Vycúva SR z demokracie cenzúrou internetu ako Turecko?

13. marca 2022
foto: plus7dni

Slovenské cúvanie z demokracie cenzúrou internetu (pôjde Slovensko pri blokovaní webových stránok tureckou cestou?)

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Úvod

            Na webe pravnelisty.sk sme sa už v zá­klad­ných ry­soch ve­no­va­li zme­nám v zá­ko­ne č. 69/2018 Z.z. o ky­ber­ne­tic­kej bez­peč­nos­ti, kto­ré na­do­bud­li účin­nosť dňom 26.02.2022 a kto­ré umož­ňu­jú Ná­rod­né­mu bez­peč­nos­tné­mu úra­du (NBÚ) blo­ko­vať prís­tup k webo­vým strán­kam. V tom­to sme­re bo­lo pou­ká­za­né naj­mä na sku­toč­nosť, že zá­ko­no­dar­ca nie cel­kom pre­mys­le­ne, pri­jal ob­sa­ho­vo po­dob­ný zá­kon, aký je účin­ný a na blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok vy­uží­va­ný aj v Rus­kej fe­de­rá­cii a na pod­kla­de ju­di­ka­tú­ry ESLP vo ve­ci OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku zo dňa 23.06.2020 bo­lo vy­slo­ve­né pres­ved­če­nie, že ob­sah slo­ven­ské­ho práv­ne­ho pred­pi­su umož­ňu­jú­ce­ho NBÚ blo­ko­vať webo­vé strán­ky nie je zrej­me sú­lad­ný s Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd a kri­ti­ka, kto­rú vy­slo­vil ESĽP oh­ľad­ne práv­nej úp­ra­vy zá­ko­na účin­ne­ho v Rus­kej fe­de­rá­cii je ap­li­ko­va­teľ­ná aj na zme­ny v na­šom zá­ko­ne o ky­ber­ne­tic­kej bez­peč­nos­ti. Nie je to­tiž pod­stat­ným len to, že sa nie­čo za­blo­ku­je, ale aj ako sa tak sta­ne.

            Ten­to člá­nok mož­no náj­sť TU:

Blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok v Tu­rec­ku

            Vzhľa­dom k ob­sa­hu a nás­led­nej ap­li­ká­cii zá­ko­na umož­ňu­jú­ce­ho NBÚ blo­ko­vať webo­vé strán­ky je ne­vyh­nut­né, aby sa pok­ra­čo­va­lo v od­bor­nej dis­ku­sii na té­mu blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok a aby sa pou­ká­za­lo aj na práv­nu úp­ra­vu Tu­rec­ka, kto­ré má bo­ha­tú skú­se­nosť s blo­ko­va­ním webo­vých strá­nok (OB­SE pre slo­bo­du mé­dií tvr­dí, že od ro­ku 2007 sa v Tu­rec­ku za­blo­ko­va­lo viac ako 100.000 webo­vých strá­nok) a kto­ré­ho práv­na úp­ra­va blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok bo­la fak­tic­ky pr­vou, na pod­kla­de kto­rej sa ESĽP vy­jad­ro­val k prob­le­ma­ti­ke blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok (vec Ah­met Yil­di­rim v. Tu­rec­ko).

            Niž­šie v texte je uve­de­ný vý­ber zo sta­no­vis­ka Európ­skej ko­mi­sie pre de­mok­ra­ciu pros­tred­níc­tvom prá­va, kto­ré su­ma­ri­zu­je ju­di­ka­tú­ru ESLP oh­ľad­ne tu­rec­kej práv­nej úp­ra­vy ako aj vlas­tné od­po­rú­ča­nia tej­to ko­mi­sie, kto­ré sú re­le­van­tné aj pre SR, na­koľ­ko až ich ak­cep­to­va­ním bu­de mož­né ho­vo­riť o tom, že práv­na úp­ra­va blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok v SR vy­ho­vu­je európ­skym štan­dar­dom a Do­ho­vo­ru a ne­nas­le­du­je nie prís­liš de­mok­ra­tic­kú rus­ko-tu­rec­kú práv­nu ces­tu.

            Špe­ci­fi­kom tu­rec­kej ap­li­ká­cie zá­ko­na o inter­ne­te je to, že ro­zoz­ná­va via­ce­ré dô­vo­dy na blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok s tým, že o blo­ko­va­ní mô­že roz­hod­núť súd, ale aj Úrad pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu (80% všet­kých prí­ka­zov na blo­ko­va­nie bo­lo však vy­da­ných správ­nym or­gá­nom, te­da úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu). To, že mož­nosť blo­ko­vať webo­vé strán­ky dos­tal zá­ko­nom aj tu­rec­ký te­le­ko­mu­ni­kač­ný úrad, kto­rý tak mô­že uro­biť aj bez prí­ka­zu sú­du, bo­la roz­sia­hlo kri­ti­zo­va­ná a to nie­len v Tu­rec­ku.

            Oso­bi­tos­ťou ap­li­ká­cie tu­rec­ké­ho zá­ko­na v je­ho za­čiat­koch bo­lo to, že doš­lo je­ho ap­li­ká­ciou k za­blo­ko­va­niu (či skôr zá­ka­zu) a to pos­tup­ne Goog­le, YouTu­be, či Twiter (cie­ľom blo­ko­va­nia bo­lo za­me­dziť prís­tu­pu na web strán­ky, kto­ré urá­ža­li Mus­ta­fu Ke­ma­la Ata­tur­ka). Prá­ve blo­ko­va­nia Goog­lu sa tý­kal aj pr­vý prí­pad pre­jed­ná­va­ný v ro­ku 2012 pred ESĽP (vec Ah­met Yil­di­rim v. Tu­rec­ko), v kto­rom ESĽP skon­šta­to­val, že to­to blo­ko­va­nie ma­lo svoj­voľ­ný efekt a ne­mož­no po­ve­dať, že bo­lo za­me­ra­né len na blo­ko­va­nie urá­ža­jú­cich webstrá­nok, keď­že sa tý­ka­lo blo­ko­va­nia všet­kých strá­nok pre­vádz­ko­va­ných Goog­le, te­da aj ta­kých, kto­ré ne­ma­li nič spo­loč­né s urá­ža­jú­cim ob­sa­hom. Na­vy­še, súd­ne pres­kú­ma­nie prí­ka­zu na za­blo­ko­va­nie inter­ne­to­vých strá­nok nespĺňa­lo kri­té­riá na za­brá­ne­nie zneu­ži­tiu, keď­že vnút­roš­tát­ne prá­vo neus­ta­no­vo­va­lo žiad­ne ochran­né opat­re­nia. Ob­dob­ne pos­tu­po­val ESLP aj v ro­ku 2015 v prí­pa­de, kto­rý sa tý­kal blo­ko­va­nia YouTu­be. V tom­to sme­re bo­lo zdô­raz­ne­né, že úra­dy by ma­li zob­rať do úva­hy fakt, že opat­re­nie, kto­ré za­blo­ku­je prís­tup k veľ­ké­mu poč­tu in­for­má­cií, mô­že zá­sad­ne ov­plyv­niť prá­va pou­ží­va­te­ľov inter­ne­tu a mať zá­važ­ný ved­ľaj­ší úči­nok.

            Ra­rit­ným bol v Tu­rec­ku rok 2016, ke­dy bol na­raz za­blo­ko­va­ný Fa­ce­book, Twiter, YouTu­be, In­stag­ram, Sky­pe a What­sApp (doš­lo aj k blo­ko­va­niu slu­žieb VPN, te­da sys­té­mu, kto­rý do­ká­že obísť blo­ká­ciu na zá­kla­de ze­me­pis­nej po­lo­hy).

            V tom­to sme­re mož­no spo­me­núť nap­rík­lad aj roz­hod­nu­tie v o za­blo­ko­va­ní webo­vej strán­ky ur­če­nej na zoz­na­mo­va­nie ho­mo­sexuálov (grindr.com), kde sa roz­hod­lo sú­dom o za­blo­ko­va­ní ce­lej webo­vej strán­ky v Tu­rec­ku z dô­vo­du, že ob­sah tej­to strán­ky po­ru­šu­je zá­kaz „oh­ro­zo­va­nia mrav­nos­ti“ a „pros­ti­tú­cie“. Iné LGBT webo­vé strán­ky bo­li tak­tiež za­blo­ko­va­né úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu z dô­vo­du „oh­ro­zo­va­nia mrav­nos­ti“, av­šak tie­to opat­re­nia bo­li zru­še­né nás­led­ne po me­diál­nej kam­pa­ni, kto­rá kri­ti­zo­va­la roz­hod­nu­tia o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu. Súd (vnút­roš­tát­ny) uvie­dol, že v praxi mô­že byť aká­koľ­vek webo­vá strán­ka tý­ka­jú­ca sa LGBT úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu a sud­com/sú­dom po­va­žo­va­ná za „oh­ro­zo­va­nie mrav­nos­ti“, čo nie je mož­né ak­cep­to­vať, na­koľ­ko sexuál­na orien­tá­cia pod­ľa tres­tnej ju­di­ka­tú­ry Tu­rec­ka nie je, sa­ma o se­be, po­va­žo­va­ná za „oh­ro­ze­nie mrav­nos­ti“.

