Písmo Slovanov

Aké bolo prvé písmo Slovanov? Vo všetkých učebniciach dejepisu sa dozvedáme prakticky jediné: prvým písmom svojho druhu bola hlaholika alebo stará cirkevná slovančina. Môže sa zdať, že predtým naši predkovia písmo nemali a boli asi hluchonemí. Staroslovenčina liturgický jazyk nebola vo veľkomoravskom období žiadnou novinkou. Všetky slovanské kmene spolu komunikovali, spoločenstvá fungovali a posvätné obrady prebiehali v pôvodnom jazyku.

Po príchode Cyrila a Metoda začali Slovania používať ako písmo Hlaholiku. Tá ale pravdepodobne nebola prvým písmom, ktorým Slovania zaznamenávali svoju komunikáciu. Bohužiaľ, vďaka kresťanskému ničeniu všetkého predošlého, všetkého pohanského, sa nám mnoho dokladov nedochovalo. Predkresťanské slovanské písmo sa dnes označuje taktiež ako slovanské runy, runové písmo alebo runice.

Malo byť používané do doby prijatia kresťanstva. Doposiaľ jedinými, i keď nepriamymi, dôkazmi o existencii písma sú zmienky v ranných stredovekých zdrojoch. V 9. storočí bulharský mních a spisovateľ Černorizec Chrabr vo svojom spise O písmenách zmieňuje, že pred prijatím kresťanstva užívali Slovania systém, ktorý nazýva „črtami a zárezmi“ pomocou neho veštili a počítali. Biskup a kronikár Detmar z Merseburku popísal chrám pohanských Slovanov v Retre a vo svojom popise sa zmienil i o tom, že tamojšie sochy slovanských bohov boli popísané menami. „Steny svätyne zdobia z vonku podivuhodné vyrezávané obrazy bohov a bohýň, vnútri stoja ručne vyrezávaní bohovia, odení strašnými helmami a štítmi s vyrytými menami každého jednotlivého z nich. Sú slovanské runy skutočne slovanské? Dôkaz run ako prvého písma Slovanov sa opiera o tri základné predpoklady. Identifikuje Venety so starými Slovanmi, interpretuje staroseverského vendarunir ako „Venétske runy“ a pravosť nálezov z Retry. Logicky možno predpokladať, že tak obrovské spoločenstvá ako boli tie slovanské, ktoré putovali Európou, boli schopné prežitia v odlišných klimatických podmienkach a v neposlednom rade, ktorí boli schopní preraziť až do Byzancie, mali dozaista svoj spôsob komunikácie a zápisu. Preto teda spochybňovanie kronikára Detmara z Merseburku aj. nie je logické. Prečo by kronikár luhal, keď bol z novej prichádzajúcej náboženskej elity a naopak, je až s podivuhodné, že v dobe ničenia všetkého pohanského ešte podal také významné svedectvo.

Jaroslav Svoboda, Náš REGION

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359