálny prokurátor koná nezlučiteľne s výkonom funkcie generálneho prokurátora, parlament môže podať návrh prezidentovi Slovenskej republiky na jeho odvolanie z funkcie po predchádzajúcom disciplinárnom odsúdení (§ 189 ods. 3 zák. č 154/2001 Z. z).

Na podanie disciplinárneho návrhu na Žilinku je potrebná 3/5 väčšina. Pritom Žilinku najviac kritizuje opozícia, tým pádom môžu dodať  hlasy na jeho odvolanie. Ak nie, koalícia nadpolovičnou väčšinou poslancov môže novelizovať zákon o Disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, kde sa iba zmení podanie disciplinárne návrhu na generálneho prokurátora z 3/5novej na nadpolovičnú väčšinu poslancov. Nejde o ústavný zákon, takže majú dostatok hlasov. Takýto legislatívny návrh môžu podať v zrýchlenom konaní. Potom už nič nebráni v odvolaní a zvolení nového generálneho prokurátora, ktorý má voči podriadeným prokurátorom k dispozícií všetky prostriedky  podľa č. 154/2001 Z. z. pre ukladanie disciplinárnych opatrení v zmysle § 190 od zníženia platu až po zbavenie funkcie prokurátora.

To iste platí pre údajnú bezmocnosť ministra vnútra a prezidenta policajného zboru pri dohľade nad vyšetrovaním, ktorí dookola opakujú „že polícia koná nezávisle a minister do toho nemôže zasahovať“. Majú priameho podriadeného – šéf úradu vyšetrovania, ktorý má pod sebou vedúcich oddelení, ktorí už sami majú povinnosť kontrolovať rýchlosť konania a zákonnosť v postupe vyšetrovateľov a pokiaľ tak nerobia, potom dozorujúci prokurátor, okrem svojej procesnej ingerencie v trestnom konaní, upozorní na nedostatky konkrétneho vyšetrovateľa priamo šéfa úradu vyšetrovania. Ten mu môže vec odňať a dať inému vyšetrovateľovi, alebo potrestať nekonajúceho vyšetrovateľa napríklad znížením platu, či preradením na nižšiu pozíciu.

V prípade nezákonného postupu sudcu má právo podať disciplinárny návrh minister spravodlivosti, verejný ochranca ľudských práv, predseda Súdnej rady, predsedovia súdov a sudcovské rady. Minister z vládnej koalície je povinný preto reagovať na každé jedno nezákonné rozhodnutie ktoréhokoľvek sudcu. Výsledok disciplinárneho konania môže sprítomniť zrážky zo mzdy, preradenie na súd nižšieho  stupňa až dokonca i zbavenie sudcovského talára.

Toľko k „nemožnosti“ vládnej koalície konať pri zabezpečení výkonu spravodlivosti.

Zároveň je potrebné rozhodne zdôrazniť ešte jednu okolnosť.

Fico sa nemusí báť Európskej únie, ani Rady Európy v otázke stíhania sudcov,  prokurátorov, vrátane Žilinku, napríklad za nerešpektovanie slobody prejavu, pretože ide o jedno z najdôležitejších základných ľudských práv,  „posvätných“ i pre EÚ aj RE a navyše garantovaných Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách, Chartou EÚ o základných právach a slobodách, Chartou OSN a dokonca i našou Ústavou.

V opačnom prípade voliči koalície zaregistrujú len a len ďalší politicky alibizmus zo strany Fica.

Napokon, aby moji oponenti nemohli hovoriť,  že nemám pravdu, záverom iba pripomínam, že jedným zo stoviek judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu viažucich sa k ochrane slobody prejavu bolo aj rozhodnutie s rezultátom: Protiprávne bolo odsúdenie človeka, ktorý vyhlásil takú nechutnosť, že „fízli sú svine a treba ich hádzať do pecí ako v Osvienčime“.

JUDr. Štefan Harabin