            Ide tu o vhod­nú ukáž­ku to­ho, že ak sa chce, tak dô­vod na za­blo­ko­va­nie kon­krét­nej webo­vej strán­ky sa vždy ne­ja­ký náj­de. Prá­ve pre­to je pod­stat­ným aj to, aby bo­lo nál­sed­ne ta­ké­to blo­ko­va­cie roz­hod­nu­tie prís­tup­né ve­rej­nos­ti a aby sa kaž­dý mo­hol oboz­ná­miť s tým, pre­čo k blo­ko­va­niu kon­krét­nej webo­vej strán­ky doš­lo a či sú dô­vo­dy, kto­ré k to­mu vied­li, re­le­van­tné.

            K uve­de­né­mu mož­no do­dať, že cen­zú­ra inter­ne­tu je tak­mer vždy spre­vá­dza­ná aj vy­tvá­ra­ním zoz­na­mu zá­va­do­vých webo­vých strá­nok, kto­ré ma­jú byť za­ká­za­né (tzv. čiar­na lis­ti­na ne­žia­dú­cich inter­ne­to­vých zdro­jov, čo evo­ku­je náv­rat do mi­nu­los­ti, keď sa vy­tvá­ral tzv. in­dex za­ká­za­ných kníh, kto­ré bo­li nás­led­ne pá­le­né). Tak to bo­lo nap­rík­lad aj v Rus­kej fe­de­rá­cii (kde vzni­kol hneď zoz­nam 180 zá­va­do­vých webov), či v Čí­ne a te­raz sa po­dob­ný zoz­nam vy­tvo­ril už aj na Slo­ven­sku.

Po­chyb­ná cen­zor­ská ap­li­kač­ná prax NBÚ

            Po­chyb­nos­ti o sú­lad­nos­ti za­ve­de­ných zá­kon­ných zmien oh­ľad­ne mož­nos­ti NBÚ blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok s Do­ho­vo­rom a ju­di­ka­tú­rou ESĽP sa eš­te viac prehĺbili po­tom, ako sa ten­to zá­kon za­čal ap­li­ko­vať v praxi. Za pár dní účin­nos­ti toh­to zá­ko­na už NBÚ sti­hol za­blo­ko­vať mi­ni­mál­ne tri webo­vé strán­ky (hlav­nes­pra­vy.sk, ar­mad­ny­ma­ga­zin.sk a hlav­ny­den­nik.sk), pri­čom sa tak sta­lo fak­tic­ky v akom­si uta­je­nom re­ži­me (za za­tvo­re­ný­mi dve­ra­mi), na­koľ­ko nie je mož­né zis­tiť

– z akých kon­krét­nych dô­vo­dov bol NBÚ po­žia­da­ný o za­blo­ko­va­nie kon­krét­nej webo­vej strán­ky, t. j., čo kon­krét­ne na­chá­dza­jú­ce sa na webo­vej strán­ke bo­lo ozna­če­né za škod­li­vé a pre­čo a z akých kon­krét­nych dô­ka­zov škod­li­vosť vy­plý­va­la (to­to je pod­stat­né aj z hľa­dis­ka pred­ví­da­teľ­nos­ti zá­ko­na zo stra­ny iných pre­vá­dza­ko­va­te­ľov webov, kto­ré by ma­li ve­dieť, čo kon­krét­ne mô­že žia­da­teľ ozna­čiť za škod­li­vý ob­sah),

– či ma­li pre­vádz­ko­va­te­lia dot­knu­týcfh webo­vých strá­nok mož­nosť sa k žia­dos­ti o blo­ko­va­nie webo­vej strán­ky vy­jad­riť,

– z akých kon­krét­nych dô­vo­dov a dô­ka­zov doš­lo k za­blo­ko­va­niu kon­krét­nej webo­vej strán­ky, t. j. pre­čo NBÚ ak­cep­to­val žia­dosť (aby bo­la vy­lú­če­ná svoj­vô­ľa v je­ho roz­ho­do­va­ní, res­pek­tí­ve neo­pod­stat­ne­ná cen­zú­ra, či „nad­bie­ha­nie“ vlád­nej mo­ci); NBÚ sa do­kon­ca ne­chal už po­čuť, že svo­je roz­hod­nu­tia v tom­to sme­re nez­ve­rej­ňu­je a od­mie­tol ich pos­kyt­núť (čo ne­vy­ze­rá ako de­mok­ra­tic­ký prís­tup), pri­čom zá­kon do­kon­ca ne­za­vie­dol ani po­vin­nosť štá­tu in­for­mo­vať ve­rej­ne čo vlas­tne bo­lo za­blo­ko­va­né,

– či pri roz­ho­do­va­ní zoh­ľad­nil NBÚ člá­nok 10 Do­ho­vo­ru (prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu a prá­vo na ší­re­nie in­for­má­cií), t. j. ako NBÚ od­ôvod­nil, že za­blo­ko­va­nie webo­vej strán­ky bo­lo nie­len le­gál­ne, ale aj „ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“ a pro­por­cio­nál­ne (te­da, že mu­se­lo dôjsť k za­blo­ko­va­niu ce­lej webo­vej strán­ky a ne­dal sa od­strá­niť zis­te­ný škod­li­vý ob­sah mier­nej­ším opat­re­ním – nap­rík­lad blo­ko­va­ním kon­krét­ne­ho člán­ku, vi­dea a po­dob­ne),

– a hlav­ne (tá­to vý­hra­da sme­ru­je k zá­ko­no­dar­co­vi), pre­čo vlas­tne o blo­ko­va­ní webo­vých strá­nok roz­ho­du­je správ­ny or­gán (NBÚ) a nie súd? (ak pri ha­zar­de sa vy­ža­du­je na blo­ko­va­nie „ha­zar­dných“ webov prí­kaz sú­du, tak pre­čo je to iné pri de­zin­for­má­ciách?)

            Sú­čas­ný ob­sah zá­ko­na ako aj ap­li­kač­ná prax NBÚ pri blo­ko­va­ní webo­vých strá­nok, vy­ka­zu­jú skôr pr­vky po­li­caj­né­ho štá­tu ako štá­tu práv­ne­ho (uta­je­né ko­na­nie správ­ne­ho or­gá­nu, bez prí­ka­zu sú­du, na pod­kla­de ne­vi­di­teľ­nej žia­dos­ti bliž­šie ne­zis­te­né­ho sub­jek­tu a vý­sled­kom ta­ké­ho­to ko­na­nia je ne­vi­di­teľ­né cen­zor­ské roz­hod­nu­tie – te­da ve­rej­nosť sa ne­doz­vie, pre­čo bol web za­blo­ko­va­ný a či to nie je ná­ho­dou svoj­vô­ľa, či za­vá­dzanie nea­dek­vát­nej cen­zú­ry ne­po­hodl­ných ná­zo­rov zo stra­ny ad­mi­nis­tra­tí­vy) a cel­kom ur­či­te ten­to zá­kon a na ne­ho nad­vä­zu­jú­cu ap­li­kač­nú prax NBÚ ne­mož­no ozna­čiť za sú­lad­nú s de­mok­ra­tic­ký­mi zá­sa­da­mi.

Čo by te­da ma­li ob­sa­ho­vať us­ta­no­ve­nia zá­ko­na umož­ňu­jú­ce blo­ko­vať webo­vé strán­ky v SR

            Z ju­di­ka­tú­ry ESĽP tý­ka­jú­cej sa blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok ako aj z niž­šie uve­de­né­ho sta­no­vis­ka Be­nát­skej ko­mi­sie mož­no zhr­núť niek­to­ré vý­cho­dis­ko­vé bo­dy, kto­ré by ma­la ob­sa­ho­vať aj slo­ven­ská práv­na úp­ra­va blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok, aby zod­po­ve­da­la európ­skym šta­dar­dom, t. j. ochra­ne slo­bo­dy pre­ja­vu, prá­va na ší­re­nie in­for­má­cií a vstu­pu štá­tu do tých­to práv iba vo vý­ni­moč­ných prí­pa­doch a to:

A/ o prí­pad­nom blo­ko­va­ní webo­vých strá­nok by mal roz­ho­do­vať súd a nie správ­ny or­gán (NBÚ), t. j. aj pri de­zin­for­má­ciách by sa mal up­lat­niť rov­na­ký práv­ny kon­cept, aký bol zá­ko­no­dar­com sta­no­ve­ný zá­ko­nom č. 30/2019 Z.z. o ha­zar­dných hrách, kde je to prá­ve súd, kto­rý na zá­kla­de žia­dos­ti Úra­du pre re­gu­lá­ciu ha­zar­dných hier mô­že vy­dať prí­kaz na za­me­dzenie prís­tu­pu k webo­vé­mu síd­lu, kto­ré pos­ky­tu­je za­ká­za­nú po­nu­ku, pri­čom tak súd ro­bí v zrý­chle­nom ko­na­ní a to do sied­mych ka­len­dár­nych dní od do­ru­če­nia žia­dos­ti.

