Vesmír v hľadáčiku korporátnych dravcov
VESMÍR V HĽADÁČIKU KORPORÁTNYCH DRAVCOV
Aj tým menej vnímavým Európanom začína po roku trvania vojny proti Rusku na Ukrajine dochádzať, že nadnárodný kapitál Západu neinvestuje do pretekov v zbrojení len preto, aby pomohol tomu dysfunkčnému štátu obnoviť územnú celistvosť. Angloamerický model svetovej ekonomiky je v existenčnej kríze a krátkodobé východisko z nej vidí v rozpútaní dobyvačného ťaženia za ovládnutím surovinového bohatstva Ruskej federácie. Z dlhodobejšieho hľadiska má v úmysle vytrieskať čo najväčšie zisky z čohosi ešte expanzívnejšieho: z pretekov o kontrolu nad dobývaním vesmírnych zdrojov, nad hospodárskou činnosťou a nad obchodovaním na okolitých planétach a vo vesmírnom priestore.
Vesmírna ekonomika
V zásade mu ide o kontrolu podobnú tej, akú by chcel získať nad surovinovým bohatstvom našej planéty po rozparcelovaní Ruskej federácie. S týmto cieľom zavádza pojem „New Space Economy“ (nová vesmírna ekonomika). Kľúčovým je v ňom prívlastok „nová“. To nóvum spočíva v komercializácii pôsobenia človeka vo vesmírnom priestore, počnúc obežnou dráhou našej Zeme a končiac kdesi v nedozerných temnotách kozmu. Svetové ekonomické fórum forsíruje doktrínu novej vesmírnej ekonomiky už niekoľko rokov a vyškoľuje v jej intenciách nastupujúci politický dorast z desiatok krajín sveta. Technokratické univerzitné liahne ako napríklad Massachusetts Institute of Technology poskytujú takýmto „perspektívnym štátnikom“ vzdelávacie rýchlokurzy na tému New Space Economy, aby ochotnejšie dláždili cestu tomuto druhu pokroku. Absolventi majú byť schopní oduševnene odrecitovať základné poučky o prednostiach novej oproti tradičnej vesmírnej ekonomiky.
Tá má korene siahajúce do druhej polovice uplynulého storočia, keď poznávanie a dobývanie vesmíru bolo doménou veľmocí. K Sovietskemu zväzu a Spojeným štátom sa postupne pridávala Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Japonsko a ďalšie, pričom riadenie prenikania do vesmíru prebiehalo u nich v monopolnej kompetencii štátu. Ten určoval základné smerovanie. V prípade oboch hlavných veľmocí zohľadňoval v prvom rade požiadavky a predstavy tvorcov tajných vojenských projektov. Tie si udržiavali minimálne jednogeneračný náskok pred civilnou vedecko-výrobnou sférou národného hospodárstva.
Prvotný prieskum vesmíru bol v tých dobách veľmi nákladný. Výskumné pracoviská a vedecké inštitúcie, ako i subdodávateľské korporácie, ktoré sa na ňom zúčastňovali, sa nesmeli púšťať do komerčných činností bez povolenia „zhora“. To nesmierne dráždilo mamutie americké koncerny, ktoré disponovali vyspelými technológiami využiteľnými aj v civilných odvetviach leteckého a elektrotechnického priemyslu.
Americkému a západoeurópskemu elektronickému priemyslu zasadili začiatkom 80. rokov citeľnú ranu japonskí výrobcovia, keď začali zaplavovať západné trhy vyspelou elektronikou masovej spotreby. Americký a sovietsky vojenský výskum strácal priepastný náskok pred civilným, pretože ten sa globalizoval, čím sa stával nápaditejším a podnikavejším.
Monopol štátu pri stanovovaní programov výskumu a využívania vesmíru mal zjavnú nevýhodu v rozpočtových stropoch a predpisoch pre schvaľovanie výdavkov. Hoci niektoré vojenské vesmírne projekty disponovali neobmedzenými finančnými zdrojmi a mohli čerpať financie i z tajných rozpočtových zdrojov, mnohé vesmírne iniciatívy nevojenskej povahy ostávali zanedbávané alebo ignorované.
Korporát verzus štát
Epochálny rozmach komercializácie výskumu vesmíru bol umožnený renesanciou hospodárskeho neoliberalizmu na oboch brehoch Atlantiku počas úradovania amerického prezidenta Ronalda Reagana (1981 − 1989) a britskej premiérky Margaret Thatcherovej (1979 − 1990). Dnes už vieme, že poskytli priestor mohutnej ofenzíve nadnárodného kapitálu, ktorý sa domáhal znižovania účasti štátu na chode ekonomiky cestou privatizácie, prudkého zníženia daní a odvodov, deregulácie a predovšetkým tzv. zrovnoprávnenia súkromného sektora so štátnym. V podstate to bol mocenský prevrat, keď si kapitál mohol oficiálne podriadiť štát pod pláštikom vstupovania s ním do tzv. verejno-súkromných partnerstiev.
Masívna komercionalizácia školstva, zdravotníctva, vedy a výskumu vesmíru zasadili civilizačnému vývoju 21. storočia ťažkú ranu. Oligarchický kapitalizmus, charakterizovaný sústredením bohatstva a investičného kapitálu do rúk úzkej skupiny najbohatších, deformuje výskum a využívanie vesmíru tak, aby zohľadňoval dlhodobé záujmy úzkej vrstvičky ultra bohatých na úkor človečenstva ako celku. Masovo zbedačovaní Európania a Severoameričania strácajú možnosť ovplyvňovať kladenie základov už zmienenej novej vesmírnej ekonomiky, pretože zakríknutý štát prestal byť rovnocenným partnerom plutokracie.
AUTOR: Patrik Sloboda
zdroj
Zanechajte nám komentár