Nemusím byť len digitálnym otrokom? 

Anna Hogenová, VŠ učiteľka a filozofka v rozhovore: Čo by sa mali dospelí naučiť?

Kompetencie, ktoré sú vhodné pre človeka rozvíjať aj duchovne, nadýchnutie sa a zistenie, nemusím byť len digitálnym otrokom? Ako je to so vzdelávaním a s témami, ktorým by sme sa mali venovať?

Anna Hogenová:

Som presvedčená, že človek je bytosť, ktorá má svoju podstatu v rozhovore. Nie je to moja myšlienka, je to myšlienka Aristotela a mnoho ďalších filozofov až do dnešných dôb.

Človek je teda len rozhovorom a tu ten rozhovor môžeme viesť jednak so spoločnosťou, ktorá je vedená v dnešnej dobe myslením, ktorému hovoríme už 100 rokov, myslenie „More geometrico“, čo je myslenie, ktoré započal DESCARTES, (žil 1596-1650) a toto myslenie započalo Novovek, rozvíjajúci sa neuveriteľnou rýchlosťou, až do toho kvetu, ktorý je súčasne DIGITALIZÁCIOU. Toto myslenie sa nazýva karteziánske a je potrebné si uvedomiť , že toto myslenie so sebou prinieslo úplnú premenu pravdy, ktorá do tejto doby bola neskrytosťou, volá sa tiež ALETHEA, ale za Descarta sa volá tiež „certitudo“, teda istota.

A táto istota premenila Novovek vo vývoj, v ktorom zvíťazila matematika, a tá matematika je základom pre plánovanie budúcnosti a to všetko dohromady predstavuje tú neuveriteľnú nádheru v technologičnosti dnešného sveta, pretože máme veľmi veľa chytrých vecí, máme chytré mobily, chytré žehličky, máme všetko chytré…ale je tu jeden veľký malér, ktorý pozorujem už dlhšiu dobu, pretože učím na VŠ. Prichádzajú k nám študenti čím ďalej, tým viac jednostranne vzdelávaní zo stredných škôl, majú myslenie plytké – placaté a to je práve dôvod, prečo so môžeme myslieť, že digitalizácia so sebou prináša aj niečo, čomu by sme mali rozumieť.

Celú dobu v európskom vývoji sa objavuje fenomén, ktorému už starí Gréci hovorili „giganto machia perichés uzias“ je to boj o podstatu. A v tom boji o podstatu vždy ide o niečo, čo aj dnes je živé. Platón hovoril o tých strašných ľuďoch, ktorí za skutočné považujú iba to, na čo si môžu položiť ruku.

V Stredoveku ten boj o podstatu v myslení vyvrcholil , že proti sebe stáli 2 skupiny. Jedna sa nazývala Nominalizmus a druhá Realizmus a dišputácie medzi nimi boli také ťažké, že na Sorbone v 15. stor. musela byť medzi nimi postavená drevená stena, inak by sa pobili.

Nominalizmus prichádza z Anglicka, ktoré bolo vždy empiricky mysliace. Podstatu nachádzali v tom, že na čo môžeme ukázať svojim prstom, ten prst je „digitus“ a pri ukazovaní na niečo, musíme vykonať „nomen“, teda meno tej danej veci a to ukazovanie tým prstom zvaným digitus, súčasne s tým pomenovaním zakladá podstatu nominalistickú, ktorej sa hovorí Haecceitas, alebo totost, teda ukážem na toto, poviem meno a mám podstatu, základom, ktorej aj v dnešnej dobe hovoríme digitalita. Podstata sa nezískava dlhým premýšľaním a hľadaním, ale len tým, že môj digitus ukáže na okno a poviem meno na čo ukazujem, teda je to slovo „okno“, preto sa to nazýva nominalizmom.

Nominalizmus je v podstate prítomný v tom, že máme v počítači nuly a jednotky. Ukážem na nulu prstom a to je nepravdivý výrok. Keď ukážem na jednotku, ukážem na pravdivý výrok, poviem toto je jednotka. Teda tá „nomina“, tie mená vlastne suplujú vecné podstaty.

Vec sa latinsky nazýva „res“ a z toho vzniklo slovo Realizmus. Dnes má toto slovo úplne iný význam. Vtedy realizmus znamená, že podstata je vecná, je vecou, ktorá môže bývať akoby pojem v mojej hlave alebo môže byť v rozume božom…ale táto vecná podstata sa nezískava takýmto jednoduchým spôsobom ako je tomu tak v nominalizme. To vecné myslenie, kde sa tá podstata volá kviditas, čo znamená otázku „čo to je?“ alebo sa jej hovorí covitost. Teda tá podstata, ktorá sa nazýva vecnou, tá sa v myslení človeka rodí. …viac vo videu