            Všet­ky roz­hod­nu­tia sú­du o za­blo­ko­va­ní webo­vé­ho síd­la by ma­li byť zve­rej­ňo­va­né na webe NBÚ – v sú­čas­nos­ti nap­rík­lad Úrad pre re­gu­lá­ciu ha­zar­dných hier zve­rej­ňu­je na svo­jej inter­ne­to­vej strán­ke všet­ky prí­ka­zy sú­du, kto­rý­mi doš­lo k za­me­dzeniu prís­tu­pu k webo­vé­mu síd­lu v zmys­le zá­ko­na o ha­zar­dných hrách a to aj s od­ôvod­ne­ním.

            Zos­ta­lo ab­so­lút­ne ne­vys­vet­li­teľ­né, pre­čo pri blo­ko­va­ní webo­vých strá­nok, kto­ré pre­vádz­ku­jú ha­zard bez li­cen­cie, mô­že ta­ký­to web za­blo­ko­vať iba súd a pri de­fin­for­má­ciách to mô­že uro­biť správ­ny or­gán (NBÚ) a súd­na kon­tro­la toh­to roz­hod­nu­tia je až nás­led­ná (mož­nosť po­da­nia správ­nej ža­lo­by pre­vá­dza­ko­va­te­ľa webu, kto­rý bol za­blo­ko­va­ný).

            Rov­na­ko tak by ma­lo byť blo­ko­va­nie webu ča­so­vo oh­ra­ni­če­né – maximál­ne do os­trá­ne­nia škod­li­vé­ho ob­sa­hu.

B/ zá­kon umož­ňu­jú­ci za­blo­ko­vať webo­vú strán­ku by mal jed­noz­nač­ne sta­no­vo­vať, že mož­nosť za­blo­ko­vať ce­lú webo­vú strán­ku je vý­ni­moč­né opat­re­nie, te­da pos­led­ná mož­nosť (keď­že sa rov­ná zá­ka­zu kla­sic­kých no­vín) a kto­rú mož­no vy­užiť iba v prí­pa­de, ak nie je mož­né zis­te­ný škod­li­vý ob­sah od­strá­niť inak (zá­sa­da pro­por­cio­na­li­ty), t. j. zá­kon by mal sta­no­vo­vať mož­nosť op­ra­vy, či úp­ra­vy ob­sa­hu webo­vej strán­ky tak, aby to vy­ho­vo­va­lo po­žia­dav­ke na os­trá­ne­nie škod­li­vé­ho ob­sa­hu (nap­rík­lad úp­ra­va, či op­ra­va ob­sa­hu prís­pev­ku, či vy­pnu­tie kon­krét­ne­ho prís­pev­ku, vi­dea a po­dob­ne – pre­vádz­ko­va­teľ webu by mal mať te­da mož­nosť pre­dísť za­blo­ko­va­niu ce­lé­ho webu) s tým, že ce­lý web by mo­hol byť za­blo­ko­va­ný len vte­dy, ak by ta­ké­to mier­nej­šie opat­re­nia ne­bo­li mož­né, res­pek­tí­ve by bo­li neú­čin­né,

C/ zá­kon by mal jed­noz­nač­ne sta­no­vo­vať, že mož­nosť za­blo­ko­va­nia webo­vej strán­ky je mož­ná len vte­dy, ak je to v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti sku­toč­ne ne­vyh­nut­né (po­žia­dav­ka vy­plý­va­jú­ca z člán­ku 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru), t. j. aj v prí­pa­de, ak by bol zis­te­ný ne­ja­ký škod­li­vý ob­sah na webo­vej strán­ke, ma­lo by byť zva­žo­va­né, či zis­te­ný škod­li­vý ob­sah je sku­toč­ne tak zá­važ­ný (pod­stat­ný), že tu slo­bo­da pra­ja­vu mu­sí us­tú­piť a ta­ký­to ob­sah mô­že byť za­blo­ko­va­ný (te­da nie je mož­né ak­cep­to­vať, aby bo­li blo­ko­va­né webo­vé strán­ky nap­rík­lad iba pre­to, že ob­sa­hu­jú nep­ra­vi­vé, čí skres­ľu­jú­ce sprá­vy, kto­rých ob­sah však nie je ne­ja­ko zá­važ­ný, či pod­stat­ný),

D/ v zá­ko­ne je nut­né jed­noz­nač­ne sta­no­viť, že nie je mož­né vy­ko­nať žiad­ne blo­ko­va­nie ob­sa­hu len z dô­vo­du, že je kri­tic­ký k vlád­nej mo­ci; vy­lú­če­né by ma­lo byť tiež blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok len na zá­kla­de to­ho, kto pre­vádz­ku webu fi­nan­cu­je (pod­stat­ným by te­da mal byť ob­sah webu a nie je­ho pre­vádz­ko­va­teľ, či spon­zor),

E/ zá­kon mu­sí byť pred­ví­da­teľ­ný, t. j. ak zá­ko­no­dar­ca za­ve­die do zá­ko­na po­jem „de­zin­for­má­cia“ (tak ako je to aj v slo­ven­skej práv­nej úp­ra­ve), po­tom mu­sí aj ten­to po­jem v zá­ko­ne de­fi­no­vať (čo v slo­ven­skej práv­nej úp­ra­ve ab­sen­tu­je), aby bol zá­kon pred­ví­da­teľ­ný pre všet­kých pre­vádz­ko­va­te­ľov webo­vých strá­nok, kto­rí by ma­li poz­nať čo kon­krét­ne by už moh­lo byť po­va­žo­va­né za škod­li­vý ob­sah (zo slo­ven­skej práv­nej úp­ra­vy nie je mož­né vy­vo­diť ani to, či sa za de­zin­for­má­ciu po­va­žu­je iba ve­do­mé – úmy­sel­né uvá­dzanie nep­rav­di­vých in­for­má­cií, ale­bo aj oby­čaj­ný om­yl, či vie­ra v prav­di­vosť ta­kej­to in­for­má­cie).

Po­jem de­zin­for­má­cia bý­va čas­to de­fi­no­va­ný nap­rík­lad ako: „všet­ky for­my lži­vých, nep­res­ných ale­bo za­vá­dza­jú­cich in­for­má­cií, kto­ré sú úmy­sel­ne pred­sta­ve­né a pod­po­ro­va­né, aby spô­so­bi­li uj­mu ve­rej­nos­ti ale­bo pre zís­ka­nie pro­fi­tu“. De­zin­for­má­cia by te­da vždy ma­la byť úmy­sel­ná.

Vý­ber zo sta­no­vis­ka Európ­skej ko­mi­sie pre de­mok­ra­ciu pros­tred­níc­tvom prá­va (Be­nát­ska ko­mi­sia) z ro­ku 2016 k tu­rec­ké­mu zá­ko­nu o inter­ne­te

Re­zo­lú­cia a sprá­vy

Pod­ľa in­for­mač­nej sprá­vy po­da­nej úrad­mi zá­kon č. 5651, kto­rý bol pri­ja­tý 4. má­ja 2007 a účin­nosť na­do­bu­dol 23. má­ja 2007 po je­ho pub­li­ká­cii v Úrad­nom ves­tní­ku[1], sa za­me­ria­va na boj pro­ti tres­tným či­nom spá­cha­ným zneu­ži­tím mož­nos­tí elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­kač­ných za­ria­de­ní a inter­ne­tu a na pri­jí­ma­nie pot­reb­ných pre­ven­tív­nych opat­re­ní pro­ti vy­sie­la­niu, kto­ré pro­pa­gu­je uží­va­nie drog a iných pov­zbu­dzu­jú­cich pros­tried­kov, pod­ne­cu­je k sa­mov­raž­de, poh­lav­né­mu zneu­ží­va­niu, ha­zar­dným hrám atď.

            Zá­stup­co­via Or­ga­ni­zá­cie pre bez­peč­nosť a spolu­prá­cu v Euró­pe (ďa­lej aj „OB­SE“) pre slo­bo­du mé­dií uve­rej­ni­li 11. ja­nuá­ra 2010 sprá­vu o tu­rec­kom zá­ko­ne o inter­ne­te[2]. Sprá­va in­ter alia uvied­la, že zá­kaz so­ciál­nych sie­tí (ako nap­rík­lad Youtu­be ale­bo strá­nok spo­loč­nos­ti Goog­le) má veľ­mi sil­ný do­pad na po­li­tic­ký pre­jav, že reak­cia štá­tu na pub­li­ká­cie a ich ob­sah na inter­ne­te je zjav­ne prob­le­ma­tic­ký a že prí­ka­zy na za­blo­ko­va­nie vy­da­né súd­mi a Úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu a te­le­ko­mu­ni­kač­né tech­no­ló­gie (ďa­lej aj „úrad pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu“) vied­li k za­blo­ko­va­niu prís­tu­pu k údaj­ne ne­le­gál­ne­mu ob­sa­hu, ale aj k le­gál­ne­mu ob­sa­hu a in­for­má­ciám. Sprá­va na zá­kla­de zis­te­ných práv­nych a pro­ce­du­rál­nych ne­dos­tat­kov od­po­rú­ča vlá­de urý­chle­ne up­ra­viť zá­kon č. 5651 tak, aby bol v sú­la­de s me­dzi­ná­rod­ný­mi do­ku­men­tmi, kto­ré sa tý­ka­jú slo­bo­dy pre­ja­vu, v opač­nom prí­pa­de by ma­la ten­to zá­kon zru­šiť.

