PÔVOD A SÍDLA SLOVANOV
Nikolaj Fomin-Sosna
„… SKADIAĽŽE SI, ŠUHAJÍČEK MAĽOVANÝ? SKADIAĽ SOM, STADIAĽ SOM, SLOVENSKÉHO RODU SOM, DUŠA MOJA.“
(Po nábreží koník beží, slovenská ľudová pieseň)
PÔVOD SLOVANOV
Dejinný proces formovania Slovanov ako etnickej skupiny sa začal v dávnej minulosti na úrovni jednotlivých rodov a občín, aby ďalej pokračoval kmeňovými spoločenstvami a vyvrcholil vytvorením kniežatstiev a dŕžav, ktoré sa nakoniec premenili na súčasné slovanské štáty. Slovanov spájajú spoločný pôvod, prejavy duchovnej a materiálnej kultúry, spôsob života, tradície a životné hodnoty. Spoločné sú aj jazykové korene, príbuzná jazyková skupina Slovanov, ktorá sa neskôr rozdelila z praslovančiny na západoslovanskú, východoslovanskú a južnoslovanskú jazykovú skupinu. Slovanské jazyky sa vyvinuli zo spoločného slovanského prajazyka postupnou diferenciáciou, niekedy aj integráciou. Predpokladá sa, že praslovanský jazyk (praslovančina) bol jednotným jazykom blízko príbuzných kmeňov. Praslovanská jazyková jednota sa skončila niekedy medzi 8. až 10. storočím (Genzor, 2015). N. J. Danilevskij vo svojej charakteristike kultúrno-historických typov o tejto téme hovorí, že každý kmeň alebo skupina národov charakterizovaná samostatným jazykom alebo skupinou jazykov dostatočne blízkych nato, aby ich príbuzenstvo bolo bez hlbokého filozofického skúmania bezprostredne citeľné, predstavuje svojbytný kultúrno-historický typ.
Intenzívna diskusia o pôvode Slovanov prebieha dodnes. Slovenskej verejnosti je predkladaných hneď niekoľko teórií. Podľa prvej z nich sú Slovania pôvodným obyvateľstvom v sídlach, kde žijú aj v súčasnosti. Vedci jej dali názov autochtónna teória. Potom je to teória migračná (sťahovania národov) a „zázračná“, podľa ktorej sme sa zjavili akýmsi zázrakom zhruba v 6. storočí súčasného letopočtu. Tieto dve teórie sú populárne hlavne v kruhoch historikov kolektívneho Západu a ich domácich nasledovníkov napojených na grantové schémy EÚ a rôzne fondy zo Západu. Podľa ich „bádania“ majú západoeurópske národy jasný pôvod a Slovania nejasný (dosiaľ neobjasnený). Tieto teórie s obľubou vo verejnosti z ideologických a politických príčin šíria aj médiá progresívnoliberalistického zamerania. Kvôli objektivite treba ešte spomenúť teórie biologickej kontinuity, penetračnú a kolonizačnú. Základným omylom historikov v interpretácii európskych dejín je ignorovanie Slovanov a ich úlohy pri formovaní dnešnej Európy, čím sa stratila kontinuita vývoja Európy, ktorú reprezentujú Slovania rozšírení na značných priestoroch Eurázie.
SÍDLA SLOVANOV
Ak by sme mali vymedziť areál, kde žili Slovania v minulosti, bolo by to na západe niekde po líniu spájajúcu ústie rieky Labe a jadranský záliv. Táto hranica sa stáročiami posúvala v rámci „rozširovania“ Európy, resp. asimilácie a vytláčania Slovanov na východ (Drang nach Osten). Zo severu bol pomyselnou hranicou osídlenia Severný ľadový oceán. Arktická teória o našom pôvode hovorí, že naši dávni predkovia prišli práve z tejto oblasti (Hyperborea). Na východe je to Tichý oceán a z juhu je to zhruba línia Jadranské more, Stredozemné more, Čierne (Ruské) more, pohorie Kaukaz, Kaspické more, Aralské jazero, jazero Balchaš, pohoria Altaj a Sajany, rieka Amur až po Vladivostok. Počas dejinného vývoja prišlo postupne v osídlení jednotlivých území Slovanmi k určitým zmenám. Aj napriek tomu však majú Slovania dostatok životného priestoru a nepotrebujú ho odoberať iným národom.
Zanechajte nám komentár