                Ko­mi­sia pre ľud­ské prá­va Ra­dy Euró­py po náv­šte­ve Tu­rec­ka 27. – 29. ap­rí­la 2011 v sprá­ve uve­rej­ne­nej 12. jú­la 2011 iden­ti­fi­ko­va­la via­ce­ro prob­lé­mov pri im­ple­men­tá­cii zá­ko­na č. 5651 vrá­ta­ne nap­rík­lad to­ho, že 80 % prí­ka­zov na za­blo­ko­va­nie pod­ľa čl. 8 zá­ko­na (po­me­no­va­ný „roz­hod­nu­tie o od­miet­nu­tí prís­tu­pu a je­ho vy­ko­ná­va­nie“) bo­lo vy­da­ných správ­nym or­gá­nom, te­da úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu v správ­nom ko­na­ní, za­tiaľ čo os­tat­né bo­li vy­da­né sud­com; ši­ro­ká inter­pre­tá­cia dô­vo­dov uve­de­ných v zá­ko­ne č. 5651 na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam a ob­no­ve­nie zá­ka­zu Youtu­be 4. mar­ca 2011[3]. Vý­sled­ky po­zo­ro­va­nia vied­li ko­mi­sá­ra ok­rem iné­ho k to­mu, aby od­po­ru­čil pres­kú­ma­nie zá­ko­na o inter­ne­te s cie­ľom de­fi­no­vať dô­vo­dy ob­me­dzenia pod­ľa tých, kto­ré bo­li ak­cep­to­va­né ESĽP v je­ho ju­di­ka­tú­re, pre­to­že si uve­do­mil, že cen­zú­ra inter­ne­tu a blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok za­šlo ďa­lej, ako je to ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

                Sprá­va Európ­skej únie, kto­rá bo­la uve­rej­ne­ná v ro­ku 2011, tak­tiež uvá­dza, že zá­kon o inter­ne­te by mal byť buď zru­še­ný ale­bo zme­ne­ný. Sprá­va od­po­rú­ča, aby sú­dy vy­ššie­ho stup­ňa ma­li prá­vo­moc pres­kú­mať prí­ka­zy na za­blo­ko­va­nie a aby slov­né spo­je­nie „dô­le­ži­tý ve­rej­ný zá­ujem“ bo­lo uve­de­né v zá­ko­ne s cie­ľom lep­šej ochra­ny no­vi­ná­rov, blo­ge­rov a iných vy­da­va­te­ľov.[4]

Ju­di­ka­tú­ra Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va

                V de­cem­bri 2012 ESĽP vy­hlá­sil po­ru­še­nie čl. 10 do­ho­vo­ru vo ve­ci Ah­met Yil­di­rim v. Tur­key[5], pri­čom ide o pr­vé roz­hod­nu­tie ESĽP, kto­ré sa tý­ka opat­re­ní na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k inter­ne­tu vy­da­né­ho pod­ľa zá­ko­na č. 5651. Prí­pad za­hŕňal roz­hod­nu­tie sú­du o úpl­nom za­blo­ko­va­ní plat­for­my fir­my Goog­le v Tu­rec­ku s cie­ľom za­brá­niť ďal­šie­mu prís­tu­pu na strán­ky, kto­ré pre­vádz­ku­je Goog­le a kto­rých ob­sah sa po­va­žu­je za útok na pa­miat­ku Mus­ta­fu Ke­me­la Ata­tur­ka (čl. 8 (1)b zá­ko­na č. 5651). V dôs­led­ku to­ho žia­da­teľ ne­bol schop­ný pri­po­jiť sa na svo­ju aka­de­mic­ky orien­to­va­nú strán­ku, kto­rá bo­la tiež pre­vádz­ko­va­ná Goog­le a kto­rá ne­ma­la nič spo­loč­né s webstrán­kou s údaj­ne urá­ža­jú­cim ob­sa­hom. ESĽP vo svo­jom roz­hod­nu­tí uvá­dza, že žia­da­te­ľo­vi bo­la spô­so­be­ná „ved­ľaj­šia ško­da“ a že zá­sah do je­ho prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu ne­bol „sta­no­ve­ný zá­ko­nom“, keď­že re­le­van­tné us­ta­no­ve­nia zá­ko­na č. 5651, kto­ré up­ra­vu­jú zod­po­ved­nosť pos­ky­to­va­te­ľa ob­sa­hu, pos­ky­to­va­te­ľov hos­tin­gu a pos­ky­to­va­te­ľov pri­po­je­nia, neup­ra­vu­jú žiad­ne hro­mad­né blo­ko­va­nie prís­tu­pu, ako to bo­lo v tom­to prí­pa­de. Súd ďa­lej uvie­dol, že prís­luš­né opat­re­nie ma­lo svoj­voľ­ný efekt a ne­mož­no po­ve­dať, že bo­lo za­me­ra­né len na blo­ko­va­nie urá­ža­jú­cich webstrá­nok, keď­že sa tý­ka­lo blo­ko­va­nia všet­kých strá­nok pre­vádz­ko­va­ných Goog­le. Na­vy­še, súd­ne pres­kú­ma­nie prí­ka­zu na za­blo­ko­va­nie inter­ne­to­vých strá­nok nespĺňa­lo kri­té­riá na za­brá­ne­nie zneu­ži­tiu, keď­že vnút­roš­tát­ne prá­vo neus­ta­no­vu­je žiad­ne ochran­né opat­re­nia na za­bez­pe­če­nie to­ho, aby prí­kaz na za­blo­ko­va­nie vo vzťa­hu k ur­či­tej strán­ke ne­bol pou­ži­tý ako pros­trie­dok na blo­ká­ciu vo všeo­bec­nos­ti.[6] 

               Rov­na­ko mož­no uviesť vec Cen­giz and ot­hers v. Tur­key[7], kto­rá sa tý­ka­la roz­hod­nu­tia an­kar­ské­ho sú­du vy­da­né­ho v má­ji 2008, kto­rý na zá­kla­de zis­te­nia, že ob­sah de­sia­tich strá­nok na webo­vej strán­ke YouTu­be po­ru­ši­lo zá­kaz úto­ku na pa­miat­ku Ata­tur­ka, vy­dal prí­kaz na za­blo­ko­va­nie ce­lej webo­vej strán­ky, kto­rý tr­val od 5. má­ja 2008 do 30. ok­tób­ra 2010. ESĽP zis­til, že le­gis­la­tí­va (t. j. zá­kon č. 5651) neop­ráv­ňu­je na vy­da­nie prí­ka­zu na za­blo­ko­va­nie vzťa­hu­jú­ce­ho sa na ce­lú inter­ne­to­vú strán­ku na zá­kla­de ob­sa­hu jed­nej strán­ky, kto­rej pre­vádz­ku za­bez­pe­ču­je. Úra­dy by ma­li zob­rať do úva­hy fakt, že opat­re­nie, kto­ré za­blo­ku­je prís­tup k veľ­ké­mu poč­tu in­for­má­cií, mô­že zá­sad­ne ov­plyv­niť prá­va pou­ží­va­te­ľov inter­ne­tu a mať zá­važ­ný ved­ľaj­ší úči­nok. Na zá­kla­de to­ho mož­no skon­šta­to­vať, že prí­kaz na za­blo­ko­va­nie nespĺňa pod­mien­ku zá­kon­nos­ti.

                Vý­bor mi­nis­trov v od­po­rú­ča­ní CM/Rec(2016)5 o slo­bo­de inter­ne­tu vy­slo­vil, že „pred­tým, než sa príj­me reš­trik­tív­ne opat­re­nie tý­ka­jú­ce sa prís­tu­pu k inter­ne­tu, by mal súd ale­bo ne­zá­vis­lý správ­ny or­gán roz­hod­núť o tom, či zá­kaz prís­tu­pu k inter­ne­tu je to naj­me­nej reš­trik­tív­ne opat­re­nie na do­siah­nu­tie le­gi­tím­ne­ho cie­ľa“. Ako už bo­lo spo­mí­na­né, prin­cíp „čo naj­men­šie­ho zá­sa­hu“ je dô­le­ži­tým pr­vkom po­žia­dav­ky pro­por­cio­na­li­ty pri po­su­dzo­va­ní sú­la­du ob­me­dzenia s európ­sky­mi a me­dzi­ná­rod­ný­mi do­ku­men­tmi.

                Je­di­ným opat­re­ním, kto­rý us­ta­no­vu­je zá­kon č. 5651, je opat­re­nie, kto­rým sa za­blo­ku­je prís­tup/od­strá­ni ob­sah, čo pred­sta­vu­je naj­prís­nej­šie mož­né opat­re­nie vo vzťa­hu k inter­ne­tu. Zá­kon neus­ta­no­vu­je žiad­ne iné opat­re­nie, kto­ré by pred­sta­vo­va­lo men­ší zá­sah ako za­blo­ko­va­nie/od­strá­ne­nie, nap­rík­lad žia­dosť o „vy­svet­le­nie“ za­in­te­re­so­va­nej stra­ny (pos­ky­to­va­te­ľov ob­sa­hu, ma­ji­te­ľa webo­vej strán­ky a po­dob­ne), „od­po­veď“, „op­ra­va“, „os­pra­vedl­ne­nie“, „ob­no­va ob­sa­hu“, „ob­no­va prís­tu­pu“ a po­dob­ne. Zá­kon na­vy­še ne­ne­chá­va sud­co­vi (ani úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­cie) žia­den pries­tor na ulo­že­nie me­nej prís­nej san­kcie za spl­ne­nia ur­či­tých pred­pok­la­dov v sú­vis­los­ti s po­žia­dav­kou pri­me­ra­nos­ti. Úrady uvied­li, že zá­kon o inter­ne­te v pô­vod­nej ver­zii ob­sa­ho­val opat­re­nia s men­ším zása­hom, ako nap­rík­lad mož­nosť jed­not­liv­cov na­mie­ta­jú­cich po­ru­še­nie ich osob­nos­tných práv pub­li­ká­cia­mi na inter­ne­te, aby po­žia­da­li pos­ky­to­va­te­ľa ob­sa­hu ale­bo ma­ji­te­ľa webo­vej strán­ky o uve­rej­ne­nie ich „reak­cie“ na rov­na­kej webo­vej strán­ke. Pod­ľa úra­dov však bol ta­ký­to pos­tup po­ma­lý a nep­red­sta­vo­val dos­ta­toč­nú náp­ra­vu pre to­ho, kto na­mie­tal po­ru­še­nie svoj­ho prá­va a pre­to bol nás­led­ne zru­še­ný. Be­nát­ska ko­mi­sia pri­po­mí­na, že tak, ako ESĽP vo ve­ci Wegr­zy­nowski a Smol­czewski v. Poľ­sko uvie­dol, op­ra­va ale­bo do­da­toč­ný ko­men­tár na webo­vej strán­ke mô­že byť dos­ta­ču­jú­ca a pri­me­ra­ná náp­ra­va, pri­čom v ta­kom prí­pa­de opat­re­nie na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu/od­strá­ne­nie ob­sa­hu mož­no pova­žo­vať za nep­ri­me­ra­né vzhľa­dom na le­gi­tím­ny cieľ, kto­rý ob­me­dzenie sle­du­je, a pre­to pred­sta­vu­je po­ru­še­nie prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu. V nad­väz­nos­ti na to sa dô­raz­ne od­po­rú­ča, aby bol zá­kon č. 5651 dopl­ne­ný o me­nej ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nia než je za­blo­kovanie prís­tu­pu /od­strá­ne­nie ob­sa­hu, kto­ré by do­vo­li­li sud­co­vi po­sú­diť pro­por­cio­na­li­tu a ap­li­ko­vať to opat­re­nie, kto­ré pred­sta­vu­je naj­men­ší zá­sah, ak ho bu­de po­va­žo­vať za dos­ta­toč­né a pri­me­ra­né na do­siah­nu­tie le­gi­tím­ne­ho cie­ľa, kto­ré ob­me­dzenie sle­du­je.

Štr­nás­ty trest­ný súd v Is­tan­bu­le vo svo­jom roz­hod­nu­tí z 23. augus­ta 2013[8] na zá­kla­de tvr­de­nia, že osob­né úda­je sťa­žo­va­te­ľa bo­li pou­ži­té na vy­tvo­re­nie fa­loš­né­ho pro­fi­lu na webo­vej strán­ke ur­če­nej na zoz­na­mo­va­nie ho­mo­sexuálov (grindr.com), roz­ho­dol o za­blo­ko­va­ní ce­lej webo­vej strán­ky v Tu­rec­ku z dô­vo­du, že ob­sah tej­to strán­ky po­ru­šu­je zá­kaz „oh­ro­zo­va­nia mrav­nos­ti“ a „pros­ti­tú­cie“. Iné LGBT webo­vé strán­ky, ako nap­rík­lad Lez­ce ale­bo Gay­mag, bo­li za­blo­ko­va­né úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu z dô­vo­du „oh­ro­zo­va­nia mrav­nos­ti“, av­šak tie­to opat­re­nia bo­li zru­še­né nás­led­ne po me­diál­nej kam­pa­ni, kto­rá kri­ti­zo­va­la roz­hod­nu­tia o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu. Súd uvie­dol, že v praxi mô­že byť aká­koľ­vek webo­vá strán­ka tý­ka­jú­ca sa LGBT úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu a sud­com/sú­dom po­va­žo­va­ná za „oh­ro­zo­va­nie mrav­nos­ti“. Be­nát­ska ko­mi­sia bez to­ho, aby bo­la schop­ná po­sú­diť ob­sah uve­de­ných webo­vých strá­nok a in­di­vi­duál­nych roz­hod­nu­tí o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu, pri­po­mí­na, že ši­ro­ký vý­klad tres­tných či­nov uve­de­ných v čl. 8 ods. 1, ako nap­rík­lad „oh­ro­zo­va­nie mrav­nos­ti“, vy­tvo­rí pre­dov­šet­kým prob­lém pri pred­ví­da­teľ­nos­ti, keď­že pod­ľa ve­do­mos­tí Be­nát­skej ko­mi­sie v ju­di­ka­tú­re tres­tných sú­dov Tu­rec­ka sexuál­na orien­tá­cia ale­bo le­gi­tím­ne pre­ja­vy sexuál­nej orien­tá­cie sa­my ose­be nie sú po­va­žo­va­né za „oh­ro­zo­va­nie mrav­nos­ti“ pod­ľa čl. 226 Tres­tné­ho zá­ko­na. Or­gá­ny vy­dá­va­jú­ce roz­hod­nu­tia o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu (pre­dov­šet­kým úrad pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu a sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie) by pre­to ma­li nas­le­do­vať tres­tné sú­dy vo ve­ci inter­pre­tá­cie tres­tných či­nov uve­de­ných v čl. 8 ods. 1 kvô­li pred­ví­da­teľ­nos­ti zá­sa­hu do prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu.

                Jed­nou z po­žia­da­viek prin­cí­pu pro­por­cio­na­li­ty je, že dô­vo­dy, kto­rý­mi vnút­roš­tát­ne or­gá­ny od­ôvod­ňu­jú ob­me­dzenie prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu, ma­jú byť re­le­van­tné a dos­ta­toč­né. Ok­rem to­ho je to tiež po­žia­dav­ka spra­vod­li­vé­ho súd­ne­ho ko­na­nia pod­ľa čl. 6 do­ho­vo­ru: roz­hod­nu­tia sú­dov a tri­bu­ná­lov ma­jú ob­sa­ho­vať pri­me­ra­ne vy­jad­re­né dô­vo­dy, na kto­rých sú za­lo­že­né.[9]Roz­hod­nu­tia sú­dov niž­šej in­štan­cie ma­jú tiež ob­sa­ho­vať ta­ké od­ôvod­ne­nie, kto­ré umož­ňu­je efek­tív­ne vy­uži­tie prá­va po­dať op­rav­ný pros­trie­dok.[10]Niek­to­ré roz­hod­nu­tia sud­cov pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­ré ma­la Be­nát­ska ko­mi­sia po­čas náv­šte­vy An­ka­ry mož­nosť vi­dieť, neob­sa­hu­jú cieľ a dô­vo­dy, kto­ré by zdô­vod­ňo­va­li zá­sah do prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu. Be­nát­ska ko­mi­sia ne­má k dis­po­zí­cii dos­ta­tok roz­hod­nu­tí sú­du. Na­priek to­mu (Be­nát­ska ko­mi­sia) opa­ko­va­ne pri­po­mí­na zá­sad­ný vý­znam od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia sú­du nie­len pre dodr­ža­nie prin­cí­pu pro­por­cio­na­li­ty pod­ľa čl. 10 do­ho­vo­ru, ale tiež pre spl­ne­nie po­žia­dav­ky spra­vod­li­vé­ho súd­ne­ho ko­na­nia pod­ľa čl. 6 do­ho­vo­ru.

Vnút­roš­tát­ny vý­voj tý­ka­jú­ci sa slo­bo­dy inter­ne­tu

               Ústav­ný súd Tu­rec­ka sú­bež­ne s ESĽP slú­žil ako kľú­čo­vá kon­tro­la čin­nos­ti vý­kon­ných or­gá­nov vo ve­ci slo­bo­dy pre­ja­vu na inter­ne­te. Vo svo­jom roz­hod­nu­tí z 2. ap­rí­la 2014 vy­da­nom na zá­kla­de in­di­vi­duál­nej sťaž­nos­ti ús­tav­ný súd vy­hlá­sil, že roz­hod­nu­tie úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu, kto­rým za­blo­ko­val Twit­ter, po­ru­šu­je sťa­žo­va­te­ľo­vo prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu. Ústav­ný súd uvie­dol, že roz­hod­nu­tia sú­du, z kto­rých úrad pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu vy­chá­dzal, a sí­ce roz­hod­nu­tia blo­ku­jú­ce ur­či­té URL ad­re­sy, ne­da­li správ­ne­mu or­gá­nu op­ráv­ne­nie na za­blo­ko­va­nie webo­vej strán­ky ako cel­ku. V dôs­led­ku to­ho súd do­šiel k zá­ve­ru, že na vy­da­nie zá­ka­zu prís­tu­pu na «twit­ter.com»[11] vo for­me správ­ne­ho ak­tu ne­má práv­ny zá­klad, a te­da vie­dlo k váž­ne­mu po­ru­še­niu slo­bo­dy pre­ja­vu uží­va­te­ľov dot­knu­tej strán­ky. Zá­kaz tý­ka­jú­ci sa Twit­te­ra bol nás­led­ne zru­še­ný 3. ap­rí­la 2014.

               Ústav­ný súd 29. má­ja 2014 na zá­kla­de in­di­vi­duál­nej sťaž­nos­ti tak­tiež roz­ho­dol, že prí­kaz na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k YouTu­be vy­da­ný úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu s cie­ľom pre­dísť od­ha­le­niu štát­nych ta­jom­stiev, kto­ré bo­li ší­re­né pros­tred­níc­tvom prib­liž­ne pät­nás­tich URL adries na Youtu­be, po­ru­šu­je sťa­žo­va­te­ľo­vo prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu. Po­dob­ne ako pri od­ôvod­ne­ní v prí­pa­de Twit­ter ús­tav­ný súd uvie­dol, že neexis­tu­je práv­na nor­ma v zá­ko­ne, kto­rá by umož­ni­la vnút­roš­tát­nym or­gá­nom vy­dať blan­ke­to­vý prí­kaz na za­blo­ko­va­nie s cie­ľom zne­mož­niť prís­tup na ce­lú webo­vú strán­ku (YouTu­be) na zá­kla­de ob­sa­hu jed­nej URL ad­re­sy.[12]

                Zá­kon o inter­ne­te bol v ro­ku 2014 no­ve­li­zo­va­ný cel­ko­vo trik­rát. No­ve­ly vo feb­ruári 2014 za­ve­de­né zá­kon­mi č. 6518 (6. feb­ruár 2014) a č. 6527 (26. feb­ruár 2014) pri­nies­li no­vé pos­tu­py v ob­las­ti blo­ko­va­nia prís­tu­pu na webo­vé strán­ky. [13]

                Tie­to no­ve­ly pri­nies­li no­vé zme­ny do zá­ko­na, keď­že nap­rík­lad čl. 8 po no­ve­le us­ta­no­vu­je, že roz­hod­nu­tie o blo­ká­cii webo­vej strán­ky pod­ľa toh­to člán­ku mô­že byť vy­da­né len na ob­me­dze­né ča­so­vé ob­do­bie (pred no­ve­lou bo­lo bez ča­so­vé­ho ob­me­dzenia) a no­ve­li­zo­va­ný čl. 9 ods. 4 us­ta­no­vu­je po­vin­nosť sud­cu vy­dať prí­kaz na za­blo­ko­va­nie (len) kon­krét­nej pub­li­ká­cie (vo for­me URL), a nie webo­vej strán­ky ako cel­ku, iba­že by to ne­bo­lo mož­né z tech­nic­kých prí­čin. V ta­kom prí­pa­de mô­že sud­ca vy­dať prí­kaz na za­blo­ko­va­nie ce­lej webo­vej strán­ky, ale len za spl­ne­nia ur­či­tých pod­mie­nok.

                No­ve­ly tak­tiež roz­ší­ri­li prá­vo­mo­ci úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu a za­vied­li no­vé al­ter­na­tív­ne pos­tu­py na blo­ko­va­nie prís­tu­pu. No­ve­lou čl. 4 ods. 3 a čl. 5 ods. 5 zá­ko­na o inter­ne­te sa sta­li pos­ky­to­va­teľ ob­sa­hu a rov­na­ko pos­ky­to­va­teľ hos­tin­gu po­vin­ní „pred­lo­žiť úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu in­for­má­cie, kto­ré mô­že po­ža­do­vať v rám­ci vý­ko­nu práv a po­vin­nos­tí, kto­ré mu bo­li zve­re­né tým­to zá­ko­nom a iný­mi pred­pis­mi, a mu­sia pri­jať opat­re­nia, kto­ré im mô­žu byť ulo­že­né úra­dom pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu“. Tie­to us­ta­no­ve­nia bo­li nes­kôr zru­še­né roz­hod­nu­tím ús­tav­né­ho sú­du z de­cem­bra 2015 (poz­ri ďa­lej). No­vý čl. 9a za­ve­de­ný 6. feb­ruára 2014 tiež v od­se­ku 8 us­ta­no­vu­je, že „v prí­pa­doch, keď meš­ka­nie mô­že pred­sta­vo­vať ri­zi­ko po­ru­še­nia prá­va na ne­dot­knu­teľ­nosť súk­rom­né­ho ži­vo­ta, od­miet­nu­tie prís­tu­pu mu­sí byť vy­ko­na­né pros­tred­níc­tvom pria­me­ho po­ky­nu úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu“.

                No­ve­la čl.8 za­ve­de­ná vo feb­ruári 2014 bo­la pre­ro­ko­va­ná Vý­bo­rom mi­nis­trov Ra­dy Euró­py v sú­vis­los­ti s doh­ľa­dom nad vy­ko­na­ním roz­hod­nu­tia vo ve­ci Ah­met Yil­di­rim v. Tur­key na je­ho 1208. za­sad­nu­tí (23. – 25. sep­tem­bra 2014). Vý­bor mi­nis­trov uvie­dol, že „nez­dá sa, že by le­gis­la­tív­ne no­ve­ly čl. 8 zá­ko­na č. 5651 z feb­ruára 2014 zme­ni­li zne­nie toh­to us­ta­no­ve­nia spô­so­bom, aby to spĺňa­lo po­žia­dav­ku pred­ví­da­teľ­nos­ti pod­ľa do­ho­vo­ru a od­strá­ni­li oba­vy vy­jad­re­né sú­dom v tom­to roz­sud­ku tý­ka­jú­ce sa ar­bit­rár­nych účin­kov roz­hod­nu­tí o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu na webo­vé strán­ky. Uve­de­né zme­ny… sa nez­da­jú byť re­le­van­tné pre rie­še­nie prob­lé­mu, na kto­rý súd pou­ká­zal v roz­sud­ku.“. Prob­le­ma­ti­ka vý­ko­nu toh­to roz­hod­nu­tia stá­le ča­ká na pre­ro­ko­va­nie Vý­bo­rom mi­nis­trov.

                Zá­kon o inter­ne­te bol opäť no­ve­li­zo­va­ný v mar­ci 2015. No­ve­la za­vied­la no­vý čl. 8a a s ním ďal­ší pro­ces na vy­da­nie opat­re­nia na blo­ko­va­nie („Od­strá­ne­nie ob­sa­hu a/ale­bo za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu za okol­nos­tí, ke­dy by ones­ko­re­nie moh­lo vy­vo­lať ne­bez­pe­čen­stvo oh­ro­ze­nia“), kto­rý za­čí­na ini­cia­tí­vou Kan­ce­lá­rie pre­mié­ra a mi­nis­ter­stva, pod kto­ré spa­dá ochra­na ná­rod­nej bez­peč­nos­ti a ve­rej­ný po­ria­dok, a to z rôz­nych dô­vo­dov za­hŕňa­jú­cich aj ochra­nu ná­rod­nej bez­peč­nos­ti, ve­rej­né­ho po­riad­ku a iných dô­vo­dov, pri­čom blo­ku­jú­ce opat­re­nie po­dlie­ha súd­nej kon­tro­le ex post.

                Ústav­ný súd roz­hod­nu­tím z 8. de­cem­bra 2015 zru­šil čl. 4 ods. 3 písm. d), čl. 5 ods. 5 a čl. 6 ods. 1 písm. d), kto­ré sa tý­ka­li po­vin­nos­ti ulo­že­nej pos­ky­to­va­te­ľom ob­sa­hu a hos­tin­gu pos­kyt­núť po­ža­do­va­né in­for­má­cie úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu (poz­ri bod 27 toh­to sta­no­vis­ka) a po­vin­nos­ti ulo­že­nej pos­ky­to­va­te­ľom pri­po­je­nia pri­jať opat­re­nia na pre­ven­ciu al­ter­na­tív­nych spô­so­bov prís­tu­pu k pub­li­ká­ciám, kto­ré bo­li pred­me­tom roz­hod­nu­tia o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu.[14] Roz­hod­nu­tie ús­tav­né­ho sú­du vstú­pi do plat­nos­ti 28. ja­nuá­ra 2017.

                Tu­rec­ké úra­dy od­miet­li žia­dosť Be­nát­skej ko­mi­sie, aby pos­kyt­li ofi­ciál­ne šta­tis­ti­ky o ak­tuál­nom poč­te za­blo­ko­va­ných URL adries a webo­vých adries. Z neo­fi­ciál­ne­ho zdro­ja[15] vy­plý­va, že k má­ju 2015 bo­lo v kra­ji­ne za­blo­ko­va­ných prib­liž­ne 80 000 webo­vých strá­nok.[16]V tla­čo­vej sprá­ve z 15. ap­rí­la 2016 zá­stup­co­via OB­SE pre slo­bo­du mé­dií zdô­raz­ni­li, že v Tu­rec­ku bo­lo za­blo­ko­va­ných viac ako 100 000 webo­vých strá­nok a ti­sí­ce URL adries spra­vo­daj­ských a so­ciál­nych mé­dií, z to­ho mno­hé bez súd­ne­ho doh­ľa­du. Zá­stup­co­via pre slo­bo­du mé­dií do­da­li, že na­ďa­lej tr­vá na­lie­ha­vá pot­re­ba re­for­my zá­ko­na o inter­ne­te.[17]

Zhr­nu­tie:

                  Od­strá­ne­nie ob­sa­hu z inter­ne­tu a blo­ko­va­nie prís­tu­pu na inter­net vy­tvá­ra ob­me­dzenie prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu, kto­ré si vy­ža­du­je pod­lo­že­nie niek­to­rým z dô­vo­dov a pod­mie­nok uve­de­ných v čl. 10 ods. 2 do­ho­vo­ru. V zmys­le toh­to us­ta­no­ve­nia kaž­dé ob­me­dzenie mu­sí byť sta­no­ve­né zá­ko­nom a byť ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti, v zá­uj­me ná­rod­nej bez­peč­nos­ti, územ­nej ce­lis­tvos­ti ale­bo ve­rej­nej bez­peč­nos­ti, pre­ven­cie ne­po­ko­jov ale­bo tres­tnej čin­nos­ti, ochra­ny zdra­via a mo­rál­ky, ochra­ny po­ves­ti ale­bo práv iných, za­brá­ne­nia úni­ku dô­ver­ných in­for­má­cií ale­bo v zá­uj­me za­cho­va­nia auto­ri­ty a nes­tran­nos­ti súd­nej mo­ci.

                  V čl. 8a ods. 1 však nie je spo­me­nu­tá po­žia­dav­ka, že ob­me­dzenie mu­sí byť „ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“, t. j. „zá­sah“ do slo­bo­dy pre­ja­vu by mal zod­po­ve­dať „na­lie­ha­vej spo­lo­čen­skej pot­re­be“ a mal by byť pro­por­cio­nál­ny le­gis­la­tív­ne­mu cie­ľu, kto­rý sle­du­je, a dô­vod da­ný úrad­mi na je­ho pod­lo­že­nie by mal byť re­le­vant­ný a dos­ta­toč­ný. Be­nát­ska ko­mi­sia be­rie na ve­do­mie a súh­la­sí s oba­va­mi úra­dov, že inter­net mô­že byť pou­ži­tý naj­mä zlo­či­nec­ký­mi or­ga­ni­zá­cia­mi na pok­ra­čo­va­nie v pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti a na uľah­čo­va­nie tres­tnej čin­nos­ti. Aj na­priek to­mu nes­ta­čí, že zá­sah sle­du­je je­den ale­bo via­ce­ro le­gi­tím­nych cie­ľov vy­me­dze­ných v čl. 8a ods. 1 (op­ráv­ne­nie nie je auto­ma­tic­ké). Ok­rem tých­to le­gi­tím­nych cie­ľov by mal zá­sah spĺňať aj po­žia­dav­ku „ne­vyh­nut­nos­ti v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“. V tom­to oh­ľa­de by mal kom­pe­tent­ný or­gán pri vy­ko­na­ní opat­re­ní na za­blo­ko­va­nie/od­strá­ne­nie (sud­ca ale­bo úrad pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu) brať do úva­hy ju­di­ka­tú­ru ESĽP za­hŕňa­jú­cu pre­dov­šet­kým slo­bo­du po­li­tic­ké­ho pre­ja­vu[18], kto­rá si vy­ža­du­je vy­so­ký stu­peň ochra­ny prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu a umož­ňu­je kaž­dé­mu po­die­ľať sa na voľ­nej po­li­tic­kej de­ba­te, kto­rá je sú­čas­ťou sa­mot­nom jad­ra kon­cep­cie de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti. Od­po­rú­ča sa do čl. 8a za­hr­núť oso­bit­né us­ta­no­ve­nie, kto­ré by sta­no­vi­lo, že opat­re­nie na ob­me­dzenie (za­blo­ko­va­nie/od­strá­ne­nie) vy­da­né na zá­kla­de kto­ré­ho­koľ­vek le­gi­tím­ne­ho dô­vo­du uve­de­né­ho v čl. 8a ods. 1 má byť „ne­vyh­nut­né v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti“ a pro­por­cio­nál­ne.

Pred­chá­dza­jú­ce tvr­de­nie zna­me­ná, že pod­mien­ky op­ráv­ne­nos­ti ob­me­dzenia slo­bo­dy pre­ja­vu mu­sia byť inter­pre­to­va­né a ap­li­ko­va­né eš­te viac reš­trik­tív­ne v prí­pa­doch, keď sú ob­me­dzenia ne­di­fe­ren­co­va­né (za­brá­ne­nie prís­tu­pu na ce­lú inter­ne­to­vú strán­ku) a ma­jú pre­ven­tív­ny cha­rak­ter v tom zmys­le, že blo­ku­jú prís­tup k bu­dú­cim in­for­má­ciám a ko­mu­ni­ká­cii. V čl. 8a a čl. 9 sa pre­to od­po­rú­ča uviesť, že roz­hod­nu­tie o za­blo­ko­va­ní ce­lej webo­vej strán­ky má byť „pro­por­cio­nál­ne“ a pod­po­re­né vý­ni­moč­ne sil­ný­mi ar­gu­men­tmi do­ka­zu­jú­ci­mi, že blo­ko­va­cie opat­re­nie nep­re­sa­hu­je hra­ni­ce to­ho, čo je úpl­ne ne­vyh­nut­né za da­ných špe­ci­fic­kých okol­nos­tí kaž­dé­ho prí­pa­du. Na za­bez­pe­če­nie po­žia­dav­ky pro­por­cio­na­li­ty je ne­vyh­nut­ná exis­ten­cia al­ter­na­tív­nych, me­nej zá­važ­ných opat­re­ní (poz­ri už uve­de­né) v zá­ko­ne.

                Zá­kon č. 5651 o inter­ne­te sa za­me­ria­va na boj pro­ti tres­tným či­nom spá­cha­ným zneu­ži­tím mož­nos­tí pos­kyt­nu­tých inter­ne­tom a na pri­jí­ma­nie ne­vyh­nut­ných pre­ven­tív­nych opat­re­ní pro­ti vy­sie­la­niu pro­pa­gu­jú­ce­mu škod­li­vý ob­sah, ako je uží­va­nie drog, sexuál­ne zneu­ží­va­nie de­tí a pod. Zme­ny za­ve­de­né v ro­ku 2014 pri­nies­li ur­či­té po­zi­tív­ne zme­ny [nap­rík­lad po­vin­nosť ulo­že­ná sud­com a úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu up­red­nos­tniť vy­da­nie blo­ko­va­cích roz­hod­nu­tí vo vzťa­hu k da­nej pub­li­ká­cii (vo for­me URL atď.)] pred vy­da­ním prí­ka­zu na za­blo­ko­va­nie ce­lej strán­ky na zá­kla­de rôz­nych pod­mie­nok. Cel­ko­vo tie­to zme­ny a zme­ny za­ve­de­né v mar­ci 2015 však vied­li k roz­ší­re­niu prá­vo­mo­cí úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu na vy­dá­va­nie prí­ka­zov na za­blo­ko­va­nie bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súd­ne­ho pres­kú­ma­nia a k poč­tu al­ter­na­tív­nych pos­tu­pov na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu/od­strá­ne­nie ob­sa­hu z rôz­nych dô­vo­dov.

Cie­le blo­ku­jú­cich opat­re­ní uve­de­né v zá­ko­ne, ako sú nap­rík­lad pre­ven­cia kri­mi­na­li­ty a ochra­na osob­ných práv ale­bo súk­ro­mia, sú pok­ry­té nie­koľ­ký­mi le­gi­tím­ny­mi cieľ­mi pre ob­me­dzenie uve­de­né v čl. 10 ods. 2 do­ho­vo­ru. Us­ta­no­ve­nia sa však nez­mie­ňu­jú expli­cit­ne ale­bo im­pli­cit­ne o po­vin­nos­ti sud­cu vy­ko­nať test pro­por­cio­na­li­ty s cie­ľom nas­to­liť spra­vod­li­vú rov­no­vá­hu me­dzi dot­knu­tý­mi stra­na­mi. V zá­ko­ne chý­ba zoz­nam me­nej zá­važ­ných opat­re­ní, ako je blo­ku­jú­ce opat­re­nie, a ne­ne­chá­va sud­co­vi pries­tor pre mier­nej­šie san­kcie za ur­či­tých okol­nos­tí po po­sú­de­ní pro­por­cio­na­li­ty. Do zá­ko­na by sa mal dopl­niť zoz­nam me­nej zá­važ­ných opat­re­ní než za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu/od­strá­ne­nie ob­sa­hu s cie­ľom umož­niť or­gá­nom a sú­dom ap­li­ko­vať me­nej zá­važ­né opat­re­nie, ak je to dos­ta­toč­né vzhľa­dom na le­gi­tím­ny cieľ, kto­rý sle­du­je ob­me­dzenie (test pro­por­cio­na­li­ty); opat­re­nie na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu by sa ma­lo vy­dá­vať ako pos­led­ná mož­nosť.

Prob­le­ma­tic­ká je aj prá­vo­moc úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu pri­jí­mať opat­re­nia na za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súd­ne­ho po­sú­de­nia. Sys­tém za­blo­ko­va­nia prís­tu­pu roz­hod­nu­tia­mi úra­du pre te­le­ko­mu­ni­ká­ciu bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súd­ne­ho pres­kú­ma­nia (správ­ne opat­re­nie) by mal byť pre­hod­no­te­ný. Vy­va­žo­va­nie me­dzi kon­ku­ru­jú­ci­mi prá­va­mi a/ale­bo me­dzi opat­re­nia­mi ob­me­dzu­jú­ci­mi slo­bo­du pre­ja­vu a le­gi­tím­ny­mi cieľ­mi, kto­ré tie­to opat­re­nia sle­du­jú, by ma­lo byť vy­ko­ná­va­né sú­dom, a nie správ­nym or­gá­nom.


[1] Ok­rem čl. 3 a čl. 8, kto­ré vstú­pi­li do plat­nos­ti v no­vem­bri 2007.

[2] Dos­tup­né na <http://www.os­ce.org/fom/41091>.

[3]CommDH(2011)25 Sprá­va ko­mi­sá­ra pre ľud­ské prá­va Ra­dy Euró­py Tho­ma­sa Ham­mer­beg­ra po náv­šte­ve Tu­rec­ka z 27. – 29. ap­rí­la 2011, ods. 60 a nasl.

[4]   Európ­ska Únia, Sprá­va z od­bor­nej re­ví­zie Lor­da Mac Do­nal­da z Ri­ver GLo­ve­ru, QC, ap­ríl 2011. Tiež poz­ri Wol­fgang Be­ne­dek a Kat­rin Ny­man-Met­calf, Sprá­va o ná­le­zoch a od­po­rú­ča­niach z mi­sie na od­bor­nú re­ví­ziu prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu (Is­tan­bul a An­ka­ra, 12. – 16. máj 2014).

[5]   ESĽP, Ah­met Yil­di­rim v. Tu­rec­ko, sťaž­nosť č. 3111/10, 8. de­cem­ber 2012.

[6]   Poz­ri od­sek 68.

[7]   Sťaž­nos­ti č. 48226/10 a 14027/11, 1. de­cem­ber 2015.

[8]   Is­tan­bul, 14. Trest­ný súd, 2013/406 D.is.

[9]Ok­rem iné­ho poz­ri Rum­mi v. Es­tón­sko, sťaž­nosť č. 63362/09, 15. ja­nuár 2015, od­sek 82.

[10]Poz­ri Hir­vi­saa­ri v. Fín­sko, sťaž­nosť č. 49684/99, 27. sep­tem­ber 2001, od­sek 30.

[11] Ústav­ný súd, sťaž­nosť č. 2014/3986, 2. ap­ríl 2014.

[12] Ústav­ný súd, sťaž­nosť č. 2014/4705, 29. máj 2014.

[13]  Le­gis­la­tív­ny pro­ces vo ve­ci tých­to no­viel bol kri­ti­zo­va­ný pred­sta­vi­te­ľom OB­SE pre slo­bo­du mé­dií v sprá­ve pub­li­ko­va­nej v ja­nuá­ri 2014, kto­rý si vši­mol, že ne­bol vy­ko­na­ný žia­den pro­ces kon­zul­tá­cie po­čas príp­ra­vy návr­hu no­viel, čo brá­ni­lo akej­koľ­vek zmys­lupl­nej ve­rej­nej dis­ku­sii o tej­to otáz­ke a že no­ve­ly inter­ne­to­vé­ho zá­ko­na bo­li pri­da­né do „všeo­bec­né­ho zá­ko­na o no­ve­lách“, kto­rý sa tý­kal aj ne­re­le­van­tných návr­hov no­viel o Mi­nis­ter­stve ro­di­ny a s ociál­nej po­li­ti­ky, so­ciál­nej bez­peč­nos­ti, zá­ko­na o všeo­bec­nom zdra­vot­nom pois­te­ní a mno­ho iných. Poz­ri pred­sta­vi­teľ OB­SE pre slo­bo­du mé­dií, inštruk­táž o navr­ho­va­ných zme­nách zá­ko­na č. 5651 o inter­ne­te (Tu­rec­ko), ja­nuár 2017, s. 3. Dos­tup­né na:<(http://www.os­ce.org/fom/110823?download=true)>.

[14]CDL-REF (2016)027, roz­sud­ky Ústav­né­ho sú­du Tu­rec­ka (2014/87E, 12015/112K) z 8. de­cem­bra 2015.

[15]Tu­rec­ké úra­dy spo­chyb­ni­li pres­nosť in­for­má­cií z neo­fi­ciál­nych zdro­jov.

[16]Dos­tup­né na <http://free­dom­hou­se.org/re­port/free­dom-net/2015/tur­key>.

[17]Dos­tup­né na <http://www.os­ce.org/fom/233926>.

[18]Poz­ri ok­rem iné­ho ESĽP, In­cal v. Tu­rec­ko, sťaž­nosť č. 22678/93, 9. jún 1998.

pravnelisty.sk

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

FILOZOFIA BYTIA

Petr Robejšek: V dnešnej politike existuje snaha koncentrovať moc a vrátiť sa späť k diktatúre

„Keď sa pozriem aj na našich politikov, tak sa často správajú, ako by ich pozícia v parlamente bola dedičná, a ...

Nasledujúci článok

Názor

Slovenské stíhačky na Ukrajinu?

Jan Baranek S premáhaním som si pozrel dnešné (nedeľa) diskusné relácie. S premáhaním preto, lebo toľkú znôšku klamstiev a propagandy ...
Aktualizované 7.12. 22:56
Spravodajstvo

Merkelová odhaľuje klamstvá Západu

SCOTT RITTER pre Consortium News: Merkelová odhaľuje klamlivosť Západu Nedávne komentáre bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vrhajú svetlo na obojstrannú hru, ktorú Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a Spojené štáty hrali ...
Aktualizované 6.12. 01:08
Spravodajstvo

Covid vakcína zabila tisíce ľudí na svete píše FoxNews

Tucker: „Pre mnoho ľudí, z ktorých mnohí boli nútení vziať si covid vakcínu, bolo očkovanie fyzicky nebezpečné. Mnohým tisícom spôsobila ...
Spravodajstvo

Česko je druhá najhoršia krajina na svete - oznámila včera OSN! Slovensko nezaostáva... Kto je prvý - žasnete!

Najdôležitejšie údaje sú v závere článku – Analýza CEPEJ EÚ dokazuje, ako sa v Česku desivo premnožili vysokí štátni úradníci ...
Spravodajstvo

VIDEO: Pjotr Olegovič Tolstoj - Na Západe bezpečnosť Ruska nikoho nezaujímala

Петр Олегович Толстой Vice Prezident Dolnej snemovne RUSKEJ DUMY Pjotr Olegovič Tolstoj vo Francúzskej BFMTV vo výbušnom rozhovore, kde ako ...
Spravodajstvo

NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK

PREZIDENT PUTIN: NWO Zúfalo dokončujem plán pre Európu!Zatiaľ čo európske národy smútia nad mŕtvymi a pripravujú sa na ďalšiu vlnu ...
Aktualizované 7.12. 23:56
Spravodajstvo

Robert Fico vs Daniel Lipšic ZOČI-VOČI v NRSR v OSTROM konflikte!

Lipšic sa v parlamentne verejne zastal svojich verných prokurátorov. Fico ho označil za zločinca a hanbu právneho štátu na Slovensku: ...
Spravodajstvo

Putin má riešenie: Roztrieštená, bezzubá Ukrajina rozdelená 100 kilometrov širokým územím nikoho

Vyzerá to tak, že Putin našiel riešenie… Mike Whitney „Zdá sa pravdepodobné, že Rusko presadí riešenie. Ak sa podľa očakávania ukáže, že ...
Spravodajstvo

Harabin podal opäť trestné oznámenie

JUDr. Štefan Harabin podal oficiálne trestné oznámenie priamo Žilinkovi vo veci šikanovania ťažko zdravotne postihnutej osoby, ktorá iba uplatňovala základné ...
Aktualizované 6.12. 02:12
Spravodajstvo

PÊLE-MÊLE – KVALITNÉ ZAUJÍMAVOSTI Z DOMOVA A ZO SVETA // Naše zdravie máme v črevách.

Máme právo byť zdraví, čl. 40 ÚStavy SR, ale nemáme takú povinnosť! Aj zdravie patrí do sféry našich základných práv a slobôd, ...
Aktualizované 8.12. 01:06
Spravodajstvo

Dotazy nám kladie tzv. investigatívna novinárka Karin Kőváry Sólymos analyzujúca konkurenčné média

Fašistické metódy mimovládok liberodemomkracie vypisujú pravdovravným médiám, ktoré prostredníctvom tzv. investigatívnych „nezávislých“ novinárov ovplyvňujú a manipulujú verejnosť. ICJK – Investigatívne ...